Démonizovanie princípu a zisku

Americký politik A. P. Larson pre Hd o ,,novej ekonomike"
Kritici často obviňujú globálnu ekonomiku z toho, že „uprednostňuje zisk pred princípmi“. Zároveň rastúci počet transatlantických ekonomických sporov je podfarbovaný tvrdeniami, že druhá strana kladie finančný zisk pred spoločné politické záujmy alebo spoločenské hodnoty. Je načase napraviť tieto hlodajúce problémy skôr, než podkopú globálnu ekonomiku alebo narušia spoluprácu medzi Európou a Spojenými štátmi. Nemali by sme démonizovať zisk. Tvorí rast, pracovné príležitosti a zvyšuje životnú úroveň. Američania privítali nedávne európske iniciatívy na zvýšenie efektívnosti ekonomiky a zlepšenie podnikovej výkonnosti. Posun v ekonomickej stratégii od dotovania „starej ekonomiky“ k podporovaniu vzniku „novej ekonomiky“, by posilnil Európu a zmenšil transatlantické ekonomické trenie. Tak, ako sa postupne integruje transatlantická ekonomika, posúvajú sa citlivé otázky, ako ochrana našich spotrebiteľov alebo našej individuality vyššie na spoločnej agende. Ak sme si mysleli, že vyššie clá sa budú ťažko odstraňovať, bolo to len preto, že sme vtedy nepoznali legislatívne výzvy, pred ktorými stojíme dnes. Tieto výzvy sprevádzajú ešte väčšie príležitosti na zvýšenie životnej úrovne na oboch stranách Atlantiku a na celom svete. Informačná revolúcia otvorila nové možnosti na prerobenie našich ekonomík a spoločností spôsobom, ktorý mimoriadne posilňuje jednotlivcov. Aby sme využili plný potenciál sieťovej ekonomiky, musíme odstrániť prekážky v hospodárskej súťaži v oblastiach, ako sú telekomunikácie, letecká nákladná doprava, dodávky malých zásielok a finančné služby. Toto vytvorí nové pracovné príležitosti a povzbudí rast nových podnikov. Ale mali by sme sa pozrieť aj za hranice našej vlastnej prosperity, aby sme pomohli rozvojovým krajinám využiť silu internetu pri podpore ich ekonomického rozvoja. Bezpečnosť potravín
Biotechnológia je ďalšia oblasť, kde značný pokrok otvoril dvere k lepšej budúcnosti, ale sú tu rôzne názory na to, ako využiť jej prínosy. Spojené štáty nepochybne majú komerčný záujem na riešení problémov prístupu na európske trhy, ktoré trápia našich výrobcov biotechnologického obilia a sójových bôbov, ale s naším záujmom o bezpečnosť potravín nezaostávame za nikým. Prezident Prodi a Clinton začali o týchto otázkach rozhovory na najvyššej úrovni. Sme presvedčení, že existuje spôsob, ako sa pohnúť vpred, ktorý je založený na vede a chráni bezpečnosť potravín a buduje dôveru spotrebiteľov. Je podstatné nechať otvorené dvere pre technológiu, ktorá má mimoriadny potenciál nakŕmiť hladnú planétu bezpečne a s menšími environmentálnymi nákladmi ako tradičné poľnohospodárstvo. Európa a Spojené štáty sa budú hodnotiť podľa toho, za čo sa zasadzujú, nielen v oblasti hospodárskej politiky, ale aj v oblasti politických a spoločenských hodnôt. Musíme napredovať spolu, chrániac pritom ľudské práva a demokraciu a viac koordinovať našu politiku proti režimom, ktoré zneužívajú svojich vlastných občanov. Hoci aplikujeme rôzne ekonomické politiky proti Kube, naše názory na význam jasného vyjadrenia sa k porušovaniu ľudských práv a zlyhaniu Kuby chrániť majetkové práva sa čoraz viac zbližujú. V súlade s dohodou medzi USA a EÚ z roku 1998 sa v USA pracuje na príprave legislatívy, ktorá by podporila multilaterálny prístup k zabráneniu a odstrašeniu investícií do nelegálne vyvlastneného majetku kdekoľvek na svete. Na prístupe, o ktorom dúfame, že ho Európa prijme za svoj. Vyrovnanie sa s rozdielmi
Napriek tomu majú mnohí Američania tendenciu veriť, že Európania sú až príliš ochotní prejsť k „bežnému dennému poriadku“ vo vzťahu k zavrhnutiahodným režimom, a mnohí Európania majú tendenciu si myslieť, že Američania veľmi rýchlo siahajú k jednostranným a niekedy aj exteritoriálnym sankciám. Aby sme sa vyrovnali s týmito stereotypmi, musíme pracovať tvrdšie na rozvoji vzájomne sa podporujúcich stanovísk proti krajinám, ako je Sudán, kde vyše dva milióny civilistov zahynulo a kde je náboženské prenasledovanie a porušovanie ľudských práv na dennom poriadku. Musíme sa opäť zasadzovať za efektívne využitie multilaterálnych fór. Mnohí Európania sa obávajú amerického „unilateralizmu“ alebo „izolacionizmu“. Zároveň niektoré z nedávnych európskych rozhodnutí sa Američanom javia ako unilaterálne a ignorujúce význam podpory fungujúcich medzinárodných sietí. Sme napríklad presvedčení, že nariadenie Európy o hluku z lietadiel diskriminuje americké firmy a porušuje záväzky Európy v Medzinárodnej organizácii civilnej leteckej dopravy (ICAO). S cieľom uľahčiť riešenie sme podali sťažnosť podľa článku 84 v zmysle pravidiel ICAO a očakávame od ICAO radu, ako najlepšie urovnať tento spor. Európa a Spojené štáty majú zodpovednosť za posilnenie svetového obchodného systému a najmä za vytvorenie podmienok, ktoré by umožňovali úspešný štart nového kola obchodných rokovaní. Zatiaľ čo naše záujmy a priority v oblasti obchodu určite nie sú rovnaké, naše spoločné záujmy o voľnejší obchod zotierajú rozdiely medzi nami. Mali by sme byť schopní pracovať s partnermi, ako sú Kanada a Japonsko, na vytvorení programu, ktorý by pomohol rozvojovým krajinám profitovať z obchodu, ktorý by obsahoval explicitné záväzky týkajúce sa prístupu k trhu, budovania kapacít rozvojových krajín na profitovanie z obchodných príležitostí a cielenú technickú pomoc, ktorá má rozvojovým krajinám pomôcť splniť ich obchodné záväzky. Mali by sme tiež pripraviť reformný balík, ktorý by otvoril procesy WTO väčším vstupom zo strany občianskych združení. Hon na úplatkárov
A konečne, je tu jeden cieľ, ktorý je nám celkom jasne na dosah v tomto roku, ak nájdeme politickú vôľu: vypudenie úplatkárstva z medzinárodného obchodu. Pred dvoma rokmi všetky členské krajiny OECD, spolu s významnými rozvíjajúcimi sa ekonomikami, pripravili Dohovor, ktorý kriminalizoval zahraničné komerčné úplatky. Žiaľ, dva roky po spísaní tohto Dohovoru ho 7 z 15 členských krajín EÚ neratifikovalo. Veľké štáty, ako je Francúzsko alebo Taliansko Dohovor neratifikovali, Veľká Británia síce áno, avšak experti OECD kritizovali tvrdenia britskej vlády, podľa ktorých Británia dokáže splniť záväzky, vyplývajúce z Dohovoru, na základe platnosti zastaraného zákona z roku 1916. Je čas prijať prísne zákony proti úplatkárstvu a v rámci OECD spolupracovať na zabezpečení efektívneho monitoringu tejto prelomovej dohody. Mali by sme tiež spolupracovať na pomoci krajinám juhovýchodnej Európy pri aplikácii antikorupčných ustanovení Paktu stability, a tým zlepšiť ich schopnosť pritiahnuť investície a rásť. Nové úlohy
Európa a Spojené štáty majú v tomto roku pred sebou mnohé úlohy. Musíme povzbudzovať inováciu v oblastiach technológií a biotechnológie, a to nie len pre naše vlastné dobro, ale na zlepšenie možností rozvojových krajín. Musíme sa zaoberať obavami týkajúcimi sa ľudských práv alebo náboženských slobôd, aby sme odzbrojili tých, ktorí by chceli oslabiť globálnu ekonomiku na základe tvrdenia, že kladú zisky pred princípy. Európa a Amerika nebudú vždy súhlasiť v tom, aký má byť vzťah medzi ziskami a princípmi. Avšak vďaka nášmu spoločnému dedičstvu máme spoločný základný záväzok: rozvíjať ľudskú slobodu - slobodu prejavu, slobodu svedomia, slobodu od strachu, nedostatku a živorenia. Ak sa zameriame na rozvoj týchto rozmerov ľudskej slobody, budeme vo veľmi dobrej pozícii pre budovanie silnej globálnej ekonomiky a pre riešenie transatlantických rozdielov spôsobom, ktorý zmieri princípy so ziskami. Alan P. Larson
(Autor je námestník ministra zahraničných vecí USA pre hospodárstvo, podnikanie a poľnohospodárske záležitosti a vedie prácu ministerstva v otázkach siahajúcich od obchodu a letectva až po bilaterálne vzťahy s hospodárskymi partnermi USA.) Snímka USAID