|
|||||||||||||||||
Streda 9.Februára 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Skúška pudinguEÚ neoddelí Haidera a voličov Kritici rakúskeho pravicového populistu Haidera robia možno najväčšiu chybu tým, že nerešpektujú anglické príslovie Pudding is proved by eating kvalita pudingu sa skúša jedením. Inak by asi na chvíľu poskytli Haiderovej FPÖ šancu znemožniť sa vo vládnej politike. FPÖ už bola raz v Sinowatzovom socialistickom kabinete a takmer zmizla z politickej scény. Potom však prišiel na jej čelo Haider, ktorého politické umenie spočíva v tom, že pozorne počúva, čo ľudia hovoria, a hovorí to hlasnejšie. Dnes sa podľa výskumov tretina Rakúšanov bojí, že schudobnejú, 61 percent má strach z nezamestnanosti a 58 percent z imigrantov. A podľa bývalého starostu Viedne Helmuta Zilka má nová vláda plné nohavice z reakcií Európskej únie. Preto nebude Schüsselov kabinet robiť nič veľmi odlišné od predchádzajúcich vlád, čo je najlepšia medicína na znechutenie voličov. Hlavné problémy sú systémového charakteru, s ktorými ťažko pohnúť a na tých, čo súvisia s rozširovaním únie, nemôže dnešná rakúska koalícia zarobiť. Vstup do NATO by znamenal znásobenie vojenského rozpočtu. Bariéru pred imigrantmi postavila už roku 1993 koaličná vláda SPÖ a ÖVP zatiaľ čo na začiatku deväťdesiatych rokov sa počet imigrantov zvýšil z 300-tisíc na 690-tisíc, od roku 1994 stojí v 8-miliónovom Rakúsku na deviatich percentách populácie. A voľný prílev pracovných síl z východnej Európy by blokoval na určitý čas nielen Haider, ale aj Klima a dokonca aj berlínska vláda. Takže Haider nemá, čím by sa v praxi odlíšil od predchádzajúcich vlád, ktoré sa zaslúžili o politickú únavu rakúskych voličov. Málo presvedčivé sú aj úvahy, že v doteraz relatívne pokojnom Rakúsku vypukne vandalizmus na židovských cintorínoch a zapaľovanie domovov utečencov, čím sa dosť preslavuje Nemecko, ale aj Česko a niečo o tom vedia aj vo Francúzsku. Jediný voľnejší priestor zostáva novej vládnej koalícii pri razantnom odbúravaní rakúskeho sociálneho štátu, čo je, pravda, z hľadiska globalizácie skôr zásluha ako zločin. Ak sa to bude robiť výrazne menej citlivo, ako to bolo zakotvené v návrhu koaličnej dohody Klima-Schüssel, potom sa do toho s podporou opozičných sociálnych demokratov vložia odbory a pocíti to ekonomika i sociálna sféra. V štandardných medzinárodných vzťahoch nemá jednoducho Haider na čom zarobiť. Preto s radosťou vystupuje ako obeť politickej karantény a necháva sa so šťastným úsmevom okukovať na plese s kyticou v ruke ako exotický exemplár v klietke zoo. Vyhovuje mu, že do kliatby sa s ním dostal celý rakúsky národ. Je to voda na Haiderov mlyn. Jeho extrémizmus sa dostal do tieňa široko pociťovaného politického extrémizmu Európskej únie. Helmut Zilk o tom tvrdo hovorí: Toto totálne odsúdenie, vyčlenenie a nadutosť (EÚ) práve to je fašistoidné. Takto voličov od Haidera nemožno oddeliť. Haidera je teda zrejme vhodné nechať chvíľu chodiť a provokovať v teniskách, tak ako to svojho času robil Zelený Joschka Fischer dnes sa ako šéf nemeckej diplomacie navlieka, aj politicky, už len do spoločenského obleku a kravaty. Haider je, pravda, širší, celoeurópsky fenomén a je v podozrení, že posmelí v ostatných krajinách EÚ politické sily, nespokojné s integračnými javmi. To však účinne robí aj protirakúska karanténa. Jaroslav Brabec Snímka archív Chirac, Klestil a Haider v roku 1998 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |