Hospodársky denník
USD43,074 Sk
EUR42,316 Sk
CHF26,327 Sk
CZK1,185 Sk
  Streda  9.Februára 2000

Skúška pudingu


EÚ neoddelí Haidera a voličov
Kritici rakúskeho pravicového populistu Haidera robia možno najväčšiu chybu tým, že nerešpektujú anglické príslovie Pudding is proved by eating – kvalita pudingu sa skúša jedením. Inak by asi na chvíľu poskytli Haiderovej FPÖ šancu znemožniť sa vo vládnej politike. FPÖ už bola raz v Sinowatzovom socialistickom kabinete a takmer zmizla z politickej scény. Potom však prišiel na jej čelo Haider, ktorého politické umenie spočíva v tom, že pozorne počúva, čo ľudia hovoria, a hovorí to hlasnejšie. Dnes sa podľa výskumov tretina Rakúšanov bojí, že schudobnejú, 61 percent má strach z nezamestnanosti a 58 percent z imigrantov. A podľa bývalého starostu Viedne Helmuta Zilka má nová vláda plné nohavice z reakcií Európskej únie. Preto nebude Schüsselov kabinet robiť nič veľmi odlišné od predchádzajúcich vlád, čo je najlepšia medicína na znechutenie voličov. Hlavné problémy sú systémového charakteru, s ktorými ťažko pohnúť a na tých, čo súvisia s rozširovaním únie, nemôže dnešná rakúska koalícia zarobiť. Vstup do NATO by znamenal znásobenie vojenského rozpočtu. Bariéru pred imigrantmi postavila už roku 1993 koaličná vláda SPÖ a ÖVP – zatiaľ čo na začiatku deväťdesiatych rokov sa počet imigrantov zvýšil z 300-tisíc na 690-tisíc, od roku 1994 stojí v 8-miliónovom Rakúsku na deviatich percentách populácie. A voľný prílev pracovných síl z východnej Európy by blokoval na určitý čas nielen Haider, ale aj Klima a dokonca aj berlínska vláda. Takže Haider nemá, čím by sa v praxi odlíšil od predchádzajúcich vlád, ktoré sa zaslúžili o politickú únavu rakúskych voličov. Málo presvedčivé sú aj úvahy, že v doteraz relatívne pokojnom Rakúsku vypukne vandalizmus na židovských cintorínoch a zapaľovanie domovov utečencov, čím sa dosť preslavuje Nemecko, ale aj Česko a niečo o tom vedia aj vo Francúzsku. Jediný voľnejší priestor zostáva novej vládnej koalícii pri razantnom odbúravaní rakúskeho sociálneho štátu, čo je, pravda, z hľadiska globalizácie skôr zásluha ako zločin. Ak sa to bude robiť výrazne menej citlivo, ako to bolo zakotvené v návrhu koaličnej dohody Klima-Schüssel, potom sa do toho s podporou opozičných sociálnych demokratov vložia odbory a pocíti to ekonomika i sociálna sféra. V štandardných medzinárodných vzťahoch nemá jednoducho Haider na čom zarobiť. Preto s radosťou vystupuje ako obeť politickej karantény a necháva sa so šťastným úsmevom okukovať na plese s kyticou v ruke ako exotický exemplár v klietke zoo. Vyhovuje mu, že do kliatby sa s ním dostal celý rakúsky národ. Je to voda na Haiderov mlyn. Jeho extrémizmus sa dostal do tieňa široko pociťovaného politického extrémizmu Európskej únie. Helmut Zilk o tom tvrdo hovorí: „Toto totálne odsúdenie, vyčlenenie a nadutosť (EÚ) – práve to je fašistoidné.“ Takto voličov od Haidera nemožno oddeliť. Haidera je teda zrejme vhodné nechať chvíľu chodiť a provokovať v teniskách, tak ako to svojho času robil Zelený Joschka Fischer – dnes sa ako šéf nemeckej diplomacie navlieka, aj politicky, už len do spoločenského obleku a kravaty. Haider je, pravda, širší, celoeurópsky fenomén a je v podozrení, že posmelí v ostatných krajinách EÚ politické sily, nespokojné s integračnými javmi. To však účinne robí aj protirakúska karanténa. Jaroslav Brabec
Snímka archív
Chirac, Klestil a Haider v roku 1998
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.