Daňové priznanie za rok 1999
Otázky píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo: 07/6381 0413 a mailujte na adresu: nazory@hd-dennik.sk Ako mám vypísať daňové priznanie za rok 1999, ak:
- som bol jeden mesiac zamestnaný (dostal som odstupné),
- potom som bol vedený na úrade práce, kde som poberal podporu v nezamestnanosti a - od 15. 10. 1999 mám živnostenský list (dosiahol som stratu 10 tis. Sk). Do daňového priznania uvediete dva čiastkové základy dane (v tabuľke č. 3 z podnikania - s výsledkom strata) a z príjmov zo závislej činnosti (z potvrdenia od zamestnávateľa). Nezabudnite do príjmov z podnikania uviesť i úroky z bežného účtu v banke, ktorý vám slúžil na podnikanie. Preddavok na daň z úrokov si odpočítate z celkovej daňovej povinnosti (ak vyjde). Na strane 2 tlačiva si vypočítate celkový základ dane (bude sa pravdepodobne rovnať čiastkovému základu dane z príjmov zo závislej činnosti, keďže z podnikania ste mali stratu). Stratu z podnikania si nemôžete vykompenzovať s príjmami zo závislej činnosti (tlačivo daňového priznania vám to ani neumožní). Podporu v nezamestnanosti do daňového priznania neuvediete, pretože ide o príjem od dane oslobodený. Z vypočítaného základu dane si odpočítate na stane 3 tlačiva základnú nezdaniteľnú sumu (21 000 Sk) a ďalšie (na deti, manželku, invaliditu, dary). Daň vypočítate sadzbou dane, ktorá je uvedená priamo na tlačive na strane 2. Z vypočítanej daňovej povinnosti odpočítate preddavky na daň, ktoré vám zamestnávateľ zrazil z príjmu (vrátane odstupného). Tento údaj nájdete v potvrdení od zamestnávateľa, ktoré je povinnou súčasťou priznania. Ďalej si odpočítate preddavkovo vybratú daň z úrokov v banke. Na poslednom riadku vyjde daň k úhrade (alebo preplatok na dani, ktorý sa vám vráti len na vašu žiadosť, ak bude vyšší ako 50 Sk). K problematike uplatnenia straty, v nadväznosti na jednoduché účtovníctvo a ďalším otázkam (cestovné náhrady, auto na lízing, úhrada výdavkov za pohonné látky atď.) sa vrátime neskôr. Ako je to s uplatnením daru, pokiaľ ide o bezpríspevkových darcov krvi za rok 1999? V novom zákone o daniach z príjmov je jeden odber ocenený sumou 2000 Sk. Naša mzdová pracovníčka tvrdí, že keď v zákone č. 286/1992 Zb. nie je doslova napísané, že aj cena za odbery krvi je dar na daňové účely, tak to v ročnom zúčtovaní za rok 1999 nemôže zohľadniť. Údajne takýto názor majú aj na daňovom úrade. Odpovedali jej, že to nie je možné v žiadnom prípade. Čo má zamestnanec robiť, aby dokázal, že má pravdu on a že si môže dar uplatniť pri výpočte jeho daňovej povinnosti? Kto má Tzv. bezpríspevkové darovanie krvi alebo iného biologického materiálu (ďalej len odber) je možné uplatniť ako dar na daňové účely i za rok 1999. Môžeme pritom vychádzať z § 15 ods. 8 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Dary sa na daňové účely zohľadňujú v peňažnej i nepeňažnej forme. Zákon hovorí o hodnote poskytnutých darov, a nielen o hodnote peňažných darov. V tomto prípade sú splnené podmienky, ak došlo k bezpríspevkovému poskytnutiu krvi právnickej osobe so sídlom na území SR (zdravotnícke zariadenie) na zdravotnícky účel. Pokiaľ ide o ocenenie tohto daru, zamestnanec by mal zamestnávateľovi na tento účel priniesť od zariadenia, kde krv daroval, potvrdenie, koľko by stál takýto odber v prípade, ak by nešlo o bezpríspevkovú formu. Cenník iste existuje, keďže sa rozoznávajú príspevkoví a bezpríspevkoví darcovia. Zákon o daniach z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2000 pre tohtoročné zdaňovacie obdobie tento druh daru oceňuje výškou 2000 Sk za jeden odber. To však neznamená, že za predchádzajúce roky nebolo možné takúto formu daru na daňové účely uznať. Zamestnávateľovi by mala takáto argumentácia stačiť. Zamestnanec mal Slovenskou poisťovňou odškodnené dva pracovné úrazy. Náhrada za prvý úraz vo výške 4726 Sk bola poukázaná v marci 1999, náhrada za druhý úraz vo výške 2464 Sk bola poukázaná až 20. januára 2000. Považuje sa druhá náhrada ešte za príjem v roku 1999? Má podať zamestnanec daňové priznanie? Ak zamestnanec nemal iné druhy zdaniteľných príjmov (okrem príjmov zo závislej činnosti a tieto náhrady), podľa môjho názoru nie je povinný podať za rok 1999 daňové priznanie. Predpokladám pritom, že prvá náhrada predstavuje náhradu za stratu na zárobku, ktorú dostal jednorazovo. Ak zamestnanec nemal v roku 1999 ešte ďalšie jednorazové príjmy, príjmy z príležitostných činností, náhodné príjmy, príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí a príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o podnikanie, ktoré by spolu s touto náhradou boli vyššie ako 6 tis. Sk, uvedená náhrada je od dane z príjmov oslobodená. Druhú náhradu nemožno už započítavať do zdaniteľného obdobia roku 1999, pretože ju dostal v roku 2000. I keď od tohto roku už ide o príjem zo závislej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. f/ zákona č. 366/1999 Z. z.), minulý rok išlo o ostatný príjem (vtedy však vyplatený nebol). Minulý rok uzatvárame ešte podľa pravidiel platných do 31. 12. 1999 (§ 58 cit. zákona). Túto druhú náhradu už mal zamestnanec dostať zdanenú (10-percentnou sadzbou dane podľa § 6 ods. 4 cit. zákona), takže je už daňovo vyrovnaná. Predpokladám, že ide aj v tomto prípade o náhradu za stratu na zárobku (nešpecifikujete to v otázke), pretože ak by išlo o náhradu inej škody, táto by bola od dane oslobodená automaticky a netreba vôbec uvažovať, či pre jej vyplatenie je alebo nie je povinnosť podať daňové priznanie. Dagmar Piršelová
|
počasie Dnes budú vo východných oblastiach Slovenska prevládať priaznivé účinky počasia najmä na toleranciu telesnej a duševnej námahy a schopnosť koncentrácie, len v ranných hodinách sa môžu miestami zvýšiť zdravotné ťažkosti pri ochoreniach dýchacích ciest. Na ostatnom území predpokladáme mierne zvýšenie všeobecne nepriaznivého vplyvu počasia so záťažou srdcovo-cievneho a dýchacieho systému. Mierne zhoršenie zdravotného stavu pacientov pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Slabo sa znižuje fyzická a psychická výkonnosť a koncentrácia, a tým aj riziká úrazov a nehôd. Potrebná je zvýšená opatrnosť najmä v doprave. n Zajtra predpokladáme prevládanie nepriaznivých vplyvov počasia. Vyššia bude záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj pohybového systému, častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti reumatické, jaziev a starších poranení. Znížená bude výkonnosť a koncentrácia. (zč)n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia občasný dážď, od 1500 m sneženie. Najvyššia denná teplota 6 až 11 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 2 stupňov. Južný až juhozápadný vietor 4 až 8, na hrebeňoch hôr okolo 15 m/s. n Vo štvrtok bude prevažne oblačno a miestami prehánky, najmä v horských oblastiach, od 800 m snehové. V piatok bude polooblačno až oblačno, zrána ojedinele hmla, v priebehu dňa v severnej polovici územia ďalšie pribúdanie oblačnosti a zrážok. Najnižšia nočná teplota vo štvrtok +3 až -1, v horských dolinách so snehovou pokrývkou okolo -3 stupne, v piatok 0 až -4, v údoliach okolo -7 stupňov. Najvyššia denná teplota 5 až 9 stupňov, na severe miestami aj chladnejšie. n Slnko vyjde zajtra o 6.32 a zapadne o 17.36 hod. | Amsterdam | prehánky | 7 |
| Atény | polojasno | 17 |
| Belehrad | polojasno | 13 |
| Berlín | prehánky | 8 |
| Bratislava | oblačno | 10 |
| Brusel | oblačno | 8 |
| Budapešť | oblačno | 12 |
| Bukurešť | polojasno | 14 |
| Frankfurt | prehánky | 10 |
| Helsinki | oblačno | 4 |
| Istanbul | polooblačno | 9 |
| Kodaň | oblačno | 7 |
| Kyjev | oblačno | 7 |
| Lisabon | polooblačno | 18 |
| Londýn | oblačno | 11 |
| Madrid | oblačno | 18 |
| Moskva | oblačno | 5 |
| Oslo | oblačno | 6 |
| Paríž | prehánky | 11 |
| Praha | prehánky | 8 |
| Rím | polojasno | 17 |
| Sofia | polojasno | 10 |
| Štokholm | oblačno | 5 |
| Varšava | prehánky | 9 |
| Viedeň | prehánky | 10 |
| Záhreb | polojasno | 14 |
| Ženeva | prehánky | 10 |
|
|
|
