Hospodársky denník
USD42,949 Sk
EUR41,847 Sk
CHF26,042 Sk
CZK1,173 Sk
  Streda  1.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prekryje stranícky lobizmus zamestnanosť?



Prečo podniky štátnych lesov obmedzili dodávky dreva pre Pilvud K 28. aprílu 1999 dlhovali drevospracujúce podniky organizáciám lesného hospodárstva po lehote splatnosti za dodávky surového dreva 746,6 mil. Sk. O dva mesiace neskôr, teda 23. 6. 1999, tento dlh vzrástol na 761,1 mil. Sk. Aj preto sa nemožno čudovať prvovýrobcom dreva, ak sa ho nespracované snažia vyvážať do zahraničia. Na Spiši je rozhodujúcim drevospracujúcim podnikom firma Pilvud, spol. s r. o., Spišská Nová Ves, ku ktorej sa privatizáciou majetkovo pričlenili ako samostatné spoločnosti Smrečina, a. s., Banská Bystrica a Piloimpregna, a. s., Spišská Nová Ves. Po privatizácii v roku 1992 - 1993 Pilvud spracúval ročne 100- až 120-tisíc kubíkov dreva. Svoje záväzky však pravidelne neuhrádzal a postupne sa vyšplhali do úctyhodných rozmerov. Spomínané tri firmy dlhovali dodávateľom drevnej suroviny k 31. 3. 1999 až 75,7 mil. Sk. Presne o dva mesiace tieto záväzky po lehote splatnosti klesli na 68,5 mil. Sk. Dlh však zostáva vysoký. Dosť vysoký na to, aby naň zareagovali dodávatelia dreva a od konca roku 1998 obmedzili alebo zastavili do tejto fabriky dodávky. Presmerovali ich iným odberateľom na Slovensku, ktorí svoje záväzky plnia priebežne. Stranícky lobizmus?
V tejto situácii je povšimnutiahodná argumentácia viacerých popredných funkcionárov štátnej správy okresu Spišská Nová Ves na fórach, kde sa diskutuje o riešení problému nezamestnanosti. Kritizujú podniky lesného hospodárstva, že predávajú drevnú surovinu na spracovanie do podnikov, ktoré sídlia za hranicami okresu a regiónu. Argumentujú tým, koľko vraj mohla firma Pilvud zamestnať pracovníkov a ako by sa tým pomohlo problému nezamestnanosti, keby lesné podniky (štátne, mestské a obecné) dodávali drevnú surovinu jej. Akoby títo funkcionári zabúdali na to, že časy striktného "socialistického" prerozdeľovania sa pominuli a že nie sú neobmedzenými vládcami v okrese, ale žijú v trhovom štáte, či presnejšie rannom kapitalizme. Prečo by štátne lesy mali dodávať drevo niekomu, kto im neplatí za dodávky? Tlak zhora
To však miestnym politikom nebráni lobovať v prospech firmy Pilvud. A tak je aktuálna otázka ich vzájomného prepojenia. Musí byť pre nich veľmi výhodné, ak sa neobávajú s takýmito naivnými požiadavkami verejne vystupovať. Ak by sa takýto lobizmus presadzoval pravidelne a vo väčšom meradle, stal by sa priam hrobárom trhového prostredia a opodstatneným podnetom na konanie úradov ochraňujúcich voľnú obchodnú súťaž. Dozvedeli sme sa, že údajne na pracovníkov štátnych lesov bol do roku 1998 vyvíjaný nátlak, aby dodávky voči Pilvudu plnili, hoci ten za ne neplatí. Ak to tak bolo išlo by o jasné tunelovanie týchto podnikov. Presmerovanie dodávok lesných podnikov nastalo až po voľbách roku 1998. Keď sa prestali obávať tlaku zhora. Kvôli pätnástim ľuďom
Mimochodom, overovali sme si (nie vo firme Pilvud, ale externe), koľko by asi firma zamestnala ľudí na píle, keby dodávky dreva pokračovali v „starých koľajach“. Dozvedeli sme sa, že asi 10 alebo 15 pracovníkov. Aj z tohto hľadiska je argumentácia vedúcich pracovníkov okresu neopodstatnená. Skôr by sa mali zaujímať o to, koľko podnikov Pilvud, spol. s r. o., svojou platobnou nedisciplinovanosťou položil a koľko nezamestnaných tak „vyprodukoval“. Zaujímavý je aj ten fakt, že vedúci funkcionári štátnej správy dávajú firmu Pilvud za príklad, „koľko ľudí by mohla zamestnať, keby“, ale pritom už neboli takí menej dôrazní, keď v regióne dnes s vyše 20 000 nezamestnanými padali iné firmy. Verejná kontrola
Nezamestnanosť a jej riešenie je dnes vlna, na ktorej si chcú viacerí politici, či už parlamentní, vládni alebo regionálni zlepšiť svoje pozície. Je to ako hra o hrušky: najskôr svojou váhavosťou a neodbornosťou, no aj nekvalifikovaným zasahovaním do podmienok podnikania vysokú nezamestnanosť spôsobili a teraz sa chcú hrať na spasiteľov. Treba im však pripomínať, tieto problémy riešia a budú riešiť za peniaze nás všetkých. Preto je dôležité ich verejne strážiť a kontrolovať. Peter Višváder

počasie

Dnes budú vo východných oblastiach Slovenska prevládať priaznivé účinky počasia najmä na toleranciu telesnej a duševnej námahy a schopnosť koncentrácie, len v ranných hodinách sa môžu miestami zvýšiť zdravotné ťažkosti pri ochoreniach dýchacích ciest. Na ostatnom území predpokladáme mierne zvýšenie všeobecne nepriaznivého vplyvu počasia so záťažou srdcovo-cievneho a dýchacieho systému. Mierne zhoršenie zdravotného stavu pacientov pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Slabo sa znižuje fyzická a psychická výkonnosť a koncentrácia, a tým aj riziká úrazov a nehôd. Potrebná je zvýšená opatrnosť najmä v doprave. n Zajtra predpokladáme prevládanie nepriaznivých vplyvov počasia. Vyššia bude záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho aj pohybového systému, častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti reumatické, jaziev a starších poranení. Znížená bude výkonnosť a koncentrácia. (zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia občasný dážď, od 1500 m sneženie. Najvyššia denná teplota 6 až 11 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 2 stupňov. Južný až juhozápadný vietor 4 až 8, na hrebeňoch hôr okolo 15 m/s. n Vo štvrtok bude prevažne oblačno a miestami prehánky, najmä v horských oblastiach, od 800 m snehové. V piatok bude polooblačno až oblačno, zrána ojedinele hmla, v priebehu dňa v severnej polovici územia ďalšie pribúdanie oblačnosti a zrážok. Najnižšia nočná teplota vo štvrtok +3 až -1, v horských dolinách so snehovou pokrývkou okolo -3 stupne, v piatok 0 až -4, v údoliach okolo -7 stupňov. Najvyššia denná teplota 5 až 9 stupňov, na severe miestami aj chladnejšie. n Slnko vyjde zajtra o 6.32 a zapadne o 17.36 hod.

Amsterdamprehánky7
Aténypolojasno17
Belehradpolojasno13
Berlínprehánky8
Bratislavaoblačno10
Bruseloblačno8
Budapešťoblačno12
Bukurešťpolojasno14
Frankfurtprehánky10
Helsinkioblačno4
Istanbulpolooblačno9
Kodaňoblačno7
Kyjevoblačno7
Lisabonpolooblačno18
Londýnoblačno11
Madridoblačno18
Moskvaoblačno5
Oslo oblačno6
Parížprehánky11
Prahaprehánky8
Rímpolojasno17
Sofiapolojasno10
Štokholm oblačno5
Varšavaprehánky9
Viedeňprehánky10
Záhrebpolojasno14
Ženevaprehánky10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.