|
|
||||||||||||||||
| Streda 1.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako bude štát privatizovať?Aspoň minoritné podiely by mali byť predané prostredníctvom kapitálového trhu V súčasnosti sa v odbornej, ale aj laickej verejnosti veľa diskutuje o otázke privatizácie podielov strategických podnikov. Je nesporné, že odpoveď na otázku či privatizovať, v akom rozsahu, akou formou, a najmä komu predať má nielen ekonomické, ale aj politické dôsledky. Na otázku prečo privatizovať je odpoveď v zásade jednoduchá a zrejme sa na nej zhodne väčšina opýtaných. Jednoducho história a prax potvrdili, že štát jednoznačne nie je tým najlepším vlastníkom, okrem toho je tu ešte iný rozhodne nie zanedbateľný dôvod, a tým je nevyhnutnosť získania značného objemu voľných finančných prostriedkov. Dostávame sa k otázke, v akom rozsahu sa budú privatizovať strategické podniky. Keďže sú definované ako strategické, znamená to, že štát bude aj po ich predaji mať zrejme záujem uchovať si istý vplyv na ich činnosť. Štandardný spôsob uchovania si takéhoto vplyvu s právom veta pri rozhodovaní o najzávažnejších veciach je vlastníctvo tzv. blokačného balíka v objeme 34-percentného podielu na základnom imaní, resp. na hlasovacích právach spoločnosti. Na predaj (privatizáciu) teda zostáva voľných predpokladaných 66 % akcií strategických podnikov, ak uvažujeme s formou predaja, pretože nepriamo privatizovať možno aj zvýšením základného imania v privatizovanej spoločnosti zo strany strategického investora. Nie je vylúčené, že pri privatizácii sa využije aj forma zvýšenia základného imania zo strany investora, avšak určite nebude nosná alebo dokonca jediná, pretože nevyhnutnosť získania voľných finančných prostriedkov pre štát a FNM SR z výnosov z privatizácie zostáva a forma zvyšovania tento problém nerieši. Ak sa teda vrátime k záujmom jednotlivých strán vstupujúcich do privatizácie, zistíme, že na jednej strane máme štát reprezentovaný vládou vlastniaci strategické podniky, ktoré z viacerých dôvodov (nevyhnutnosť získať finančné prostriedky, otázka lepšieho vlastníka) ponúka na predaj investorom. Na druhej strane sú investori zaujímajúci sa o kúpu, resp. o vstup do takýchto podnikov. No a ešte netreba zabudnúť na sprostredkovateľov, tzv. poradcov, ktorí sa snažia do tohto procesu vstúpiť a z neho profitovať. Každý z uvedených troch táborov má vlastné záujmy a aj predstavy o realizácii takéhoto procesu. Hlavné poslanie Štát reprezentovaný vládou by sa najmä z politických, ale aj ekonomických dôvodov mal v maximálnej miere snažiť o transparentnosť celého procesu privatizácie. Jeho hlavným cieľom popri transparentnosti postupu a maximalizácii výnosu z privatizácie by mal byť aj aspekt dlhodobej perspektívy sprivatizovaného podniku. Možné záujmy investorov o vstup do privatizovaných podnikov nebudem hlbšie analyzovať, aj keď pre investora je v konečnom dôsledku dôležitý jediný aspekt ekonomickej výhodnosti. Takáto ekonomická výhodnosť sa môže prejavovať ďalším rozvojom sprivatizovanej spoločnosti alebo aj jej likvidáciou (odbúranie konkurencie). Pretože aj záujem sprostredkovateľov pri privatizácii je rýdzo ekonomický profit, je nevyhnutné, aby práve vláda dôsledne uvážila všetky aspekty a možné dosahy privatizácie a zvolila takú formu a rozsah, ktorý zabezpečí dlhodobý prínos štátu, teda občanom, prípadne zamestnancom. V tejto súvislosti by som rád poukázal na jeden aspekt privatizácie súvisiaci aj s kapitálovým trhom na Slovensku. Stav slovenského kapitálového trhu je takmer každému dobre známy. Nebudem sa v tejto súvislosti zaoberať príčinami ani dôsledkami tohto stavu na slovenskú ekonomiku. Skôr sa pokúsim poukázať na možnosť zmeny tohto stavu vhodným využitím privatizácie strategických podnikov. Ako som už uviedol, predpokladám, že štát má záujem na kontrole strategických podnikov formou ponechania si kontrolného 34-percentného balíka akcií. Zvyšných 66 %, teda či už formou predaja, alebo umožnením zvýšenia, prípadne kombináciou, ponúkne investorom. Majorita priamo Otázkou je, či pri privatizácii vstúpi do podniku jeden alebo viac investorov. Je známe, že vláda podporuje myšlienku predaja minimálne kontrolného balíka (51 %) priamo strategickému investorovi formou priameho predaja. Návrhy na predaj aspoň zvyšnej 15-percentnej časti podielu strategických podnikov formou predaja na kapitálovom trhu sú odmietané s odôvodnením, neodporúčania takéhoto predaja zo strany strategických investorov, resp. sprostredkovateľov alebo poradcov pri privatizácii. Ako hlavný dôvod na takéto odporúčanie sa uvádza možná nižšia cena pri predaji. Je čisto v rovine hypotéz diskutovať o tom, či by tomu tak naozaj bolo, pretože až praktická realizácia by dala odpoveď na výhodnosť, resp. nevýhodnosť predaja minoritnej časti podielov strategických podnikov na kapitálovom trhu. Mimochodom, cenová výhodnosť by nemala byť jediným kritériom hodnotenia. To prečo takáto forma predaja aspoň časti podielu nie je v záujme strategického investora, vari ani nie je nevyhnutné príliš analyzovať. Je isté, že v prípade vstupu viacerých investorov by takýto strategický investor bol pod prísnejšou kontrolou zo strany práve menších akcionárov, čo v konečnom dôsledku by malo byť aj v záujme štátu chrániaceho okrem iného aj záujmy zamestnancov. Okrem toho verejný predaj skrýva z hľadiska strategického investora aj riziko vygenerovania vyššej trhovej ceny, ako je žiaduca. V poslednom období sa stalo takmer módou odvolávať sa na odporúčania, resp. neodporúčania zahraničných poradcov pri privatizácii. Tu si však treba uvedomiť, že títo poradcovia nehája záujmy štátu, resp. občanov alebo zamestnancov, ale ich hlavným a možno aj jediný cieľom je ekonomický profitovať z procesu privatizácie. Keď sa postavíme do pozície sprostredkovateľa povereného predajom strategického podniku strategickému investorovi, tak je logické, že budeme presadzovať predaj čo najväčšej časti podniku jednému investorovi. Podpora kapitálového trhu V čom sú teda možné pozitíva odporúčaného predaja aspoň minoritných podielov strategických podnikov prostredníctvom kapitálového trhu? Okrem už naznačenej možnosti dosiahnuť v konečnom dôsledku väčší celkový objem finančných prostriedkov z privatizácie je to najmä zabezpečenie vyššieho stupňa verejnej kontroly nad sprivatizovanými podnikmi. Ďalším aspektom je podpora kapitálového trhu, čo by sa v konečnom dôsledku pozitívne prejavilo aj v slovenskej ekonomike. Podpora kapitálového trhu by spočívala najmä v obnovení dôvery investorov investovania do akciového trhu, ktorý, ako je známe, je hnacou silou ekonomiky vyspelých krajín. Na Slovensku takmer neexistujú akciové tituly, ktoré by zabezpečovali priemerné až nadpriemerné zhodnotenie vloženej investície pre stredných a malých investorov, pričom práve strategické podniky by takýmito mohli byť. Vyhnem sa ďalšej argumentácie zameranej na vzájomnú súvislosť možných pozitívnych dosahov uvedenia časti podielov strategických podnikov na podniky, makro- aj mikroekonomiku, poukážem len na takmer politickú rovinu tohto problému. Keď štát rozpredáva svoje rodinné striebro, nie je jeho morálnou povinnosťou ponúknuť aspoň jeho časť vlastným občanom? Róbert Kopál výkonný riaditeľ AOCP |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
