|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zvučné meno výskumuBez investícii sa agrokomplex neudrží Výskumný ústav potravinársky v Bratislave (VÚP) je v súčasnosti naším jediným štátnym centrálnym potravinárskym výskumným ústavom. Je príspevkovou organizáciou, pričom dve tretiny finančných prostriedkov dostáva zo štátneho rozpočtu a zvyšok získava zo svojich poradenských či zákazkových služieb alebo tých, ktoré sa týkajú medzinárodných projektov s EÚ, FAO či niektorých bilaterálnych projektov, napríklad s Rakúskom. Ústav má vynikajúce medzinárodné renomé. Jeho riaditeľ Ing. Milan Kováč, CSc., je národným tajomníkom pre Svetový potravinový summit. Ústav vydáva časopis Slovenského kódexového výboru Trendy v potravinárstve, ktorého sekretariát je tiež predmetom činnosti VÚP. Je to kontaktné miesto pre kompletnú normalizáciu a legislatívu Codexu Alimentarius, ktorá sa odohráva pod gesciou FAO a WHO na svetovej úrovni. Vo vyspelých krajinách sa potravinárskemu výskumu venuje veľká pozornosť, preto väčšina ústavov je financovaná zo štátnych prostriedkov, tvrdí Ing. Milan Kováč. Vo veľkej Británii je to napríklad známy Institut of Food Researche, ktorí sa po reštrukturalizácii bude ešte ďalej rozvíjať a navyše buduje svoje detašované pracovisko pri škótsko-anglických hraniciach. V Holandsku, ktoré je menšie ako Slovensko a má približný počet obyvateľov ako my, vybudovali koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov úplne nový ústav vo Wageningene. Je to štátny ústav, ale až 2,5-krát väčší ako náš. Podobne je to vo Francúzsku či v Nemecku. Takéto ústavy musia byť ekonomicky silné, v opačnom prípade sa stávajú len servisnými organizáciami, ktoré síce vykonávajú určité služby, ale výskum sa stráca. Napríklad výskumný ústav v Rakúsku skĺzol po privatizácii len do analytickej činnosti na zákazku. Výskum v takýchto podmienkach zanikol a zostal napríklad na univerzitách vo Viedni a Grazi. Základnou úlohou VÚP je pomoc praxi. Zjednodušene povedané, jeho nosnými smermi sú aktivity v potravinárskej chémii, analytike, mikrobiológii, technológii, informatike. Vypracovali napríklad nové analytické metódy pre autentifikáciu potravín, podľa ktorej sa dá zistiť, či je potravina falšovaná alebo nie. Dosť vypuklý je tento problém napríklad pri šťavách, ktoré sa často označujú ako stopercentné ovocné, hoci nimi nie sú. Monitorujú aj cudzorodé látky v potravinách a nielen tie tradičné - olovo, arzén, kadmium, ale aj novšie, ako napríklad antimón - pozri nedávnu vodnú kauzu v okolí Ružomberka. Pri tejto činnosti, ktorú aplikujú po celom Slovensku, úzko spolupracujú aj so SPPI, Štátnou veterinárnou správou a inými inštitúciami. V ústave máme dáta z kompletnej kontroly, ktorú uskutočnil rezort ministerstva pôdohospodárstva, týkajúce sa cudzorodých látok v potravinách. Opatreniami vyplývajúcimi z tejto databázy sa zabezpečuje neškodnosť potravinového reťazca od pôdy začnúc, cez vodu, rastliny až po živočíšstvo, povedal Milan Kováč. Tým, že prvovýrobcom chýbajú prostriedky na chemizáciu, stáva sa poľnohospodárstvo ekologickejšie. V poslednom čase sa napríklad prestali objavovať známe problémy s pesticídmi, keď boli prekročené ich povolené limity. Pokiaľ ide o mikrobiológiu, možno vás bude zaujímať, že vyvíjame nové metódy založené na báze DNA, teda genetického kódu, na hodnotenie mikrobiologickej kontaminácie potravín. Tieto metódy sa úplne aplikujú aj za detekciu GMO (geneticky modifikovaných organizmov v sójových produktoch). Veľmi významná je aj pozornosť, ktorú venujeme problematike hygieny a sanitácie. Tu vykonávame nielen výskumnú činnosť, ale aj konkrétnu poradenskú činnosť. Rád by som pri tejto príležitosti upozornil, že od 1. januára v rámci Slovenského potravinárskeho kódexu platí povinnosť každého výrobcu zaviesť správnu výrobnú prax, ktorej súčasťou je tzv. HACCP. Ide o konkrétne riadenie a kontrolu výroby tak, aby produkt, ktorý opúšťa výrobu, nemohol byť kontaminovaný. V tejto oblasti robíme aj zaškoľovanie odborníkmi pripravenými FAO. Vlani sme zaškolili asi 150 odborníkov z potravinárskej výroby. Dalo by sa povedať, že VÚP má aj jeden - určitým spôsobom - svetový unikát. Je ním Potravinová banka dát, jedna z najväčších svetových báz v zložení potravín, ktorú tu budujú už asi 30 rokov. Iste aj preto zriadili v ústave na základe rozhodnutia FAO Centrum siete potravinových databáz pre krajiny strednej a východnej Európy - CEECFOODS. V poslednom čase sa hovorí o tom, že Slovensko stráca potravinovú bezpečnosť. Aký je názor odborníka na túto otázku? Kvalitnou výživou obyvateľstva sa naozaj nemôžeme chváliť. V posledných rokoch sa zhoršuje prívod nutrientov, ako sú napríklad vitamíny B1, B2 a C, ako aj minerálne látky, predovšetkým vápnik. Ľudia si kupujú tie najlacnejšie potraviny a nie tie, ktoré sú z hľadiska správnej výživy pre ich organizmus potrebné. Málo sa investuje do podpory zdravia vo vzťahu k výžive, o čom svedčí zlý zdravotný stav našich obyvateľov. Najviac sa hovorí o tom, že zdravotníctvu chýbajú finančné prostriedky, ale zabúda sa na to, že práve nesprávna výživa z veľkej miery spôsobuje vyššie požiadavky na zdravotníctvo. Tu však musí byť politická vôľa túto otázku riešiť, a to aj tým, aby sa dosiahla vyššia kúpyschopnosť našich ľudí. Ešte donedávna sa hovorilo o sebestačnosti Slovenska, pokiaľ ide o výrobu potravín. Ťažko tomu možno uveriť dnes, keď vieme, v akom kritickom stave je napríklad náš konzervárenský priemysel a keď sa všeobecne pozrieme na vnútorný trh. Veď už i našu tradičnú a základnú potravinu kapustu dovážame z Poľska, rovnako ako čerstvú koreňovú zeleninu, sušené i čerstvé ovocie a mnoho ďalšieho potravinárskeho tovaru. Ako a čím vôbec budeme môcť konkurovať po našom vstupe do EÚ? Bude to potom definitívne znamenať koniec domácej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie? Slovensko môže byť vo výrobe potravín sebestačné, ak ich však vyrobíme viac, než sami skonzumujeme. Sú totiž plodiny, ktoré z klimatického hľadiska nedokážeme vyrobiť a musíme ich dovoz kryť exportom. Musíme začať od poľnohospodárskej výroby, ktorá má veľmi málo zdrojov na to, aby svoju výrobu mohla zefektívniť. Je známe, že vstupy stále stúpajú, pohonné látky, stroje a zariadenia sa predávajú vo svetových cenách. Poľnohospodár má pravdu v tom, že jeho produkcia je týmito cenami ovplyvnená, ale hodnota, ktorú on vytvára, nie je k týmto cenám relevantná. Pravdou tiež je, že aj z jeho strany sú stále značné rezervy, efektivita poľnohospodárskej výroby je nízka. Pre mňa osobne stále zostáva záhadou, ako je možné, že sú stratové alebo krachujú poľnohospodárske subjekty vyrábajúce na vynikajúcej bonite pôdy. Nie všetko však možno hádzať na hlavu manažmentu, ktorý má často výborné rozvojové projekty, ale má zastaranú mechanizáciu a na novú nemá peniaze. Úverové prostriedky nie sú, je to začarovaný kruh. Podobná situácia je v potravinárskom priemysle, kde chýbajú investície. Ak sa vytvoria ekonomické toky, ktoré zohľadnia špecifickosť poľnohospodársko-potravinárskej výroby, niet sa čoho obávať ani po našom vstupe do EÚ. Poľsko a Maďarsko už do týchto rezortov začalo výrazne investovať, a to čaká aj nás. Ak totiž výrobu nebudeme modernizovať a produkciu skvalitňovať tak, aby bola konkurencieschopná, ťažko budeme hľadať jej umiestnenie v rámci kvotácie na trhoch Marcela Zábojníková Snímka archív Text pod obrázok: Milan Kováč |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
