|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zo značkovej do masovejVýroba a predaj sa navzájom podmieňujú Bez aplikácie poznatkov z predaja to nejde. Je od nich závislá výroba aj veľkoobchod. Zvlášť, ak ide o tovar, ktorý podlieha móde tak, ako sú výrobky odevného priemyslu. Hoci o prieskume trhu toho teoreticky vieme veľa, len málo výrobných textilných a odevných podnikov vynaloží ďalšie finančné prostriedky na to, aby zistili, čo skutočne ľudia chcú nosiť. Mnohí zotrvávajú v predpoklade, že móda a módne trendy zaujímajú len niekoľkých jednotlivcov a zvyšok obyvateľov je konzervatívnych, triezvo posudzujúcich každú módnu novinku. Predpoklad však niekedy zaostáva za realitou a dokonca aj predstavy odborníkov môžu byť mylné. Aj keď súčasné perspektívy zvyšovania predaja odevov na domácom trhu v dôsledku poklesu kúpnej sily sú viac ako slabé a v záujme budúceho vývoja musíme začať dnes a dennodenne pracovať s potenciálnym klientom, zaujímať sa o jeho potreby a poskytovať mu informácie o módnych štýloch a módnych trendoch. Bez ohľadu na to, či si dnes môže alebo nemôže dovoliť kúpiť náš model šiat, musí dostať potrebné informácie, aby bol stále in, teda mal obraz o tom, čo sa nosí a kde si môže náš výrobok kúpiť. Stabilizujú sa tým budúce podmienky výroby a predajnej siete, ktorá v silnejúcej konkurencii na našom trhu je veľmi potrebná. Ak vychádzame z podmienok amerického trhu, textilný a odevný priemysel pracuje pre rôznu kategóriu trhu v závislosti od typu dizajnu (look), ceny a konečných zákazníkov. Azda najvýnimočnejšie sú módne domy, ktoré vyrábajú najdrahšie šaty, ktoré môžete kúpiť na svete. Šaty sa šijú z látok, ktoré stoja od štyritisíc až niekoľko desiatok tisícov za meter. Modelujú sa na postavu a zákazníkmi sú ľudia od 30 do 90 rokov a väčšinou majú dôležité spoločenské postavenie a nerozhoduje, či sú známi alebo menej známi publiku. Módne domy v zásade vedú (alebo vlastnia) dizajnéri z povolania, ako sú Oscar de la Renta, Bill Blass, Geoffrey Beene či Galanos. Práca v módnych domoch síce robí meno, ale z dôvodu finančného a prestížneho uvedení návrhári vyrábajú aj malé série konfekcie pod názvom dizajnéra. Do tejto kategórie patrí Calvin Klein, Donna Karan, Bill Blass, Ralph Lauren, Oscar de la Renta, Geoffrey Beene a iní. Ich modely sú sofistikované a vynikajúco spracované. Ponúka ich obchodná sieť Neiman Marcus, Bergdorf Goodman, Barneyes či Saks. Mnohí mladí dizajnéri, ktorí pracovali pod vedením skúsených a predovšetkým známych dizajnérov, sa časom pokúsili o samostatnú tvorbu a ako mladí dizajnéri navrhujú kolekcie pre ľudí od 20 do 40 rokov, ktorí sú otvorení pre módne trendy. Tlač nazýva ich modely ako fast fashion - rýchla móda, pretože skutočne prinášajú ako prví do módy nový dizajn. A pokiaľ sako od veľkého dizajnéra stojí v maloobchode od 500 až 1500 USD, mladí dizajnér majú to šťastie ponúkať ho za cenu od 300 do 800 USD. Príklady z tejto kategórie sú Zang Toi, Gemma Khang, Marc Jacobs, Todd, Oldham, Christian Francis Roth, Anna Sui a mnoho ďalších. Most pre lepších je ďalšou kategóriou pre širšiu verejnosť. Za kolekciami stoja dizajnéri v druhom slede. Viac ide o športovú módu a módu pre voľný čas, ktorú predstavuje DKNY, CK (Calvin Klein pre mladých), RRL, A-Line, Anne Klein II. Pre cenovo citlivejších kupujúcich navrhujú a šijú spoločnosti ako Karen Kane, Jones NY, Pamela B, Nippon Studio atď. Ponúkané sú v obchodných domoch ako Macy´s, Bloomingsdale´s, Saks či Rich´s a Bon Marche, alebo vo vlastnej sieti textilnej spoločnosti. Pre kupujúcich, pre ktorých módne trendy nie sú rozhodujúce, alebo pre mladých ľudí obľubujúcich módne trendy, ale pre obmedzený rozpočet si nemôžu dovoliť posledný módny výkrik, ponúkajú odevné spoločnosti cenovo prístupné odevy šité predovšetkým z látok so zmesou polyesteru. Uvedené odevy predávajú v sieti obchodných domov ako Kmart, Conway a Target. Osobitnou kategóriou je private label, vlastná značka obchodných či zásielkových domov, ktoré zadávajú zhotovenie odevov priamo výrobcovi alebo v spolupráci s výrobcom predávajú pod vlastnou značkou. Výhodou je flexibilita v cenách, kontrola výroby, nižšie náklady, výhoda priamej reklamy, exkluzivita a vlastný dizajn. Predajná sieť vlastnej značky sa orientuje na široké vrstvy obyvateľstva a ponúka výrobky zodpovedajúce mostu pre lepších až po cenovo veľmi výhodné tovary, pričom cenovo môžu byť o 50 - 99 % výhodnejšie ako zrovnateľné kolekcie iných kategórií. Príklady takýchto značiek sú JCPenney, Kmart, Barneyes, The Limited a iné. Avšak 10 - 12 % celkového predaja dámskych odevov sa predá na masovom trhu v obchodoch za znížené ceny. Typickými sú Century 21, Marshall´s, TJ Maxx, Annie Sez., Daffy a mnoho ďalších obchodných sietí. V ich obchodoch je možné často nájsť módne tovary od značkových výrobcov. Jediný rozdiel je, že tovar bol vyrobený pre jednu z predchádzajúcich módnych sezón. Bol vyradený z predaja v značkových obchodoch a vplyvom pretrvávajúceho módneho trendu je stále zaujímavým tovarom, avšak už za nižšiu cenu. Rôznorodosť kategórií a vyprofilované obchodné značky sú prejavom vyspelého trhu, na ktorý prichádza vyspelý zákazník. Rozdiely medzi nimi sú determinované skôr rodinným rozpočtom ako vkusom. Preto aj v súčasnej situácii zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva by sme nemali zabúdať, že v záujme budúcnosti by sme nemali zanedbávať formovanie vkusu nášho obyvateľstva. Rudolfa Vallová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
