|
|||||||||||||||||
Piatok 10.Marca 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiaduca forma podnikaniaVýrobné družstvá sa presadzujú v odevnej tvorbe Dokazuje to nielen história u nás doma, ale aj vývoj vo vyspelých krajinách západnej Európy, že družstevníctvo je významnou súčasťou ekonomiky jednotlivých krajín a v niektorých oblastiach plní funkcie, ktoré sú svojím spôsobom nezastupiteľné. V období posledných desiatich rokov je však ich význam nedocenený. Šťastím pre družstvá bolo, že rozdielom dvoch hlasov sa prehlasovalo vo vtedajšom Federálnom zhromaždení, aby družstvá sa neprivatizovali, ale aby prešli procesom podľa transformačného zákona. V deväťdesiatom roku predstavovali družstvá jeden z mála malých typov podnikov, ktoré všade vo svete tvoria jadro ekonomík. Vzhľadom na možnosť kontinuálneho vývoja sa výrobným družstvám podarilo profilovať sa na moderné hospodárske jednotky. Našou snahou je, aby došlo k renesancii družstevníctva tak, ako v zahraničí vznikali nové odvetvia družstevníctva, ako napríklad sú sociálne, zdravotné družstvá a pod. Dokonca OSN vo svojej rezolúcii sa obracia na vlády, aby vytvorili podmienky na lepšie fungovanie družstiev, ako na jednu zo zdrojov umiestnenia pracovných síl a riešenia nezamestnanosti. Práve forma družstevného vlastníctva je garanciou toho, že družstvá budú podnikať aj v takých oblastiach, ktoré sú pre spoločnosti s ručením obmedzeným a pre akciové spoločnosti nezaujímavé, pretože cieľom družstevného podnikania je v prvom rade uspokojenie osobných potrieb, nie vytváranie zisku. Možno niekto pochybuje, že táto myšlienka obstojí v konkurenčnom boji. V trhovom hospodárstve sa družstvá musia správať trhovo a rozdiel je pri rozdeľovaní výsledkov, ktoré v prípade družstva sú pre všetkých jeho členov. Napriek súčasným zložitým ekonomickým problémom veľa družstiev dosahuje veľmi dobré ekonomické výsledky. Je to dôsledok tvrdej práce manažmentu, ako aj fakt, že ľudia pochopili, že prosperita družstva je ich životnou šancou. Pri súčasnom stave 180 výrobných družstiev, ktoré sú členmi Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD), päť percent sa venuje odevnej výrobe. Ich výroba je moderná, pretože už pred obdobím transformácie mali možnosť vykonávať prácu vo mzde pre odberateľov zo západnej Európy. Na jednej strane čerpali výhodu z dlhodobých kontraktov, na druhej strane sa podieľali na výrobe výrobkov vysokej kvality pre náročného odberateľa. K pozitívnemu výsledku sa pridružila ďalšia výhoda vyplývajúca zo skorých úhrad za vykonanú prácu a takto, až na výnimky, výrobné družstvá nepostihla druhotná platobná neschopnosť. Práca vo mzde nie je však trvalým cieľom, je to skôr medicína na prežitie. Pri nej však začali vo výrobných družstvách šiť exkluzívne modely z dovozových materiálov a presvedčili sami seba, že to vedia. Od mzdovej práce to bol už len krôčik k vývoju vlastnej kolekcie a modelovej tvorbe a o tieto výrobky začal prejavovať záujem aj domáci trh. Žiaľ, neinformovaný obchod nedoceňoval kvalitu našich výrobkov a skôr ich nájdeme v módnych butikoch vo Francúzsku ako u nás a naši obchodníci radšej predávajú nekvalitný tovar z dovozu. Ako SZVD podporujeme naše výrobné družstvá rôznymi formami. V prvom rade im poskytujeme daňové, účtovné, právne poradenstvo, organizujeme účasť na vybratých výstavách, veľtrhoch, kontraktačných rokovaniach v rôznych oblastiach, medzitým aj na veľtrh Trenčín - Mesto módy, Intershoue a iné. Na niektorých aktivitách spolupracujeme so Zväzom českých a moravských družstiev, poskytujeme družstvám pomoc vo forme finančných prostriedkov na krytie nákladov s marketingovou aktivitou, mediálne zastrešujeme aktivity celoštátneho významu. Ing. Marian Rybár predseda SZVD SZVD Bratislava Mliekarenská 10 824 92 Bratislava TEL: 07.5824 1222 FAX: 07.5341 2395 Text pod obrázok: Marián Rybár |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |