|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odpočet na vyživované detiAk daňovník (len náš daňový rezident) v roku 1999 vyživoval v spoločnej domácnosti deti za stanovených podmienok, má z tohto dôvodu nárok na ďalšiu odpočitateľnú sumu zo základu dane. Vyživované dieťa Pojem vyživované dieťa na daňové účely nie je totožný s pojmom nezaopatrené dieťa na účely uplatnenia nároku na prídavky na deti. Je tu množstvo rozdielov (od vekovej hranice začnúc a končiac napr. zohľadňovaním či nezohľadňovaním príjmov dieťaťa). Na daňové účely vychádzame pri posudzovaní, či ide o vyživované dieťa výlučne z daňového zákona a ostatné právne normy sa aplikujú v prípadoch, ak určité skutočnosti ďalej definujú (napr. maloletosť, plnoletosť, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.). Alternatíva Daňovník si nemôže uplatňovať dieťa ako vyživovanú osobu na daňové účely len v jednom prípade, a to ak rozdeľuje svoje príjmy (a výdavky) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti na toto dieťa ako na vypomáhajúcu osobu. Predpokladom je, že tieto príjmy dosahuje za výpomoci tejto osoby (osôb). Uvedené vyplýva z § 12 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. Daňovník sa musí v takomto prípade rozhodnúť tak, že buď rozdelí predmetné príjmy aj na vypomáhajúce osoby alebo si ich uplatní ako vyživované osoby. Nie je možný súbeh týchto dvoch zvýhodnení. Ďalej budeme predpokladať, že nejde o takéhoto daňovníka. Podmienky Na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely je potrebné, aby boli splnené nasledujúce podmienky: 1. Deti žili počas roku 1999 s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Prechodný pobyt dieťaťa (napr. z dôvodu liečenia, štúdia a pod.) nemal vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy. V praxi sú často spory o to, čo je to spoločná domácnosť na daňové účely, keďže zákon č. 286/1992 Zb. sa v tejto súvislosti neodvoláva v poznámke pod čiarou na žiadny všeobecne záväzný právny predpis. Na pomoc si preto zoberieme Občiansky zákonník, podľa ktorého (§ 115) domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Berieme do úvahy faktické žitie týchto osôb v domácnosti. Túto definíciu uvádzame zámerne, pretože sa často možno stretnúť s názormi, že pri uplatnení detí ako vyživovaných osôb sa berie do úvahy iba miesto ich trvalého pobytu (formálne). Ak dieťa žije mimo domácnosti (napr. uzatvorilo manželstvo a odsťahovalo sa) a rodič ho fakticky ešte vyživuje (napr. ak toto dieťa ešte študuje), je tendencia považovať tento stav za spoločnú domácnosť. Daňový zákon však takúto podmienku na uvedený účel nikde neuvádza (bližšie pozri § 40h zákona č. 286/1992 Zb., ktorý možno podporne použiť i v prípadoch, keď daňovník podáva daňové priznanie). Na daňové účely nás preto zaujíma faktický stav, t. j. žitie dieťaťa v spoločnej domácnosti napr. s rodičom (daňovníkom) a nie formálna evidencia dieťaťa na trvalý pobyt (v občianskom preukaze) napr. u starého rodiča. 2. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje vlastné dieťa, dieťa osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pozri napr. § 45 Zákona o rodine), dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť (napr. študujú alebo sú nezamestnaní). Podmienka spoločnej domácnosti a ďalšie podmienky musia byť dodržané vo všetkých uvedených prípadoch. Za vyživované dieťa na daňové účely nemožno uznať napríklad: dieťa družky (druha), ak nejde súčasne o vlastné dieťa alebo dieťa osvojené a vnuka, ak jeho rodičia majú príjmy, z ktorých si ho oni uplatňujú ako vyživovanú osobu, a to aj v prípade, ak žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Ak sa napr. rodičia rozviedli a jeden z nich sa z domácnosti odsťahoval a platí na deti výživné, nemá nárok na uplatnenie ich ako vyživované osoby (v tomto prípade nie je dodržaná podmienka spoločnej domácnosti). 3. Daňovník môže uplatniť nárok najviac na štyri deti. V rámci jednej spoločnej domácnosti si však tieto deti (všetky) môže uplatniť len jeden z daňovníkov (napr. len jeden z rodičov, resp. manželov alebo jeden z daňovníkov, ktorému bolo dieťa alebo deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu atď.). 4. Na každé vyživované dieťa (najviac na štyri) možno uplatniť za rok 1999 sumu vo výške 9000 Sk. Dvojnásobný odpočet Ak ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce si mimoriadnu starostlivosť (resp. osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť), zvyšuje sa táto suma na dvojnásobok, t. j. na 18 000 Sk. Podmienkou na uvedené zvýšenie je, že toto dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti. Ak bolo dieťa umiestnené v takomto zariadení, nárok na 9000 Sk zostáva zachovaný i naďalej a pobyt dieťaťa v takomto zariadení sa považuje za prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti. Uvedenú skutočnosť daňovník preukazuje v priebehu roka v zamestnaní rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia príslušného orgánu poisťovne o tom, že ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce si mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť. Pri podaní daňového priznania pri daňovej kontrole bude iste rovnaký druh potvrdenia, resp. dokladu potrebovať aj daňovník, ktorý si uvedenú nezdaniteľnú sumu bude uplatňovať sám týmto spôsobom. 5. Ďalšou podmienkou na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby je jeho vek. Ak ide o dieťa maloleté, uplatňuje sa bez sledovania ďalších podmienok (napr. štúdium, resp. sústavná príprava na budúce povolanie, poberanie príjmov atď.). Podmienky uvedené skôr musia byť dodržané vždy. Plnoletosť sa podľa § 8 Občianskeho zákonníka nadobúda dovŕšením 18. roku a pred dosiahnutím tohto veku uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. Až po dovŕšení tejto hranice je potrebné sledovať, či sú splnené ďalšie podmienky na uplatnenie detí na daňové účely. V prvom rade je to horná hranica veku (26 rokov) a podmienka, že plnoleté dieťa nepoberá invalidný dôchodok. Ak dieťa poberá čiastočný invalidný dôchodok, podmienka na uplatnenie ako vyživovanej osoby je splnená. Štúdium Ak ide o plnoleté dieťa, musí sa ďalej sledovať, či sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom (ďalej len sústavná príprava). Pri definícii, čo sa považuje za sústavnú prípravu, vychádzame z § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov. Za sústavnú prípravu sa považuje predovšetkým štúdium na stredných školách a vysokých školách, ako aj odborná príprava v odborných učilištiach. Nepovažuje sa za ňu: - kombinované štúdium, - štúdium popri zamestnaní a - štúdium po obdobie výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a nárok na jednotlivé nezdaniteľné sumy základu dane (okrem 21 000 Sk) sa sledujú podľa počtu mesiacov, v ktorých boli podmienky splnené, je potrebné na to pamätať, najmä v súvislosti so skončením štúdia. Sústavná príprava Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje:  obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, t. j. aj obdobie tzv. bežných prázdnin. Školský rok sa začína spravidla dňom 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. V súvislosti so skončením štúdia platí (od 1. júla 1998), že za sústavnú prípravu sa považuje obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, ale len na strednej škole, obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do konca augusta príslušného roka a obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Pokiaľ ide o skončenie štúdia na vysokej škole, za sústavnú prípravu sa považuje už len obdobie po skončení štúdia posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené. Z uvedeného vyplýva, že za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa nepovažuje obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia na vysokej škole, ako to platí pri skončení strednej školy. Vysokoškolské štúdium sa končí vykonaním štátnej skúšky, prípadne tiež obhajobou diplomovej alebo záverečnej práce. Ďalšie prípady, kedy študent prestáva byť študentom vysokej školy, sú uvedené v § 20 zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Doktorandské štúdium ako forma vedeckej výchovy alebo umeleckej výchovy sa z uvedených dôvodov za sústavnú prípravu na budúce povolanie nepovažuje. Vo všetkých prípadoch naďalej platí, že ide o plnoleté deti (do 26 rokov veku) a že pred skončením sledovaných období neboli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a neboli zamestnané (okrem príležitostného zamestnania). Ak sa plnoleté dieťa nemohlo pripravovať na budúce povolanie alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebolo schopné sa naň pripravovať, alebo bolo schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, možno ho do dovŕšenia 26 rokov veku, ak nepoberalo invalidný dôchodok, uznať za vyživovanú osobu. [Ak si daňovník takéto dieťa uplatňoval v priebehu roka v zamestnaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, priniesol zamestnávateľovi potvrdenie o týchto skutočnostiach od príslušného správcu dane podľa jeho trvalého pobytu podľa § 40h ods. 1 písm. g) zákona č. 286/1992 Zb.]. Všetko uvedené v tomto bode platí za podmienky, že počas roka boli na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy splnené všetky rozhodujúce skutočnosti. Ak boli podmienky splnené len za niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 1999, ročný základ dane je možné znížiť len o sumu vo výške jednej dvanástiny ročnej sumy (750 Sk, resp. 1500 Sk) za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli zákonom stanovené podmienky splnené. Výnimky Toto je všeobecná zásada, z ktorej existujú dve výnimky: Daňovník si môže dieťa uplatniť už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začala sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie. V takomto prípade sa pomerná suma vypočíta nasledujúco: [750 Sk (čo je 1/12 z 9000 Sk) x počet mesiacov], resp. [1500 Sk (čo je 1/12 z 18 000 Sk) x počet mesiacov]. Príklad Dieťa sa narodilo dňa 20. mája 1999. Nárok na nezdaniteľnú sumu za rok 1999 sa vypočíta za osem mesiacov (vrátane mája), t. j. 750 Sk x 8 = 6000 Sk. Dieťa skončilo strednú školu pred dvoma rokmi. Začalo pracovať. Na vysokú školu sa dostalo až v roku 1999. Zápis bol 17. septembra 1999. Daňovník má nárok na odpočítateľnú sumu za rok 1999 vo výške 3000 Sk (750 Sk x 4). Sústavná príprava sa začala v priebehu septembra, t. j. nárok je už za tento mesiac. Dieťa prestalo študovať na vysokej škole dňa 20. mája 1999. Má 21 rokov. Nárok na odpočet - za predpokladu, že študovalo do tohto dátumu - je za päť mesiacov. Začiatkom júna sa už nárok stráca (ide o prvý deň mesiaca nasledujúceho, v ktorom došlo k zmene). Nezdaniteľná suma bude vypočítaná vo výške 3750 Sk (5 x 750 Sk). Uplatnenie nároku Na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb nie je podstatné, ktorý daňovník (rodič napr.) poberá prídavky na deti (rozhodujúce je to, ako sa napr. manželia alebo iné oprávnené osoby dohodnú, ktorý z nich si deti na daňové účely uplatní). Nárok si však môže uplatniť len jedna osoba. Ak vyživované dieťa uzatvorí manželstvo a žije naďalej v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom nemá vlastné príjmy vyššie ako 21 000 Sk (napr. naďalej študuje) a manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá príjmy, z ktorých by si ho uplatnil ako vyživovanú osobu (ako manželku), môže si jeden z rodičov toto dieťa naďalej uplatňovať ako vyživovanú osobu, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky (napr. vek, spoločná domácnosť, sústavná príprava na budúce povolanie atď.). Ak sa týmto novomanželom (uvedeným vyššie) narodí dieťa a oni nemajú príjmy, z ktorých by si ho uplatnili ako vyživovanú osobu a žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, jeden z nich (zo starých rodičov) si aj vnuka môže uplatniť ako vyživovanú osobu na daňové účely. Časť obdobia Podľa zákona je tiež možná situácia, aby si v priebehu roka daňovníci uskutočnili výmenu pri uplatnení detí ako vyživovaných osôb medzi sebou (je to možné len v zamestnaní). Po skončení roka však už nie je možná spätná výmena. To znamená, že po časť roka si môže uplatniť deti jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z nich. Uvedený princíp sa zachová aj pri podaní daňových priznaní. Ak si však dieťa neuplatňoval v priebehu (alebo v časti) roka 1999 žiadny daňovník, pri vyrovnaní daňovej povinnosti si nárok dodatočne jeden z nich uplatniť môže. Konkrétne to znamená, že si príslušnú sumu uplatní buď v rámci daňového priznania daňovník sám alebo ak sa mu bude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, do 15. februára 2000 mal zamestnávateľovi túto skutočnosť |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
