Konkrétne prípady dane z príjmov
Otázky píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413, mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Keďže vrcholí obdobie, dokedy treba podať daňové priznanie dane z príjmov (do 31. marca 2000) za minulý rok, opätovne sa vraciame k tejto problematike. Vo vašich otázkach a našich odpovediach reagujeme na úplne konkrétne prípady, ktoré prináša prax. Môžeme uznať zamestnancovi v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 1999 odpočítateľnú položku na dieťa (nar. 1976), ktoré skončilo vysokú školu s titulom Ing. k 30. 6. 1999? Po prázdninách pokračuje na tej istej škole doktorandským štúdiom - získa titul PhDr. Ak áno, môžeme započítať aj prázdninové mesiace? Nárok na odpočítateľnú sumu z dôvodu vyživovania tohto dieťaťa zamestnanec stratil nárok od 1. 7. 1999. To znamená, že za rok 1999 má nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 4500 Sk (750 x 6). Posledné prázdninové mesiace po skončení vysokej školy sa do sústavnej prípravy na budúce povolanie na tieto účely nepovažujú. Podľa § 5 ods. 3 písm. e) zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, v znení neskorších predpisov, sa za sústavnú prípravu považuje obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky. Doktorandské štúdium sa za sústavnú prípravu na budúce povolanie z uvedeného dôvodu nepovažuje. Je v daňovej úľave na študentov zmena od 1. 1. 2000? Môže sa poskytovať daňová úľava všetkým deťom až do 26 rokov veku, ak študujú denným spôsobom? Podmienky na uplatňovanie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely sa oproti roku 1999 v podstate nezmenili. Naďalej platí u študentov horná hranica veku 26 rokov. Pokiaľ ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, naďalej sa pri jej definícii vychádza z § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku na prídavky na deti. Podstatná je naďalej denná forma štúdia. Pripomíname, že zmenou je výška nezdaniteľnej sumy na dieťa, ktorá sa zvýšila zo 750 na 950 Sk, resp. ak ide o dieťa ťažko zdravotne postihnuté z 1500 na 1900 Sk mesačne. Ďalej bolo zrušené obmedzenie možnosti uplatnenia len štyroch detí (v súčasnosti možno uplatniť deti všetky). Slovenská poisťovňa vyplatila priamo nášmu zamestnancovi doplatok mzdy v súvislosti s pracovným úrazom dňa 16. 1. 2000 vo výške 13 800 Sk. Zamestnanec si bude podávať daňové priznanie. Nevieme, či ide o príjem roku 1999 alebo 2000. V tomto prípade ide, podľa môjho názoru, o príjem roku 2000. Ak tento zamestnanec nemal iné druhy príjmov v roku 1999, v podstate mu možno za minulý rok vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Len príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky plynúce (zúčtované a súčasne vyplatené) zamestnancovi do 25. januára 2000, ak sa týkali roku 1999, sa považujú za príjmy roku 1999. Keďže tento príjem sa v roku 1999 považoval za ostatný príjem, posudzujeme ho už za príjem obdobia roku 2000 (nemohol byť zúčtovaný do decembra ako príjem zo závislej činnosti v poisťovni). Môžeme zo sociálneho fondu platiť príspevok na dopravné (ktoré je podmienené výškou príjmu) zamestnancom aj v roku 2000? V súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona o daniach z príjmov k zmene zákona o sociálnom fonde nedošlo. Naďalej sa tvorí a používa za podmienok platných v roku 1999. Tzv. dopravné sa poskytuje v nezmenených podmienkach. Naďalej ide o zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní 10-percentnou sadzbou dane. Slovenská sporiteľňa odpúšťala v roku 1999 klientom časť dlhu pri jednorazovom splatení pôžičiek. Odpustený dlh podlieha dani z príjmov podľa zákona č. 286/12992 Zb. (podľa sporiteľne)? Medzi aký druh príjmu tento príjem patrí? Ide o ostatný príjem? Nemôžeme zamestnancom majúcim takýto príjem vykonať z uvedeného dôvodu ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 1999? Podľa môjho názoru nie je odpustená časť pôžičky predmetom dane z príjmov. Ak by pôžičku odpustil zamestnávateľ svojmu zamestnancovi, išlo by o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov (§ 3 ods. 4 písm. a/ zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). V tomto prípade však ide o občianskoprávny vzťah. Možno povedať, že ide vlastne o zmenu úverových podmienok. Jednoducho povedané, pôžička nie je odpustená zadarmo, ale ako píšete po jednorazovom splatení určitej výšky. Z uvedeného dôvodu nie je zrejme ani splnená podmienka na daňovej povinnosti z hľadiska darovacej dane (darovaním sa niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma - pozri § 628 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade sa odpustila časť dlhu za to, že sa splatila jeho časť v hotovosti - t. j. bola tu určitá odplatnosť. Podľa môjho názoru je možné zamestnancom majúcich len takéto plnenie vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vykonať. V súčasnosti sa očakáva k tomuto problému vyjadrenie MF SR, ktoré by malo vyjsť vo Finančnom spravodajcovi. Ako fyzická osoba som koncom roku 1999 kúpil dlhopisy Fondu národného majetku SR, ktoré chcem tento rok predať. Som povinný odviesť daň zo zisku, ak ich predám po uplynutí jedného roka alebo ak mi ich hodnotu v roku 2001 preplatí Fond národného majetku? Keďže ide o dlhopisy kúpené v roku 1999, postupuje sa pri ich zdanení podľa zákona č. 286/1992 Zb. Vyplýva to z prechodného ustanovenia § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. To znamená, že ak ich predáte do jedného roka od nadobudnutia, ide o príjem, ktorý bude potrebné uviesť do daňového priznania. Ak táto lehota presiahne jednoročnú lehotu, príjem z predaja je od dane oslobodený. Pri preplatení dlhopisov Fondom národného majetku sa zdaní len úrok, o výšku ktorého budú vyplatené vo vyššej ako nadobúdacej hodnote (nad 10 000 Sk). Sadzba dane je 15 %. Tento príjem bude daňovo vyrovnaný a neuvádza sa do daňového priznania. Dagmar Piršelová
|
|
| Amsterdam | dážď | 9 |
| Atény | jasno | 16 |
| Belehrad | oblačno | 11 |
| Berlín | zamračené | 4 |
| Bratislava | oblačno | 8 |
| Brusel | dážď | 8 |
| Budapešť | polooblačno | 7 |
| Bukurešť | dážď | 12 |
| Frankfurt | dážď | 10 |
| Helsinki | sneženie | -3 |
| Istanbul | dážď | 15 |
| Kodaň | snehové prehánky | 6 |
| Kyjev | sneženie | 0 |
| Lisabon | oblačno | 16 |
| Madrid | polojasno | 21 |
| Miláno | oblačno | 22 |
| Moskva | sneženie | -6 |
| Oslo | jasno | -3 |
| Paríž | zamračené | 12 |
| Praha | dážď | 4 |
| Rím | jasno | 20 |
| Sofia | dážď | 8 |
| Štokholm | oblačno | 1 |
| Varšava | sneženie | 1 |
| Viedeň | dážď | 6 |
| Záhreb | polooblačno | 14 |
| Ženeva | dážď | 13 |
počasie Budú prevládať intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti. Zväčša pozitívny je vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k zvýšeniu krvného tlaku. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia. Častejší môže byť výskyt ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho aj dýchacieho systému. Znížiť sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia. (zč)n Dnes bude oblačno a miestami, najmä na severe prehánky, od 500 m snehové. Najvyššia denná teplota 6 až 10, na severe miestami okolo 4 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m klesne na -5 stupňov. Severozápadný vietor 5 až 10, na horách a v nárazoch na juhozápade 15 až 20 m/s. n V sobotu bude oblačno a v horských oblastiach miestami prehánky, neskôr pribúdanie oblačnosti a zrážok. V nedeľu bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasné sneženie, v noci v nížinách dážď alebo dážď so snehom. V priebehu dňa postupne premenlivá oblačnosť a snehové prehánky. Najnižšia nočná teplota 5 až 1 stupeň. V sobotu v údoliach miestami aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota v sobotu 6 až 10, na severe okolo 4, v nedeľu 2 až 6 stupňov, na juhu lokálne aj teplejšie. n Slnko vyjde zajtra o 6.14 a zapadne o 17.50 hod.
|
|
|
