|
|||||||||||||||||
Piatok 10.Marca 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koncesionárske poplatky inakNie je pravda to, čo počúvame v reklamách o povinnosti platiť Pri podrobnom štúdiu zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v poslednom platnom znení sa môžeme dozvedieť zaujímavé skutočnosti. Mnohí zodpovední alebo zainteresovaní hlásajú, že v podstate všetci vlastníci televíznych a rozhlasových prijímačov sú platiteľmi koncesionárskych poplatkov (okrem tých, ktorých zákon od tejto povinnosti oslobodzuje). Nie je tomu však celkom tak. Ponechávame teraz bokom logiku zákona ako takého... Nie každý je platiteľom Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), zo zákona vyplýva (pozri poznámku 1a/), že sa povinnosť platiť poplatky týka len tých SZČO, ktorí sú takto definovaní na účely zákona o sociálnom zabezpečení (§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov). To znamená, že do tejto skupiny platiteľov automaticky nepatria tie SZČO, ktoré nie sú povinné platiť príslušné poistné (napr. niektorí znalci a tlmočníci za tam uvedených podmienok, osoby vykonávajúce činnosť podľa autorského zákona, ak ju nevykonávajú sústavne, podobne športovci). Ak by sme si pozreli zákon o daniach z príjmov, zistíme, že subjektov, ktorých možno zaradiť medzi SZČO, je viac. Ak by sa pri definovaní SZČO na účely tohto zákona príslušná poznámka pod čiarou odkazovala na zákon o sociálnom zabezpečení len ako príklad, predišlo by sa tejto medzere zákona. Len určitá skupina Ale aj ak by sme množinu všetkých SZČO očistili o tie osoby, ktoré pod tento zákon nespadajú, ani tento zvyšný okruh osôb nie je celý povinný platiť koncesionárske poplatky. Z § 3 ods. 1 cit. zákona totižto vyplýva, že túto povinnosť majú len tie SZČO, ktoré evidujú prijímače v účtovníctve. Predkladateľ alebo schvaľovateľ si asi neuvedomil, že účtovníctvo vedie len určitá skupina týchto osôb. Na daňové účely im zákon o daniach z príjmov neukladá účtovníctvo viesť v prípade, ak sa rozhodnú uplatniť výdavky v paušálnej výške (od 25 % do 60 % z príjmov). Iste mnohí z týchto SZČO používajú prijímače v rovnakom rozsahu ako tí, ktorí ich evidujú v účtovníctve, t. j. v súvislosti s ich zárobkovou činnosťou. Takže v tomto prípade opäť nie sú si pred zákonom všetci rovní... Je tiež zrejmé, kam bude patriť i pripravovaná nová skupina podnikateľov, ktorým sa sľubuje tzv. paušálna daň či možnosť platiť licenciu bez povinnosti viesť účtovníctvo. Títo rovnako medzi platiteľov poplatkov patriť nebudú. Čestné vyhlásenia Kocúrkovom tiež možno, mierne povedané, nazvať uloženie povinnosti čestným vyhlásením preukazovať skutočnosť, že príslušná osoba nemá povinnosť platiť koncesionársky poplatok. Potrebu overiť tieto vyhlásenia (osobitne pre Slovenský rozhlas a osobitne pre Slovenskú televíziu) zrejme privítali len notári, ktorí na tomto skvoste nášho zákonodarstva iste zarobia. Keďže u nás papier znesie všetko, pre istotu vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, má právo vykonať jednorazové technické zameranie na zistenie prijímačov. Ak tieto subjekty zistia, že prijímač existuje, majú právo nezaplatené poplatky vymáhať. Tento postup je logický. Načo však sú potom tieto vyhlásenia? Je i na pobavenie, že ak osoba (i keď prijímať nevlastní) čestné vyhlásenie nepredloží, že je v omeškaní so zaplatením poplatku. Nuž, v akom omeškaní, keď prijímač nevlastní? Ak tento stav trvá viac ako dva mesiace, bude musieť zaplatiť dokonca poplatok z omeškania (fyzická osoba 5000 Sk a právnická osoba 15 000 Sk). Uvedené pripomína nezmysel, keď niektorí daňoví kontrolóri žiadajú od daňovníkov, ktorí si uplatňujú manželky ako vyživované osoby, aby priniesli doklady o tom, že tieto manželky nemali vlastný príjem za rok vyšší ako 21 000 Sk. Ak teoreticky táto manželka mala príjmy vyššie, ale predloží potvrdenia len o niektorých z nich, zdá sa, že sú všetci spokojní. Akoby nestačilo, že daňovník svojim podpisom na daňovom priznaní alebo zamestnávateľovi pri ročnom zúčtovaní potvrdzuje pravdivosť potrebných skutočností. Keď príde na lámanie chleba, aj tak musí správca dane daňovníkovi dokázať, ak je skutočnosť iná. Nemali by mu predložené potvrdenia v žiadnom prípade stačiť. Dokazovať, že niečo nemám, je absurdné. Dagmar Piršelová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |