|
|||||||||||||||||
Piatok 10.Marca 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpaky pred jarouPred ouvertúrou I. futbalovej súťaže Ako jedna z posledných sezónnych ligových futbalových súťaží európskeho kontinentu vstúpi do jarnej časti ročníka 1999/2000 naša vrcholná s honosným označením superliga. Ak opomenieme dohrávaný súboj Chemlon Humenné - Inter Bratislava, ktorý sa v jeseni časovo posunul pre reprezentačné povinnosti hráčov polovičného majstra z Pasienkov, od odohratia posledného jesenného po prvé jarné kolo uplynie 123 dní. Počas štvormesačnej zimnej prestávky sa v kluboch realizovala obligátna kondičná príprava, spestrená v závere sériou priateľských stretnutí v domácom prostredí či v cudzine. Náročnejšie skúšky absolvovali hráči slovenských reprezentačných výberov - tím do 21 rokov, účastník záverečného turnaja majstrovstiev Európy v tejto kategórii, turnaj na Cypre, kde skončil na 6. mieste z ôsmich účastníkov. Prvá garnitúra pod taktovkou Jozefa Adamca absolvovala turnaj kvarteta v Chile, kde obsadila lichotivé 2. miesto. Nabitý program V jarnej časti prvoligovej súťaže čaká 16 účastníkov ozaj nabitý program s kolami nielen na konci týždňa, ale aj v jeho strede, ktorému sa vo futbalovom jazyku zvykne hovoriť anglický. Tréneri ani hráči si presne nevedia predstaviť, čo ich čaká, pretože podobné skúsenosti z minulosti súčasníci nemajú. Obavy sú z toho, či nepribudne zranení, či hráči zvládnu zvýšené nasadenie a budú v stave podávať výkony na hranici svojich schopností. Tobôž, keď na ich psychiku zatlačí povinnosť získavať body potrebné v boji o titul, účasť v európskych pohároch či o holú záchranu prvoligovej Najväčší strašiak Práve boj o záchranu je najväčším strašiakom, uhnietlo ho predsezónne rozhodnutie o drastickej redukcii našej najvyššej súťaže. Elitnú spoločnosť totiž po skončení ročníka opustí až sedem mužstiev, alfou a omegou snaženia pre tých menej ambicióznych preto zostane magická 9. priečka v tabuľke, znamenajúca ešte prvoligovú spásu. V spojitosti s bojom o záchranu sa opäť a znova vynárajú obavy, či liga zostane regulárna, či mužstvá, ktoré po troch - štyroch jarných kolách stratia väčší počet bodov, nezačnú hrať laxne a prehrávať so súpermi, ktorí sa budú držať nad zostupovou hladinou. Keďže tieto obavy sa vyslovujú hlasno a permanentne, musí k nim byť dôvod - na základe prežitého v minulosti, akéhosi futbalového déja vu. Zostane v kompetencii riadiacich orgánov, aby čistotu a športový charakter boja strážili a v prípade podozrenia veci za horúca prešetrili. Hráči o budúcnosť Hráči musia bojovať inak ako v jesennej časti, povedal na predligovej tlačovej besede petržalský tréner Vladimír Weiss. Rovnaký názor vyslovil po ňom aj lodivod bratislavského Slovana Stanislav Jarábek a v podobnom duchu sa vyjadrovali všetci, ktorí vedia, že potenciál ich zverencov je bohatší, ako dosiaľ ukazovali. Pri zmienke o hráčoch vyslovil V. Weiss ešte jednu zaujímavú myšlienku: Musia si plne uvedomiť, že prinajmenšom pol sezóny budú prvoligovými, no po nej to už v súvislosti s približne 150 hráčmi platiť nebude. A hrať v špičkovej súťaži, či následne v 18-člennej druholigovej, to už je rozdiel. Hráči teda budú bojovať za farby svojich klubov, ale aj o svoju budúcnosť. Hľadiská čakajú So záujmom budeme sledovať, ako sa k prvoligovej súťaži postavia diváci. Každý vie, že časy päťciferných návštev patria v našich pomeroch do minulosti, že kluby sú relatívne spokojné, keď do hľadísk ich štadiónov príde okolo 5000 verných. Fanúšik popravde stratil dôveru v slovenský futbal, neuspokojuje ho, keď porovnáva s tým, čo vidí v podaní profesionálov z líg v Anglicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku či Španielsku. Veci sa však majú tak, že na tieto ligy, prefutrované silným finančným zázemím, budeme ešte dlho musieť hľadieť s obdivom. Platí však aj tvrdenie, že keď slovenský divák uvidí na ihrisku zápal, nadšenie a odhodlanie aktérov odovzdať v každom stretnutí maximum schopností, cestu na štadión si časom nájde. Zostáva teda na hráčoch, aby sa stopercentne vložili do hry, na tréneroch, aby svoje tímy viedli k atraktívnemu prejavu a odstránili z myslí fetiš bodov. Iba tak možno náš futbal posunúť do vyšších sfér a urobiť z neho opäť zábavu pre široké masy. Ľubomír Dávid |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |