|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Pri odhade rastu HDP sa vláda prepočítala Výsledok 1,9 % je i napriek tomu lepší, ako očakávali odborníci Je to dôsledok známych, roky trvajúcich problémov ekonomiky a administratívnych opatrení vlády, takto komentoval oficiálny údaj o vývoji HDP Slovenska za rok 1999 popredný prognostik a analytik Ing. Pavel Kárász. Podľa včera zverejnenej správy Štatistického úradu SR sa v minulom roku vytvoril HDP v objeme 779,3 mld. Sk, čím v porovnaní s rokom 1998 vzrástol o 1,9 % (v bežných cenách o 8,6 %). Tempo rastu však bolo o 2,5 % pomalšie ako v roku 1998. Za pozitíva tohto vývoja môžeme považovať zníženie deficitu zahraničného obchodu, negatívami sú vysoké ceny a miera nezamestnanosti a dôsledku toho prehlbujúca sa sociálna nerovnováha, konštatuje P. Kárász. Podľa neho sa tento rok cenová hladina stabilizuje, pretože vláda pod vplyvom sociálnych problémov obyvateľov prehodnotila deliberalizačné kroky a administratívne zásahy do ekonomiky a zmierni ich. V dôsledku toho možno očakávať, že cenový nárast sa zmierni maximálne na 11 %. Deficit zahraničného obchodu sa bude naďalej znižovať, ale pomalším tempom, ako to bolo v minulom roku. Predseda Centra pre hospodársky rozvoj Ing. Eugen Jurzyca očakával nižší rast HDP za minulý rok, ako je výsledných 1,9 %. Aj on si všimol oslabenie razancie vlády pri nepopulárnych opatreniach. Očakával som, že vláda bude razantnejšie pokračovať v ich plnení, čím bude tlmiť rast a nastoľovať makroekonomickú rovnováhu a svoje tromfy, ktorými môže pozitívne ovplyvniť rast HDP, si ponechá na druhú polovicu volebného obdobia. Došlo však k istému uvoľneniu tejto politiky. Vidno to na poklese hrubej zahraničnej zadlženosti, ktorá pri zmene vlády bola na úrovni 12 mld. USD, potom klesla na 9 mld. USD a teraz sa znovu pohybuje na úrovni 12 mld. USD, na začiatku obdobia klesli aj štátne garancie a objem verejných prác, no postupne sa i tieto ukazovatele vracajú smerom k pôvodným hodnotám. Predčasný rast? Tým podľa E. Jurzycu môže vzniknúť riziko, že z politických dôvodov vláda predčasne vplývala na rast HDP a je otázne, či bude mať potrebné rezervy na udržanie tohto tempa ku koncu volebného obdobia, keď to bude potrebovať. Okrem administratívnych opatrení vlády by však na rast HDP v najbližšom období mohli pôsobiť aj prirodzené faktory, ako prílev zahraničných investícií, integračné úspechy (NATO, EÚ, OECD) a štrukturálne zmeny, ako reforma verejnej správy, regulácia prirodzených monopolov či zmeny v zákone o konkurze a vyrovnaní, dodáva E. Jurzyca. Ešte k rozpočtu Pripomeňme, že pre rok 1999 vláda pri zostavovaní rozpočtu počítala s troj- až štvorpercentným rastom HDP. Ako vidno, táto predpoveď sa nesplnila a o 1,1 až 2,1 % zaostala za realitou. V tejto súvislosti sa treba vrátiť do januára tohto roka, keď vláda ohlásila dodržanie plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Ak sa jej to podarilo aj napriek nedodržaniu makroekonomického rámca - rastu HDP, dosiahla to umelo, len za cenu vytiahnutia značnej sumy peňazí od podnikovej sféry a od občanov. Musela totiž hľadať náhradu za výpadok v produkcii. Ak to aj popierala, výsledky HDP dávajú tomuto konštatovaniu za pravdu. Optimistické výhľady Na tento rok je vládny predpoklad rastu HDP, z ktorého vychádza štátny rozpočet 2,5 %. P. Kárász očakáva rast v intervale 1,6 až 3,2 %. Optimistom je aj E. Jurzyca, ktorý v dôsledku ním spomenutých faktorov predpokladá, že by slovenská ekonomika mohla vzrásť o 3 %. Svoje prognózy, avšak iba na prvý polrok 2000, včera zverejnil aj ŠÚ SR (1,8 %) a Infostat (0,5 %). Súbor strednodobých opatrení hospodárskej politiky SR označuje roky 2000 a 2001 ako stabilizačné obdobie s hlavným cieľom odstrániť vonkajšiu a fiskálnu nerovnováhu a udržať pritom rast HDP na úrovni 2,5 %. V roku 2001 je možné dosiahnuť zvýšenie ekonomického rastu na 3 až 4 % a v ďalšom období 4 až 6 % ročne. To je súčasne v našich podmienkach maximálna možná úroveň rastu, pri ktorej ešte nedochádza k prehriatiu ekonomiky. Tento rok sa predpokladá zmiernie poklesu investícií a mierne zrýchlenie rastu spotreby domácností. Peter Višváder |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |