|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Dohoda o prioritáchNalinkované do roku 2003 Strednodobá koncepcia zahraničnej politiky na obdobie rokov 2000 až 2003 bola predmetom včerajšieho rokovania zahraničného výboru NR SR a ministerstva zahraničných vecí. Toto časové obdobie presahuje pôsobenie súčasného parlamentu, ale práve to bolo zámerom oboch subjektov, ktoré tým chceli zvýrazniť kontinuálnosť zahraničnej politiky a jej dôveryhodnosť, najmä smerom navonok. Napriek tomu, že sa na formulovaní koncepcie zúčastnila aj opozícia, na včerajšom rokovaní sa z vlastného rozhodnutia nezúčastnila. Ako informoval šéf diplomacie Eduard Kukan, k základným záujmom patrí členstvo v EÚ, NATO, OECD, ako aj dobré vzťahy so susednými krajinami. V tejto súvislosti zaznela aj otázka zavedenia víz s Ukrajinou a špecifikovanie vzťahov, najmä v bezpečnostnej sfére vo vzťahu k Ruskej federácie. Kukan podčiarkol, že sa otázkou víz bude zaoberať vláda už dnes, hneď po tom, čo jej bude predložený príslušný materiál. Avšak, pokiaľ ide o vzťahy s Ruskou federáciou, minister jednoznačnú odpoveď nedal. Trecie plochy, resp. vylúčenie špekulácií pri výklade nových definícií s už prijatými dokumentmi tak zostali neznáme, pretože zatiaľ sme sa tým len zaoberali, ale definíciu sme nenaštylizovali. Ako vysvetlil predseda Zahraničného výboru NR SR Peter Weiss, zmyslom dokumentu je zjednotenie sa v základných líniách slovenskej zahraničnej politiky a vytvorenie priestoru na strategický konsenzus rozhodujúcich politických síl v záujme jej kontinuity. Aby bola slovenská politika čitateľná a vypočítateľná, uviedol doslovne. Pokiaľ však ide o spomenutú vypočítateľnosť, najmä pri uvádzaní príkladov, sa predseda výboru trochu prepočítal. Jeho uvedenie, že len v prípade členstva v NATO sa k nám pohrnú investície (čo podporil príkladom poľského ohrdnutia našej obrannej techniky a zvolením techniky západnej, teda členského štátu), nie je namieste. Nie, že by sme brojili proti členstvu, ale ak sa pozrieme, aké vysoké majú investície krajiny, ktoré v NATO nie sú, odpoveď je zrejmá. Rovnako vypožičanie si štylizácie straníckeho kolegu P. Kanisa, že meč a chlieb sú na jednom stole (teda krajina musí byť nielen v EÚ, ale aj NATO) už pri pohľade na susedné Rakúsko či škandinávske krajiny namieste nie je. Hocako, pravdou je, že informovanosť verejnosti o výhodách a nevýhodách, resp. potrebe členstva v EÚ a NATO, je skutočne nízka. Ako však obaja uviedli, zamerať sa treba nielen na mladých ľudí, ale najmä na ženy, ktoré vyjadrujú negatívne stanovisko najmä k vstupu do NATO. Hoci viditeľné výsledky počas pripravovanej návštevy generálneho tajomníka NATO G. Robertsona 14. mája ešte nebudú, základom je ukázať vôľu krajiny a jej obyvateľov na vstup. (sb) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |