Hospodársky denník
USD43,214 Sk
EUR41,561 Sk
CHF25,871 Sk
CZK1,17 Sk
  Piatok  10.Marca 2000

Zvieracia kazajka pre Moskvu


Predvolebný boj dopĺňa boj o ekonomické prežitie
Pesimisti zo Svetovej banky si už určite vypestovali k vývoju v Rusku svoj čierny humor. V rámci predpovede ruského ekonomického počasia by vyzeral možno takto: Rizikový stupeň podnikania naďalej číslo tri, odlev kapitálu pokračuje aj prvý kvartál, s občasnými prívalovými vlnami korupcie príde k ďalšiemu ochladenie vzťahov s Londýnskym klubom. Nad celým územím bude mierne politicky zaťažené, bez entuziazmu veriteľov z príchodu teplých dní návratnosti úverov a domácich finančníkov z nahromadenia sa ruských zlatých rezerv. Rusko sa spoliehať na SB, ktorá ho nepokladá za normálne fungujúce hospodárstvo, s pôžičkami veľmi nemôže. Ešte v decembri minulého roka síce SB odobrila stratégiu vývoja Ruska na nasledujúce dva roky, pôjde skutočne len o rámec dialógu Moskvy so svetovou finančnou ustanovizňou. Jeho základom bude to, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) bude môcť naďalej flirtovať krátkymi finančnými pozornosťami s ruskou vládou, avšak tá bude musieť pristúpiť k okamžitej reštrukturalizácii. Experti EBOR sa totiž na vývoj v tomto a budúcom roku dívajú bez akéhokoľvek entuziazmu. Podľa nich asi najrealistickejšie zodpovedá predstava o raste ekonomiky za to obdobie maximálne o 0,5 až 1 %. Objem zlatých rezerv by sa mal pohybovať okolo 11 mld. ton a až v roku 2002 sa šplhá na úroveň 13,7 mld. USD. Deficit by mal v priebehu roka len veľmi ťažko dosiahnuť hranicu 2,8 % HDP (namiesto plánovaných 3,2 %). Podľa pesimistického scenára by koncom sledovaného obdobia mal HDP balansovať na 0 %. Lenže experti počítajú s tým, že odlev kapitálu bude skutočne pokračovať, a pri snahe o ponechanie vysokých svetových cien plynu a ropy a ďalšieho odloženia splácania Londýnskemu a Parížskemu klubu, bude možné hovoriť o skutočne napätej platobnej rovnováhe. A to ešte nehovoríme o roku 2001, keď vyvstane problém s obnovením splatenia dlhu bývalého Sovietskeho dlhu. SAL-3 vo hviezdach
EBOR si zatiaľ neželá ďalšie vydelenie tranže, možno aj práve preto, že zatiaľ Rusko nespravilo kroky na reštrukturalizáciu ekonomiky (SAL-3). Podľa mienky SB všetky doteraz vydelené finančné prostriedky sa ukázali ako „nedostatočne efektívne využité“, pričom v tomto konštatovaní sa skrýva najmä poukázanie na plátanie dier a doslova prejedenie pôžičiek (tu nespomíname potravinovú pomoc, ktorej časť s USA sa pred pár dňami podpísala). Lenže aj v rámci Ruska je niekoľko prístupov, s prichádzajúcimi predčasnými prezidentskými voľbami najmä politických. Dobrého stačí málo
Terajší cieľ oboch bánk je nezvyšovať počet projektov (ako to bolo ešte v rokoch 1997 - 1998), ale dosiahnuť maximálny efekt terajších. To znamená asi toľko, že medzinárodné finančné ustanovizne nebudú pokračovať v honosných a početných projektoch, pričom budú obšťastňovať krajinu len malými porciami nevyhnutných finančných chodov. Suma investičných záujmov na nadchádzajúce dva roky teda neprevýši 600 mil. USD za rok (do osudného krízového augustového utorka v roku 1997 vydelila SB celých 2,7 mld. USD) a nie je vôbec isté, či tieto zámery takú sumu aj dosiahnu. Podľa štyroch pripravených scenárov je však zrejmé, že minimálna suma bude aspoň 150 mil. USD ročne. Toto všetko si však vyžaduje tvrdé podriadenie sa banke, najmä pokiaľ ide vykonanie plnohodnotného auditu Sberbank, vyriešenie záujmov štátu a súkromných osôb v Gazprome (v prípade úspechu úradujúceho prezidenta Putina vo voľbách sa počíta s konečným zemetrasením vo vedení Gazpromu, ktorého prvou obeťou bude doterajší šéf R. Viachirev). Hocako, aj 600 mil. USD ročne sú už nejaké peniaze. Možno aj preto si šéf financií Michail Kasjanov začal rýchlo osvojovať termín „štrukturálne reformy“. Z nedávnej správy Svetovej banky však vyplýva aj to, že politika MMF v Rusku stroskotala najmä v dôsledku mikroekonomických problémov v krajine a podporila len „rast tzv. virtuálnej ekonomiky“. Podľa SB je základným problémom to, že ruská vláda poskytovala dotácie stratovým štátnym podnikom, a tvrdí, že ak „inflácia klesne v ekonomike, v ktorej je veľa neplatičov, nevyplynú z nízkej miery inflácie žiadne výhody, ale náklady budú značné“. Jej záver je stručný: Rusko by malo obísť program nalinkovaný MMF a vlastnými silami zabezpečiť poriadnu mikroekonomickú klímu. Inými slovami, štátne inštitúcie by mali platiť účty v plnom rozsahu a načas, energetické spoločnosti by sa zasa mali snažiť „odlepiť“ sa od chronických neplatičov. Devalvácia rubľa a nárast cien ropy sú perfektným odrazovým mostíkom pre implementáciu takejto politiky. Svetová banka je prísna a je zrejmé, že vo svojom počínaní k Rusku sa lupou nezameria len na neplatičov, ktorí sú „systémovým problémom“, ale aj na stav korupcie. Po škandále v Bank of New York je totiž vždy na pretrase pri rozhovoroch ako prvá téma korupcia a boj s ňou. Téma nielen zložitá, ale aj emocionálna, najmä preto, že Rusko sa v očiach banky načas stalo skorumpovanou krajinou. Ako uvádza SB, riešenie problémov ako únik kapitálu do zahraničia, resp. malé zahraničné investície sa nedá bez toho, aby sa nedoriešila korupcia. Konštatovanie, že „korupcia v Rusku má širokú bázu a hlboké korene“ nie je lichotivé, možno práve preto by sa nielen počínanie banky, ale najmä Ruska (a teda prezidentských kandidátov) malo „sústrediť na akcie zamerané proti rozširovaniu tohto fenoménu“. Hoci sú niektorí ekonómi podľa denníka Financial Times presvedčení, že ide o tendenčnosť SB, pretože Rusko vytvorilo jedinečné „mutantné“ hospodárstvo, všemocnosť donora spochybňovať nemožno. Inak peniažky nepotečú. Slávka Blazseková
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.