Opatrenia výrazne znížil deficit obchodnej bilancie Výsledky zahraničného obchodu SR v minulom roku boli ovplyvnené najviac tzv. balíčkom ekonomických opatrení prijatým v máji (zavedenie dovoznej prirážky, zvýšenie niektorých regulovaných cien, ako aj dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty), ktorý ovplyvnil predovšetkým dovozy. Tie sa oproti roku 1998 zmenili iba veľmi málo - nominálne sa zvýšili o 1,6 %, takže podiel dovozu na celkovom hrubom domácom produkte SR pravdepodobne klesol. Na druhej strane vývoz, ktorý vzrástol o 12 %, ťažil z rastúceho dopytu na trhoch Európskej únie a v Maďarsku. Napriek tomu jeho podiel na HDP sa medziročne zmenil iba veľmi málo. Treba však povedať, že objem exportu a importu sa v dolárovom vyjadrení znížil, čo, samozrejme, súvisí so silným dolárom. Vlaňajší obchodný deficit SR dosiahol 45,7 mld. Sk (asi 1,1 mld. USD), čo je 55 % obchodného deficitu z roku 1998 (v dolárovom vyjadrení iba 47 %). Keďže exporty SR sú výraznou mierou naviazané na importy (napríklad Volkswagen, Sony a pod.), je nereálne očakávať aj v tomto roku takéto výrazné zníženie obchodného deficitu. Významné zlepšenie obchodnej bilancie bude ovplyvnené aj tým, ako sa našim podnikom podarí stať sa subdodávateľmi veľkých firiem (zvyčajne so zahraničnou majetkovou účasťou)produkujúcich na export. Významným faktorom zahraničného obchodu je vývoj jeho teritoriálnej štruktúry - pokračoval totiž rast exportu do krajín Európskej únie, kde smeruje takmer 60 % nášho vývozu (pred rokom 56 %) a do krajín združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), kde vlani smerovalo až 91,5 % z objemu slovenského exportu (pred rokom 90 %). Najrýchlejšie však rástol vývoz do Francúzska a Talianska. Je vhodné pripomenúť, že od roku 1993 (teda od vzniku SR) po prvý raz prevýšil export do USA objem vývozu SR do Ruskej federácie. Je v tom vyjadrený nielen výrazný (už deväťročný) rast silnej ekonomiky USA, ale aj politická a ekonomická nestabilita Ruska. Pozoruhodné je, že vývoz SR do Ruskej federácie každoročne klesá, a to aj napriek dobrým vzťahom, skúsenostiam a pod. Teda na nejaké sny, že Slovensko sa bude orientovať na ruský trh, budeme musieť v najbližších rokoch zabudnúť. V súvislosti s tým treba uvažovať aj o väčšej diverzifikácii našich dovozov energetických surovín (najmä ropa a plyn), pretože nie sme schopní tieto vysoké dovozy z Ruska kompenzovať našimi vývozmi do tejto krajiny. Klesol (na exporte SR) aj podiel krajín združených v CEFTA, pričom aj vlani pokračoval pokles podielu Českej republiky, ktorý vlani dosiahol iba 18 %. Vyplýva to aj z rozdelenia bývalej jednotnej česko-slovenskej ekonomiky. Naproti tomu rástli slovenské exporty do Japonska, Kórejskej republiky a Turecka, ktoré patria medzi nádejné exportné teritóriá. Osobitne treba vyzdvihnúť trh Turecka, ktorého ekonomika sa v posledných rokoch veľmi rýchlo rozvíja. Navyše, tento trh nie je pre SR neznámy a ani veľmi vzdialený. Aj v tomto roku možno očakávať rast obchodnej výmeny, ale aj exportu SR do krajín združených v Európskej únii a OECD. Pritom očakávané oživenie ekonomiky Českej republiky by mohlo pomôcť zastaviť pokles exportu SR do ČR. Vývoj v krajinách CEFTA dáva nádej na stabilizáciu slovenského exportu do tohto teritória. Možno očakávať, že aj v tomto roku sa potvrdia priaznivé tendencie (ktoré možno nazvať integračnými) vývoja obchodnej výmeny s krajinami Európskej únie a OECD. V roku 1993 smerovalo do krajín Európskej únie 24 % našej produkcie (vlani už takmer 60 %), kým do Českej republiky až 42 % (vlani však iba 18 %). Podiel Ruskej federácie na našom exporte klesol zo 4,7 % v roku 1993 na vlaňajšie 1 %, takže objem exportu do Ruska je v podstate zanedbateľný. Dobre sa vyvíja aj komoditná štruktúra slovenského exportu, keď postupne rastie vývoz výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, teda sofistikovanejších výrobkov. Nemožno teda súhlasiť s nedávnym vyjadrením jedného mimoparlamentného politika, ktorý slovenský export degradoval na vývoz surovín a polotovarov. Realita je totiž podstatne priaznivejšia než napríklad v začiatkoch deväťdesiatych rokov. Finalizované výrobky - stroje a zariadenia - tvorili vlani už 52,4 % objemu celkového exportu SR, pričom medziročne sa ich podiel zvýšil o 2,3 %. Zásluhu na tomto pozitívnom vývoji má predovšetkým výroba automobilov (vrátane náhradných dielov...), televízorov, elektronických zariadení, ložísk, rastúca produkcia papierenského a odevného priemyslu. Produkcia týchto odvetví mala v uplynulom roku najvyššiu dynamiku. Výrazne (v korunovom vyjadrení) vzrástol i export rafinérskych produktov, na čom sa však významne podieľal rast ich cien ako dôsledok významného medziročného rastu ceny ropy. Na druhej strane nízke ceny ocele a oceľových výrobkov v prvom vlaňajšom polroku, ako aj finančná kríza vo VSŽ viedli k 8,5 % poklesu vývozu týchto výrobkov. Treba však povedať, že ten trend sa v druhej polovici roku obrátil, keď veľmi prudko vzrástol objem exportovaných komodít. Možno predpokladať, že v tomto roku oceľ a oceľové výrobky budú dôležitou súčasťou našich vývozov, pretože vďaka vyšším cenám, väčšiemu dopytu, lepšej konjunktúre na západe a aj v ČR budú mať VSŽ dosť príležitostí. Samozrejme, aj vďaka stabilizácii pomerov v tejto firme by mal byť ďalší vývoj veľmi priaznivý. V uplynulom roku klesli aj vývozy syntetických vláken a produktov polygrafického priemyslu. Stagnoval vývoz produktov chemického priemyslu. To sú však odvetvia zatiaľ bez väčšieho vplyvu zahraničného kapitálu a zrejme kanály a odbytové cesty týmto sektorom chýbajú - nemajú šancu uplatniť sa na zahraničných trhoch. Vo všeobecnosti možno totiž konštatovať, že výrazne exportne rástli firmy so zahraničnými investormi. To je známy fakt, na ktorom sa vlani v SR v podstate nič nezmenilo. Popri výrazom raste dovozu ropy výrazne vzrástol (v korunovom vyjadrení o 25 %, v dolárovom o 6,5 %) aj import farmaceutických výrobkov, čo v istom zmysle protirečí rečiam o kríze v slovenskom zdravotníctve a pod. Rast dovozu liečiv svedčí o tom, že sa nepodarilo obmedziť ich spotrebu, takže liekovú politiku sa doteraz nepodarilo racionalizovať. Vzrástol aj dovoz takých komodít ako tabak (čo možno súvisí so zdanením a príslušnými kontrolami - nedováža sa toľko na čierno), skleného tovaru, hliníkových výrobkov, dreva a surových koží, čo je zrejme výrazom vyššej výrobnej spotreby. Martin Barto, SLSP
Budú prevládať intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti. Zväčša pozitívny je vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k zvýšeniu krvného tlaku. n Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia. Častejší môže byť výskyt ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho aj dýchacieho systému. Znížiť sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia. (zč)
n Dnes bude oblačno a miestami, najmä na severe prehánky, od 500 m snehové. Najvyššia denná teplota 6 až 10, na severe miestami okolo 4 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m klesne na -5 stupňov. Severozápadný vietor 5 až 10, na horách a v nárazoch na juhozápade 15 až 20 m/s. n V sobotu bude oblačno a v horských oblastiach miestami prehánky, neskôr pribúdanie oblačnosti a zrážok. V nedeľu bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasné sneženie, v noci v nížinách dážď alebo dážď so snehom. V priebehu dňa postupne premenlivá oblačnosť a snehové prehánky. Najnižšia nočná teplota 5 až 1 stupeň. V sobotu v údoliach miestami aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota v sobotu 6 až 10, na severe okolo 4, v nedeľu 2 až 6 stupňov, na juhu lokálne aj teplejšie. n Slnko vyjde zajtra o 6.14 a zapadne o 17.50 hod.
