|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Za vyhoretým palivom je boj o deblokácie?Už o niekoľko dní by sa mali zverejniť výsledky kontroly v Slovenských elektrárňach v súvislosti s kauzou okolo vývozu vyhoretého rádioaktívneho paliva v rámci deblokácií. Aj keď podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, jej zistenia, ako aj celková situácia v spoločnosti vyvoláva potrebu uskutočniť personálne zmeny v jej najvyšších orgánoch, iné zdroje uvádzajú, že audit k závažnejším zisteniam nedospel. V každom prípade je však najvyšší čas, aby sa kauza premenila na vecný problém, ktorý budú riešiť odborníci. Práve ich názory sa dosiaľ pri rozvirovaní verejnej mienky dostávali do úzadia. To len nahráva tým, ktorí sú v jej pozadí. Nielen politické, ale predovšetkým záujmové skupiny. Veď na deblokácie si už dlho brúsia zuby viacerí, čo potvrdzuje fakt, že rozruch okolo deblokácií od leta neutícha. Vývoz časti vyhoretého paliva na prepracovanie nemusí byť totiž nevýhodný pre SR i pre Slovenské elektrárne tak, ako niektoré médiá i predstavitelia politických kruhov označovali. Hoci Energetická politika SR uvádza z troch variantov riešenia práve prepracovanie a následné uloženie v hlbinnom úložisku na domácom území za najdrahší a najnevýhodnejší variant (údajne by to stálo až 240 mld. Sk, kým jeho uloženie bez prepracovania by bolo najlacnejšie a stálo by len 124 miliárd Sk), energetici sa pýtajú, odkiaľ jej autori k takejto sume prišli. Zatiaľ totiž hlbinné úložisko nikde na svete nevybudovali. V USA ho len budujú a má byť dokončené v roku 2010. Práce na hlbinných úložiskách už rozbehli aj niektoré ďalšie európske krajiny, ale zatiaľ všetky ukladajú vyhoreté palivo alebo vysokorádioaktívne zvyšky z jeho recyklácie v suchých alebo mokrých medziskladoch, vysvetľuje predseda Úradu jadrového dozoru Miroslav Lipár. Vývozu vyhoretého paliva zo SR nebráni ani súčasná legislatíva, ako sa v uplynulých mesiacoch neraz prezentovalo. Potvrdilo to aj nedávne stretnutie ministra hospodárstva SR Ľ. Haracha s ruským ministrom pre atómovú energetiku Jevgenijom Adamovom. Ten vyhlásil, že zákaz dovozu paliva na prepracovanie sa nevzťahuje na medzištátne zmluvy uzavreté medzi bývalým ZSSR a ČSSR. M. Lipár k tejto téme dodáva, že podľa nariadenia RF č. 773 sa vyhoreté palivo zo zahraničných jadrových elektrární prijíma na účely oddelenia cenných komponentov (plutónia a uránu) na ďalšie použitie a solidifikácie rádioaktívnych produktov štiepenia. Podmienkou je vrátenie všetkých produktov prepracovania krajine. Ale nemožno zabúdať na veľmi dôležitú vec. Vyhoreté palivo musí po prepracovaní minimálne 20 rokov zostať na území, kde sa prepracováva. Otázne je, či sa musí všetko vrátiť, odkiaľ sa priviezlo. Vo svete silnie trend využívať tzv. MOX palivo. Plutónium sa zmiešava s uránom, a takáto kazeta sa dáva do reaktora. Tento cyklus je možné až trikrát zopakovať. K argumentom, že takéto palivo nie je možné používať v reaktoroch našich jadrových elektrární, M. Lipár dodáva, že nevidí žiadny principiálny dôvod, prečo by to nebolo možné. Vývoj v tomto smere pokračuje vo svete rýchlo dopredu. Ak sa napríklad za optimálne riešenie zatiaľ považuje tzv. zlatá stredná švajčiarska cesta, teda časť paliva si Švajčiarsko necháva prepracovať v zahraničí a časť ukladá do dočasného povrchového úložiska, čím získava čas, aby sa prejavila výhoda viacerých skúmaných postupov riešenia, tak podľa názoru viacerých odborníkov, zvolený a toľko napádaný postup bol k nej najbližšie. V súvislosti s tvrdeniami v niektorých médiách, že Slovenské elektrárne už na jeseň chceli prepraviť v tajnosti časť vyhoretého do Ruska, treba dodať, že k tomu potrebujú súhlas ÚJD. V roku 1999 nepožiadali o súhlas na prepravu vyhoretého paliva z jadrových elektrární typu VVER 400 do Ruskej federácie. V októbri 1999 síce závod SE - VYZ žiadal o prepravu rádioaktívnych materiálov s predpokladaným termínom dvoch transportov koncom roku 1999 a šiestich v roku 2000. V odpovedi z ÚJD však bolo jasne napísané, že neobsahuje všetky potrebné náležitosti. Keďže VYZ - SE ich doplnili, ÚJD ju považoval za bezpredmetnú, dodáva M. Lipár. No a z jeho vysvetlenia jasne vyplýva, že ju preto nedoplnili, lebo potrebný súhlas ÚJD nebol z ich pozície aktuálny. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
