|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Výraz zúfalstvaKomentuje Ivan Sedlár Kde sú tie časy, keď sa pravidelné tlačové besedy na ministerstve vnútra krátko po voľbách 1998 niesli v duchu radostného zvestovania. Šéfovia rezortu s optimizmom oznamovali začiatky trestného stíhania a pokroky v ňom v celom rade známych ľudí v známych kauzách. Dnes sa však zdá, že na ministerstve vnútra eufóriu nahradila depresia. Čierne knihy rezortov, správy iných orgánov o činnosti v predchádzajúcom období sa v niektorých prípadoch ukázali ako vhodné len do televízie. Ťažšie už bolo od indícií vydávaných v nich za fakty dostať sa k dôkazom, ktoré obstoja aj pred prokurátorom a sudcom. Takže, čo sa vlastne deje? Jeden aktér je najprv s veľkou slávou za účasti kamier na 24 hodín zadržaný, o tri týždne je už aj po jeho trestnom stíhaní. Iného zasa odmietli vydať Rakúšania, pretože dôvody a dôkazy dodané našimi vyšetrovateľmi nepokladajú za dostatočné. Nuž, skúsime to s dodaním ďalších dôkazov. Ostatne nedôveru k práci vyšetrovateľov majú teraz už aj mladší novinári, predtým supravodivo prenášajúcich všetky tvrdenia policajtov. Pýtajú sa napríklad, prečo Alex, obvinený z vraždy Jána Duckého, je trestne stíhaný za nedovolené ozbrojovanie až teraz. Prečo to netrvalo pár hodín, ale rok? Lebo je čoraz jasnejšie, že vyšetrovanie niektorých medializovaných káuz nepostupuje tak rýchlo, ako sa všeobecne čakalo a občas sú v nich aj dôkazy spornej hodnoty a pochybní svedkovia. No a najnovšie sa však objavujú ešte ďalšie úvahy. Že niektoré trestné stíhania za štandardnú kriminalitu sa vylepšia ešte o trestné činy proti republike - teda vlastne politické. Avšak tento nápad už nemá pôvod ani v depresii. To je už výraz čistého zúfalstva. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |