Hospodársky denník
USD43,015 Sk
EUR41,602 Sk
CHF25,895 Sk
CZK1,17 Sk
  Pondelok  13.Marca 2000

Rozprávkové názvy aj chuť


Liptovské syry sa už „zapísali“ na trhu
Odborníci z brandže, najmä vedúci pracovníci mliekarne tvrdia, že každá mliekareň dlhuje dnes každej, a pomáhajú si, ako sa len dá. Pristupujú na kompromisy a „berú“ na splatenie pohľadávok čokoľvek. A teraz si predstavte mliekareň so 180 pracovníkmi, ktorá úspešne exportuje a nie je odkázaná na barterové výmeny. Jej výrobky odoberajú aj veľké zahraničné reťazce usídlené na Slovensku, ako sú Tesco a Delvita, a prakticky sa predávajú po celom Slovensku i v Česku. Množstvom spracovaného mlieka v roku 1999 je Liptovská mliekareň štvrtá najväčšia
na Slovensku. Spracúva mlieko dodávané poľnohospodármi z horských a podhorských oblastí severného Slovenska, Liptova, Oravy, Turca a zo Spiša. Vznikla 1. mája 1992 ako akciová spoločnosť s účasťou poľnohospodárskych družstiev. V roku 1998 sa stala spolumajiteľom zahraničná investičná spoločnosť EBOR. Tým sa mliekarni otvorili významné zdroje, umožňujúce rozsiahlu inováciu výrobných zariadení. Firma HLM je dcérskou spoločnosťou Liptovskej mliekarne a vznikla v roku 1994 s hlavným poslaním zabezpečiť distribúciu výrobkov Liptovskej mliekarne na domácom trhu. Akoby to nestačilo, v roku 1998 v Česku založili firmu s veľmi pejoratívnym a ľahko zapamätateľným názvom Tatramilk, dcérsku spoločnosť HLM, s úlohou predávať výrobky Liptovskej mliekarne v Českej republiky. V roku 1999 predali v ČR výrobky v hodnote 25 mil. Sk. Tržby za vlastné výrobky mliekarne v roku 1999 boli 650 mil. Sk a HLM dosiahla tržby 825 mil. Sk. Základné imanie mliekarne predstavuje 127 mil. Sk a vlastné imanie 200 mil. Sk. Ročným množstvom spracovaného mlieka je v skupine prvých piatich mliekarní na Slovensku s viditeľným rastom nákupu mlieka za posledných päť rokov. Obchodnú činnosť na domácom trhu organizuje výhradne HLM, a ako ukazujú výsledky, veľmi dobre. Podľa vyjadrenia Ing. Jána Malečka, riaditeľa HLM, dominantným produktom sú syry, ktoré spolu s bryndzou predstavujú vyše 50 % produkcie vyjadrenej v korunách. Časť produkcie prírodných syrov predávajú na domácom trhu, viac ako polovica sa exportuje. O celkovom prebytku mlieka v regióne nemožno hovoriť, problémom je skôr sezónnosť. Napríklad v predjarnom období nakupujú denne 115- až 120- tisíc litrov mlieka denne a v lete a v letnom období to bude 220-tisíc, možno 230-tisíc litrov mlieka denne. Čiže, nie sú to celoročné prebytky, ale sezónne, a preto je dôležitá podpora štátu a podpora Fondu štátnej trhovej regulácie, aby sa tieto prebytky dostali na zahraničné trhy. Keby nešlo o našich ľudí, tak by som použil formuláciu o agresívnom marketingovom pláne. Ich zámerom je totiž zachovať aj pre budúcnosť súčasnú dynamiku rastu. V roku 2005, v období predpokladanej integrácie Slovenska do EÚ, by chceli mať ročný nákup mlieka minimálne 70 miliónov litrov. Liptovská mliekareň od roku 1996 je držiteľom certifikátu ISO 9002. Tento druh uznania dostala ako prvá mliekareň v Slovenskej republike. Ročne vyvážajú tisíc ton syrov a z toho značnú časť na náročné trhy západnej Európy. Pozitívnu úlohu tu zohráva modernizácia výroby. V roku 1999 uviedli do prevádzky novú linku
na ošetrenie surového mlieka od firmy TetraPack za 52 mil. Sk, prvú tohto druhu v SR. To im umožnilo zvýšiť produktivitu práce, prevádzkovú spoľahlivosť a dosiahnuť úroveň kvalitatívneho a hygienického štandardu EÚ. Takto ošetrené mlieko je možné použiť na výrobu technologicky náročných, kvalitatívne odlišných, predovšetkým dlhozrejúcich syrov. Liptovská mliekareň spracúva kvalitnú surovinu, kravské mlieko a ovčí syr z ekologicky čistých horských a podhorských oblastí. Liptovské syry sú známe aj v určitých oblastiach Holandska, Nemecka a Dánska. Neviem, ako sa volajú ich syry tam, ale rozprávkové názvy syrov ako Vrchár, Havránok, korbáčiky s názvom Roháčik, Kriváň, alebo Parenica slovenských a českých spotrebiteľov oslovia aj svojím názvom. Od odborníkov z Nemecka som počul, že do západnej Európy preniknúť, ale hlavne mať aj obchodné úspechy, môžu iba syry, ktoré sa v predstavách spotrebiteľov dajú spájať s konkrétnymi turisticky atraktívnymi oblasťami, regiónmi. A výrobky, o ktorých sme sa rozprávali, spĺňajú tento predpoklad. Ivan Klačanský
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.