Etruská záhada

Slávne grécke obdobie, charakterizované nádhernými mykénskymi palácmi i trójskou vojnou, okolo roku 1200 pr. n. l. náhle odumrelo. Mesta sa búrali, ľudia sa sťahovali, populácia ubúdala. V Malej Ázii zanikla chetitská ríša. Dôvod zániku zostáva nejasný, azda ho spôsobili invázie bojachtivých námorných útočníkov. Egyptské záznamy z tých čias hovoria o divokých „morských ľuďoch“. Možno práve takýto kmeň pristál pri brehoch Talianska. V tomto období skutočne dochádza v kultúre obyvateľov územia k mnohým výrazným zmenám. Okolo roku 900 pr. n. l. sa objavuje villanovská kultúra. Jej názov pochádza z miestneho mena Villanova, osady neďaleko Bologne, kde boli prvýkrát nájdené kultúrne predmety nového typu. Podobné relikty boli od minulého storočia objavované takmer vo všetkých miestach, kde je dokladované etruské osídlenie. Záhadou je aj preukázateľné spojenie Etruskov s národmi na severe. Etruskovia poznali rovnakú metalurgiu ako ľudia v strednej Európe. Predmety z jantáru zasa dokazujú, že čulo obchodovali s národmi okolo Baltu. A etruská láska ku koňom má veľa spoločného so stepnými kočovnými národmi. Pôvod Etruskov to však nevysvetľuje. „Počiatok etruskej civilizácie siaha hlboko do histórie, do obdobia dvoch až tritisíc rokov pred našim letopočtom,“ hovorí Massimo Pallottino, jeden z najuznávanejších odborníkov na štúdium Etruskov. „Ich kultúra sa sformovala na území Talianska a prijala mnoho prvkov iných civilizácií. Tajomný etruský jazyk je pozostatok starého jazyka, ktorým hovorili národy v Stredozemí predtým, než ich územie obsadili indoeurópske kmene. Iba u Etruskov tento jazyk prežil, inde bol vytlačený novými osadníkmi,“ tvrdí Pallottino. Etruskovia sa preslávili okrem iného aj spracovaním zlata. Ich zlaté šperky dodnes fascinujú. Vynikajú predovšetkým neuveriteľne jemným spracovaním – typické je spájanie maličkých kúskov zlatých plieškov. Etruskovia vedeli so zlatom pracovať lepšie než ktorákoľvek iná civilizácia. Podľa povesti bol Rím založený v roku 753 pr. n. l. Romulom. Keramické fragmenty objavené neďaleko Fora Romana však dokazujú, že Etruskovia obsadili sedem rímskych pahorkov oveľa skôr a zostali tu i po predpokladanom založení mesta. Začiatkom piateho storočia pred naším letopočtom Etruskovia pomaly strácali kontrolu nad Rímom. V roku 295 pr. n. l. boli porazení v bitke pri Sentine. Po ďalších dvesto rokov civilizácia umierala. Najskôr práve vtedy sa zrodil mýtus o cykloch života. Etruskovia boli presvedčení, že ich civilizácii bolo daných len osemsto rokov života, potom musí prísť zánik. Preto prestali myslieť na budúcnosť, zmierili sa s koncom. „Bola to kolektívna samovražda,“ tvrdí historik Mario Torelli. Etruskí kňazi hlásali príchod posledného etruského storočia, nechali sa pohltiť rozpínajúcou sa rímskou civilizáciou. Najtajomnejšia európska civilizácia dodnes znepokojuje a vyvoláva otázky. A márnymi túžbami zmieta stovky vášnivých zberateľov, ktorí by radi vlastnili dajaký kúsok z predmetov, ktoré vytvorili umní majstri. Ich cena je však pre všetkých privysoká... (mb)