|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bruselský sociálny experimentSedemdesiat percent hotelovej kientely belgickej metropoly sú diplomati Nik sa nezaslúžil o slávu mesta viac, ako to v Bruseli urobil veľkosťou nepatrný cikajúci chlapček Manneken - Pis (zachránil vraj mesto tak, že oným svojráznym spôsobom uhasil fakľu, ktorou chceli nepriatelia mesto podpáliť). Nikde okrem Bruselu nezrovnoprávnili mužský náskok originality tým, že by mu dodali aj miniatúrne cikajúce dievčatko, vzdialené od hlavného námestia Grand Place rovnako ako chlapček, len v opačnom smere. Málokde si v najchladnejšom počasí môžete pohodlne sadnúť na ulici, vyzliecť si kabát a s chuťou šrotovať morské príšery. Len málokde v Európe je pravidelne taká koncentrácia diplomatov, lobistov a politikov, ako v Bruseli. A len málokde, okrem metropoly Belgicka, si môžete vyskúšať hovoriť s domácim obyvateľstvom po anglicky, nemecky, francúzsky a holandsky. Ak dnes vôbec možno nazvať niektoré európske mesto sociálnym experimentom, tak potom Brusel. Tento obrovský, francúzsky hovoriaci ostrov v holandsky hovoriacom regióne dostal pred 170 rokmi status hlavného mesta, ktoré malo spojiť dve odlišné kultúry a tradície, dva jazyky a dve skupiny rozdielnych ľudí. Resp. tri, keďže Brusel je oficiálne trojjazyčný, teda metropolou aj pre nemeckú, tu žijúcu komunitu. Brusel je však už vyše štyri desiatky rokov v podstate multijazykový a multikultúrny, odkedy sa stal srdcom starého kontinentu a hlavným mestom zatiaľ 15 členov EÚ. Je tiež sídlom NATO, 56 vládnych organizácií a ďalších 2200 zahraničných spoločností a podnikov. Obyvatelia Bruselu teda neradi prijímajú tvrdenie, že mesto nemá svoju vlastnú identitu. Skôr si môžete od nich vypočuť, že má tých identít niekoľko. Ak francúzsky Štrasburg ťaží z privilegovaného postavenia, o Bruseli to platí dvojnásobne. Ako metropola jednotného európskeho trhu sa trhovo aj správa. Hotely sú vždy cez týždeň - najmä od pondelka do štvrtka drahšie, kým sa tu striedajú úradníci, lobisti, diplomati či oficiálne európske návštevy, ktoré tvoria 70 % klientely, cez víkend však hotelová cenová hladina zaznamenáva odlev, aby priateľsky absorbovala menšie návalové vlny turistov takpovediac odvšadiaľ. Ceny vo vyše 12-tisíc hotelových izieb stúpajú od 6500 belgických frankov za noc až na 14-tisíc v tých, kde osvetová európska kampaň vyzdobovania exteriéru a interiéru 12 žltými hviezdičkami na modrom podklade sa prenáša hádam aj na toaletný papier. Pomáha EÚ Mesto však pochopilo, že sa z turizmu oplatí žiť, preto len obchodíkov so spomínanými európskymi vlajočkami na konfekcii, písacích potrebách, diplomatických aktovkách, kalendároch, zápisníkoch, kravatách, hračkách, peňaženkách a pod. nájdete neskutočne veľa. Najmä však v bočných uličkách, ktoré hviezdicovo vychádzajú z hlavného námestia - Grand Place. Pravdou je, že len sama EÚ napája podľa údajov Belgickej národnej banky hrdlo regionálnej ekonomiky približne 165 mld. belgických frankov ročne. Pouličné kaviarničky a reštaurácie vás od šiestej do ôsmej večer dokážu v podaní majiteľov a čašníkov presvedčiť priamo na ulici o jedinečnosti chuti, prípravy jedál a ich výberu, ako aj aperitíve zadarmo, ak si vyberiete práve ich podnik (na tento účel zaviedli najmä v preslávenej tzv. rybej uličke vyúsťujúcej na Grand Place pouličné vyhrievanie stolov, vďaka čomu môžete bez kabáta zápasiť so spomínanými vypečenými rakmi, mušľami, chobotnicami a ďalšími morskými pochúťkami). C'était suffisant? Táto otázka čašníkov a majiteľov reštaurácií, ktorou sa ubezpečujú, že máte stále čo vychutnávať, je skutočne súčasťou bruselského kulinárskeho rituálu. Nízke ceny lákajú na nabaženie sa, resp. výberu viacerých chodov s dostatkom vína, nerátajúc spomenutý aperitív, ktorý je v mnohých prípadoch aj tak nenápadne zašitý v cene večere. Jednou z tých reštaurácií, ktorá je oázou na Grand Place je Maison du Cygne. Okolo námestia je nespočetné množstvo malých barov s dobrým vínom a 450 druhmi piva, kde môžete zakotviť po výdatnej večeri. No a pokiaľ ide o čokoládu, Belgicko vraj podľa najnovších správ musí v rámci EÚ zápasiť o pravosť tohto označenia pre svoje tmavé lahôdky, po oboch stranách bruselského hlavného námestia sa aj tak budú tiesniť rady turistov v najvychýrenejších pralinkových obchodoch. No a kto si nechce ako suvenír priniesť domov odliatky cikajúcich chlapčekov či európske vlajočky a nemá čas chodiť po nákupoch do mimomestských nákupných centier, môže siahnuť po typických bruselských krígľoch na pivo, flanderskej či bruselskej čipke alebo rozmanitých upomienkových darčekov s emblémom mesta a krajiny. Čo v tomto roku? Mnohí, ktorí navštívili Brusel tvrdia, že je síce hlavným mestom Európy, ale v tom byrokratickom slova zmysle. Okrem svojej Mini Európy so zmenšeninami najdôležitejších pamiatok a typických symbolov veľkomiest EÚ (východnú Európu tam z mapy vyčiarkli), kam sa dostanete metrom z centra za dvadsať minút, a susediaceho robustného Atómia, 165-miliardovej zväčšenine molekuly uhlíka (postaveného pri príležitosti svetovej výstavy Expo v roku 1958), v útrobách ktorého môžte vidieť už len výstavu kreslených komiksov, tu nemá veľa čo turista vidieť. Je tu síce kráľovský palác, ale obdivuhodnejšou stavbou je podľa mňa Palác spravodlivosti, najrozsiahlejšia európska stavba 19. storočia. Budovy inštitúcií EÚ či NATO svojou rozkošnou šeďou totiž bohvieako príťažlivé nie sú a okrem exkluzivity námestia s veľkolepou radnicou, nenápadným postranným domom, kde si Marx napísal svoj Manifest, a ďalším domčekom, v ktorom istý čas býval svetoznámy Victor Hugo, je ťažké veriť, že toto mesto bolo vybraté ako jedno z kultúrnych miest roku 2000. Ak sa teda chystáte do Bruselu, vedzte, že z tristo naplánovaných projektov dostáva najviac zelenú teraz na jar. Vychýrený festival kvetín, keď sa ako po mnohé iné roky pokryje Grand Place živým kvetinovým kobercom, vystrieda v máji džezový maratón, ten zas filmový festival a za zmienku určite stojí aj vyhliadka z obrovského ruského kola, ktoré si však pre rok 2000 inštalovali aj iné európske veľkomestá, takže Brusel opäť trochu zaspal. Pokmotriť komunity Hovorí sa, že myšlienka skultúrnenia mesta pre rok 2000 mala za cieľ vybudovanie mosta medzi rozhnevanou bohatou flámskou komunitou a jej chudobnejšou valónskou príbuznou. Bruselský región totiž vznikol ďalšou zmenou ústavy v roku 1989 ako jeden z troch regiónov tvoriacich belgickú federáciu (popri flámskom a valónskom) na 161 štvorcových kilometroch, pohltením takmer 10 % celkovej belgickej populácie. On sám má 5-člennú vládu a 75-členný parlament. Vytvára takmer 18 % celkovej zamestnanosti, teda má trikrát menšiu nezamestnanosť ako zvyšné časti Belgicka, a zároveň je asi trikrát bohatší. Podieľa sa na vyše 18 % všetkého exportu, na štvrtine investícií a asi 20 % na tovarovom obrate krajiny. Hoci katastroficky vidieť rozdiely medzi drahým centrom a prímestskými časťami, možno si všimnúť aj to, že vo vzdialenejšom okolí majú svoje sídla prosperujúci eurokrati. Znepriatelené komunity by vraj mala spojiť kultúra, možno aj predstavenia v nádhernej opere svetového mena Monnaie či výstavy v kráľovskom múzeu na Mont des Arts. Zdá sa však, že v tomto roku nebudú Brusel milovať len turisti, ale možno naďalej i migranti (vďaka slovenským a českým Rómom aj z východnej Európy). Hoci, pokiaľ ide o registrovaných migrantov, medzi tými 30 % sú najmä predstavitelia Turecka, Maroka a Afriky. Z 950-tisícovej populácie je tu až 150-tisíc Moslimov. Slávka Blazseková Brusel-Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
