|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Marca 2000 | |||||||||||||||||
O päť minút dvanásťPeter Kasalovský Dezilúzia je u značnej časti nezamestnaných faktom. U tých, ktorí sa v práci realizovali, či bola niečo na spôsob hoby alebo takým stereotypom, za ktorý bola výplata. Väčšinou ide o zamestnancov, ktorí nemajú buď financie na samostatné podnikanie, alebo dosť guráže či schopností, aby sa presadzovali v praxi. Takej, z ktorej naskakuje nielen husia koža, ale aj mozog sa pomaly scvrkáva, keďže sa venuje iba riešeniu jednej otázky. Datovať by sme ju mohli do takých 40. rokov. Zabudnutá či skôr nepoznaná otázka znie: Čo robiť, aby som prežil a mohol sa pozrieť do zrkadla? Mnohí strácajú postupne vôľu používať svoje zmysly, ale aj občiansku a vôbec ľudskú dôstojnosť. Byť nepotrebným, teda nedostať sa k práci, je pre dve tretiny z nich takou potupou, ktorá vyciciava a skracuje život. S takýmto výsledkom nežných zmien nerátali lídri spred desaťročia. Zaklínadlom bolo odštátnenie a potom privatizácia. Vodcovia nechceli vnímať princíp "spojených nádob" a odmietali ho aj z hľadiska dovtedajších zahraničných hospodárskych vzťahov. Aj preto sa nemožno čudovať, že z desiatich pokusov bol jeden úspešný, ale len v jednom z päťdesiatich by sa dalo hovoriť o dynamike v porovnaní s minulosťou. Firmy popadali tak, že vyniesli majetok iba jednému-dvom, ale, obrazne, stovka ľudí sa dostala na povestný roh ulice. Treba sa pokloniť tým, ktorí budovali takpovediac z ničoho. Vďaka im, že využili príležitosť tak, aby sa mohli oprieť o svoju odbornosť. Je fakt, že v konečnom dôsledku sa pričiňovali po toľké roky o zachovanie životných funkcií nášho hospodárskeho organizmu. Predstavy o automatizme zmien v hospodárstve a spoločnosti sú vskutku plané. Potrebovali sme na to desaťročie, aby sa to potvrdilo?! Boli to politici stále prítomní na scéne, ktorí dali vyzrieť svojmu diletantstvu v hospodárstve. Takému, ktoré im však zabezpečilo raketový vzostup bankových kont a majetku bez akýchkoľvek zábran. Bol to čas zlatej horúčky, ktorej dôsledky sa už začínajú prejavovať. Väčšina obyvateľstva živorí a nevie si predstaviť sto- až dvestotisíc v hotovosti. Medzi nimi je niekoľko tisíc jednotlivcov - podnikateľov a živnostníkov, ktorí fungujú za cenu vyrovnanej ekonomiky a reštrikčnej štátnej politiky voči nim, ktorí chcú byť úspešní. Kvázipodnikatelia si užívajú tie hrozienka, ktoré si legálne i podvodne povyberali zo štátneho majetku. Trasú sa pred zodpovednosťou, ktorá je nevymazateľná. Pred verejnosť prichádzajú niektorí z mladších politikov, aby si zachovali tvár. Majú naivnú predstavu, že sa môžu postarať o nové pracovné miesta administratívnym postupom, ktorým však napáchajú škody. Za nimi sú vystresovaní podnikatelia - organizátori výrobnej a obchodnej činnosti, ktorí prichádzajú do kontaktu s tým, čo zdevastovali politické sily. Nemôžu objaviť kvalitu a disciplínu na pracoviskách, tobôž nie v súkromnom živote. Pod lupou nachádzajú pozitívne ľudské vlastnosti a prejavy, ktoré kontrastujú s asociálnosťami čoraz väčšieho počtu ľudí bez práce, osobitne u príslušníkov rómskeho (cigánskeho) etnika, a tých, ktorí tento neblahý stav využívajú. Pochopili, že politici budú musieť počúvať tých, ktorí vytvárajú hrubý domáci produkt, a nebudú môcť konať bez ohľadu na domáce reality a sociálne napätie, ktoré bude vysoké nadlho. Keď už sme oprášili a živou urobili tú otázku, ktorá bola známa z povinného čítania pre 70 percent obyvateľov, tak treba uviesť do života systém spätných väzieb. Je načase, aby sa dočasne vytvorili kontrolné orgány podnikateľských združení, asociácií, zväzov a ďalších profesijných organizácií na preverovanie činnosti výkonných orgánov štátnej moci, ale aj samosprávy. Aby menej sedeli a nerobili tak jamy pod sebou a využívali svoj pracovný čas na rozumné - zmysluplné záležitosti. Je totiž dosť takých príkladov, že zo zákona služobníci verejnosti a štátni úradníci svojou činnosťou - nečinnosťou a neuveriteľným alibizmom obmedzujú pohyb zdola. Ak sa chceme pohnúť z miesta, tak musí platiť, že daňovníci sa prestanú striasať pred kontaktom so štátom. Máme na viac, ale je o päť minút dvanásť! |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |