Proti efektu natiahnutých rúk
Úloha finančného vyrovnanie po reforme verejnej správy
Finančné vyrovnávanie má byť jedným zo základných princípov zavedenia nového finančného modelu vo verejnej správe. Vychádza zo zásady, že každý občan má ústavné právo na zabezpečenie istej úrovne života, no nie vo všetkých regiónoch ho mestá a obce môžu zabezpečiť. Preto do istej miery budú prostriedky prerozdeľované. Je to však veľmi citlivá kategória, ktorá zaváňa rovnostárstvom. Podrobnejšie sme sa o jej podstate a pripravovaných princípoch zhovárali s Ondrejom Csandom, primátorom mesta Nové Zámky a členom finančnej sekcie Rady ZMOS. Jedným z cieľov reformy verejnej správy je znížiť prerozdeľovanie verejných výdavkov, mechanizmus finančného vyrovnávania, ktorý by sa mal zaviesť, je však svojou podstatou prerozdeľovaním. V čom je iný než súčasný stav? - V súčasnosti uplatňovaný mechanizmus možno charakterizovať ako rozdeľovací systém - rozdeľovanie určitého podielu daňových príjmov na obce. Pritom sa neprihliada na daňový potenciál a silu príjmovej základne jednotlivých obcí pri ich priznaní a rozdeľovaní a silu príjmovej základne jednotlivých obcí, pri ich priznaní a rozdeľovaní sa neskúma ani miera hospodárnosti vynakladania verejných prostriedkov. Určité znaky prerozdeľovacieho systému sa v súčasnosti objavujú len pri prideľovaní dotácií obciam na výkon samosprávnych funkcií a pri priznávaní účelových dotácií z MF SR, prípadne jednotlivých fondov. Tieto hlavné nedostatky by sa mali uplatnením nových nástrojov prerozdeľovacieho systému verejných prostriedkov odstrániť. V súvislosti s finančným vyrovnávaním sa hovorí o vertikálnom a horizontálnom spôsobe. Na čo je ktorý z nich určený, aké nezrovnalosti finančného a ekonomického vývoja môže riešiť, aké sú plusy a mínusy týchto dvoch spôsobov z hľadiska územnej samosprávy? - Vertikálny a horizontálny systém vyrovnávania sú vlastne dve navzájom sa dopĺňajúce dimenzie. Vertikálne vyrovnávanie slúži skôr na vyrovnávanie rozdielov finančnej sily jednotlivých regiónov, väčších územných celkov. Pri uplatnení tohto systému teda dochádza hlavne k presunu prostriedkov z centrálnych, ústredných orgánov na regionálne orgány. Vertikálne vyrovnávanie môže byť uplatnené napr. aj diferenciáciou odvodových povinností regiónov voči ústrednému orgánu, pokiaľ sú správou daní poverené regionálne orgány. Horizontálny systém vyrovnávania vychádza z princípu uvedeného v čl. 9 ods. 5 Európskej charty miestnej samosprávy. Ide o uplatnenie princípu solidárnosti, teda ochrany finančne slabších miestnych orgánov. Prevažne sa to realizuje na regionálnej úrovni vytvorením regionálnych fondov. Prostriedky týchto fondov sa tvoria buď zo zákonných odvodov finančne silných miestnych orgánov, alebo z daňových príjmov regionálnych orgánov. Aby nedošlo k zneužívaniu tohto nástroja, právna forma jeho uplatnenia nemôže byť ponechaná na regionálne orgány, ktoré by rozhodovali podľa vlastného uváženia, ale musí byť právne fixovaná, čitateľná pre každého zainteresovaného a dlhodobo stabilná. Pri uplatnení systému horizontálneho vyrovnávania je ešte dôležité, aby bola zvolená správna základňa na vyrovnávanie. Pokiaľ sa uplatní len vyrovnávanie výdavkov, vyvoláva to efekt natiahnutých rúk a zabíja miestnu iniciatívu a zásluhovosť. Do akej miery sa pri zavedení finančného vyrovnávania oplatí jednotlivým územným samosprávam vyvíjať vlastné aktivity? Nebude jednoduchšie veľmi sa neangažovať a nevstupovať do rizika, pretože horšiu situáciu tak či tak niekto iný vyrovná a zlepší? - Systém horizontálneho vyrovnávania, vychádzajúci z finančnej sily miestnej samosprávy, z jej daňového potenciálu, eliminuje takéto praktiky. Je to systém, ktorý je v prevažnej miere previazaný na početnosť komunity, jej štruktúru a pod. Na posudzovanie efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov využíva najmä normatívy spoločensky prijateľnej výšky výdavkov na jednotlivé samosprávne úkony. Vyrovnávací mechanizmus zabezpečuje len najnevyhnutnejšie výdavky. Aké sú podmienky zavedenia mechanizmu finančného vyrovnávania v SR? - Na prvom mieste by som spomenul nevyhnutnú potrebu rozdeliť rozpočty miestnej samosprávy na dve samostatné časti, na prevádzkový rozpočet a kapitálový rozpočet. Úzko s ním súvisí dôsledné uplatňovanie rozpočtovej klasifikácie a vytvorenie takého nezávislého kontrolného systému, ktorý v rámci interkomunálnej spolupráce obcí zabezpečí dostatočnú rovnováhu medzi solidárnosťou a hospodárnosťou. Ako ďalšie podmienky by som spomenul vytvorenie vhodného systému výdavkových normatívov samosprávnych úkonov, zmenu súčasného daňového systému z hľadiska správy daní, daňového určenia a uplatnenia nových foriem daní. Nedávno ste sa zúčastnili na špecializovanom seminári o finančnom vyrovnávaní, ktorý prejavilo MF SR v spolupráci s Britským Know-how fondom. Prezentovali sa na ňom skúsenosti z vybratých krajín Európy. O ktorých krajinách ste hovorili, čo majú vyrovnávacie mechanizmy spoločné a čo odlišné? - Áno, ako nezávislý odborník, pôsobiaci v samospráve desať rokov, som mal možnosť konzultovať odporúčania na uplatnenie vyrovnávacieho mechanizmu v SR s piatimi zahraničnými expertmi na financovanie samospráv. Prezentovali sa mechanizmy troch štátov - Veľkej Británie, Švédska a Rakúska. Pri konzultáciách sa hovorilo aj o postkomunistických štátoch, napr. o Poľsku a Maďarsku, ktoré pri financovaní samospráv už uplatňujú vyrovnávacie mechanizmy. Spoločné je len to, že všetky tri krajiny využívajú pri rozdielnej miere kompetencií samosprávnych orgánov vyrovnávacie mechanizmy. Vo Veľkej Británii sa asi 75 percent všetkých služieb miestnej správy zabezpečuje cestou regiónov, preto silno prevláda vertikálny systém vyrovnávania. Asi 70 percent všetkých výdavkov samosprávy je predmetom vyrovnávania a sú kryté zo štátneho rozpočtu. Švédsky systém verejnej správy je najväčšmi decentralizovaný, prevláda systém horizontálneho finančného vyrovnania. Vyrovnávanie medzi príjmami a výdavkami sa uskutočňuje predovšetkým pomocou horizontálnych grantov, pričom nadpriemerné príjmy obcí sa odčerpávajú a rozdeľujú tým obciam, ktoré majú podpriemerné príjmy. Oba štáty sú z hľadiska verejnej správy charakterizované ako unitárne štáty s ústrednou vládou a silnou lokálnou vládou. Z hľadiska členitosti orgánov verejnej správy je Slovensko porovnateľné najmä s Rakúskom. Ide o federálne štátne usporiadanie s miestnou samosprávou na jednej až dvoch úrovniach. Miestne príjmy sú tvorené 30 percentami z podielu na celoštátnych daniach, 30 percentami z vlastných daní a zvyšných 40 percent pochádza z poplatkov, grantov a dotácií. Finančné vyrovnanie usmerňuje osobitný zákon, ktoré sa schvaľuje minimálne na 4 roky. Rakúsky zväz obcí a zväz miest vlastne vyjednáva o mechanizme finančného vyrovnávania. Výsledkom je pakt stability, ktorý bol naposledy podpísaný v roku 1999. Aké boli odporúčania zahraničných expertov na zavedenie finančného vyrovnávania v SR? - Vedúci pracovnej skupiny prof. Kenneth Davy z Univerzity verejnej správy v Birminghame (Veľká Británia) jednoznačne neodporúčal metódu uplatňovanú vo Veľkej Británii a za prvoradé považuje predovšetkým veľmi rýchle rozhodnutie o príjmoch a výdavkoch vrátane kompetencií, ktoré budú odovzdané samospráve. Vertikálne vyrovnanie odporučili experti najmä pre oblasť školstva, ktorá by sa mala presunúť v plnom rozsahu na miestne samosprávy vrátane personálnych vecí a personálnych výdavkov, sociálneho zabezpečenia (avšak odporúčali neskorší presun kompetencie), príspevku na bývanie. V záujme posilnenia príjmovej základne obcí, a tým aj zamedzenia zbytočných finančných transferov, odporúčali zahraniční odborníci posilniť daňové kompetencie obcí. Obce by mali v plnom rozsahu spravovať tzv. živnostenské dane. Regionálne samosprávy by mali získať určitý podiel z daní právnických osôb. Tzv. miestne príplatky k daniam nie sú v súlade s európskym štandardom financovania samospráv. Tento systém by sa mohol uplatniť len pri daniach fyzických osôb. Horizontálne finančné vyrovnávanie by sa malo uskutočňovať na regionálnej úrovni. Vychádzalo by sa z princípu regulácie výnosov miestnych orgánov s nadpriemernou úrovňou a transferu na orgány s podpriemernou úrovňou výnosov. Príjmové kapacity a daňový potenciál by sa mal posudzovať na základe štandardných daňových sadzieb. Experti predniesli dva námety na riešenie mechanizmu finančného vyrovnávania. Objem prostriedkov na rozdeľovanie garantovať zákonom, stabilným percentom podielu daní zo štátneho rozpočtu (ako napr. v Holandsku), druhý námet vychádzal z francúzskych skúseností - vykryť obciam formou grantov rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorých objem sa každoročne upravuje o mieru inflácie. Zahraniční experti odporučili ministerke financií SR zaviesť aj reguláciu úverovej zaťaženosti obcí. V pokrokových demokratických samosprávach podľa nich už nie je módne ani vydávanie komunálnych obligácií. Ako odhadujete zavádzanie tohto mechanizmu z hľadiska času? - Som optimista a verím, že to bude možné čiastočne realizovať už od začiatku roku 2001. Oľga Gáfriková
|
počasie Bude prevládať počasie, ktoré u meteosenzitívnych ľudí zosilňuje pocit nespokojnosti. Mierne sa môže zvýšiť záťaž krvného obehu, častejšie sa môžu prejaviť zdravotné ťažkosti u osôb s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Prevládajúce počasie môže podmieniť aj vyšší psychický stres. Po telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Je sklon k podráždenosti, nervozite, prípadne poruchám koncentrácie. Vzhľadom na zvýšené riziko úrazov a nehôd je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. n Zajtra postupne mierne zvýšenie zdravotných ťažkostí najmä pri ochoreniach pohybového systému. (zč)n Dnes bude prevažne oblačno. Ojedinelé zrážky. Popoludní od severozápadu zamračené a k večeru v západnej polovici územia dážď, od stredných horských polôh sneženie. Najvyššia denná teplota 3 až 7, na juhozápade okolo 9 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 0 stupňov. Južný až juhozápadný vietor 3 až 6, v horských oblastiach 8 až 12 m/s. n V stredu a vo štvrtok bude veľká oblačnosť a početné prehánky, aj v nížinách väčšinou snehové. Najnižšia nočná teplota +2 až -2, v horských dolinách miestami okolo -5 stupňov. Najvyššia denná teplota 2 až 6, na juhu západného a stredného Slovenska ojedinele až 8 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.06 a zapadne o 17.56 hod. | Amsterdam | prehánky | 9 |
| Atény | polojasno | 19 |
| Belehrad | slnečno | 14 |
| Berlín | prehánky | 7 |
| Bratislava | polojasno | 12 |
| Brusel | prehánky | 7 |
| Budapešť | polojasno | 12 |
| Bukurešť | polojasno | 10 |
| Frankfurt | oblačno | 10 |
| Helsinki | dážď so sneh. | 2 |
| Istanbul | polojasno | 13 |
| Kodaň | prehánky | 7 |
| Kyjev | polojasno | 7 |
| Lisabon | polojasno | 18 |
| Londýn | polooblačno | 10 |
| Madrid | slnečno | 20 |
| Moskva | polojasno | 1 |
| Oslo | sneh. prehánky | 1 |
| Paríž | prehánky | 10 |
| Praha | prehánky | 8 |
| Rím | polojasno | 18 |
| Sofia | slnečno | 11 |
| Štokholm | prehánky | 5 |
| Varšava | polooblačno | 9 |
| Viedeň | polojasno | 11 |
| Záhreb | polooblačno | 16 |
| Ženeva | oblačno | 10 |
|
|
|
