|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Úsilie o synergický efektZo záverov 2. celoslovenského aktívu cestovného ruchu Pod pojmom cestovný ruch sa zvyčajne myslí vytvorenie podmienok pre turistov. V skutočnosti im však predchádza vytvorenie podmienok pre podnikateľov a pre koordináciu všetkých, ktorých práca sa napokon zhmotní do takých aktivít, pre ktoré domáci a zahraničný turista nielen príde, má príčinu zostať, ale najlepšie: pre ktoré je ochotný znovu sa vrátiť. Práve pre nevyhnutnú spoluprácu iniciovalo Združenie miest a obcí Slovenska už po druhý raz celoslovenský aktív rozhodujúcich subjektov a expertov, pôsobiacich v cestovnom ruchu (29. februára t. r.) S účasťou ministra hospodárstva SR Ľubomíra Haracha sa viac než 30 účastníkov - podnikateľských subjektov v tejto oblasti zhodlo na tom, že cestovný ruch je odvetvím hospodárskej politiky, schopným prinášať synergické efekty, o ktoré sa treba stoj čo stoj pokúsiť. Podieľa sa na tvorbe devízových rezerv, prispieva k tvorbe pracovných miest, hoci zamestnanosť v iných odvetviach klesá a prispieva tiež k zviditeľneniu SR vo svete. Štatistiky dokazujú, že hosť minie priamo v zariadeniach cestovného ruchu len 42 - 44 percent svojich výdavkov, ostatné venuje kultúre, obchodu, cestovnému atď. Finančné prostriedky, vložené do cestovného ruchu, sa vracajú a podpora cestovného ruchu je posilnením hospodárstva ako celku. Dlhotrvajúce problémy Diskusia ocenila zamýšľaný Národný program rozvoja cestovného ruchu, ktorý spracúva MH SR, ale pozornosť upriamila predovšetkým na dlhotrvajúce problémy. V cestovnom ruchu nemožno vidieť len zdroj príjmov, bez vzťahu k prostriedkom, ktoré treba do odvetvia vložiť. Iba desatina cestovných kancelárií sa venuje aktívnemu zahraničnému cestovnému ruchu a ubytovacie kapacity sú v SR využité približne na tretinu. V cestovnom ruchu je pomerne rozšírené tzv. čierne zamestnávanie. Viazne propagácia Slovenska ako cieľovej krajiny cestovného ruchu, chýbajú legislatívne predpisy, nedostatočná je koordinácia rozličných subjektov a programov. Chýbajú inštitúcie, infraštruktúra, ale niekedy aj naozaj dobré produkty. Podľa účastníkov stretnutia by sa v blízkom čase cestovný ruch mal formovať ako odvetvie, schopné vytvárať pracovné príležitosti a devízové príjmy; strediská s potenciálom cestovného ruchu by sa mali budovať najmä v problémových regiónoch s nedostatkom pracovných príležitostí; zahraničné investičné zdroje by sa mali využívať na skvalitnenie infraštruktúry cestovného ruchu; Slovenská republika by sa mala väčšmi zapájať do medzinárodnej spolupráce a kooperácie v cestovnom ruchu a napokon, mala by byť aktívnym členom medzinárodných organizácií a združení. Dominuje kvalita Dominantnými faktormi ďalšieho rozvoja cestovného ruchu sú kvalita, sortiment a komplexnosť poskytovaných služieb. Podľa prognóz WTO bude začiatkom 3. tisícročia cestovný ruch v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia. S cieľom naplniť tieto prognózy v rámci Slovenska sa chcú účastníci 2. celoslovenského aktívu rozhodujúcich subjektov a expertov, pôsobiacich v cestovnom ruchu, zamerať na viaceré okruhy problémov: Na prvom mieste je Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR ako základný dokument, formulujúci stratégiu rozvoja cestovného ruchu do roku 2005 a štátnu politiku na jeho presadenie v praxi. Je potrebné urýchliť prijatie zákonov v oblasti cestovného ruchu, upravujúcich najmä inštitucionálne vzťahy, deľbu kompetencií, koordináciu aktivít štátnej správy, územnej samosprávy a súkromného sektora, ako aj financovanie podpory rozvoja cestovného ruchu. Využívať fondy Ďalšiu podporu si zaslúži Program podpory rozvoja cestovného ruchu v SR, zameraný na obnovu atraktivít cestovného ruchu, modernizáciu a výstavbu zariadení a zvyšovanie kvality služieb. Možnosti štrukturálnych fondov EÚ treba čo najširšie využívať na rozvoj cestovného ruchu, na regionálny rozvoj predovšetkým v slabých regiónoch Slovenska, v kúpeľných mestách a obciach, ktoré majú predpoklady na rozvoj aktívneho zahraničného cestovného ruchu a na zapojenie malých a koncových obcí do programov cezhraničnej spolupráce. Marketingové aktivity, vedúce k vnímaniu Slovenska ako cieľovej krajiny v strednej Európe je potrebné posilniť, práve tak je potrebné vytvárať zahraničné zastúpenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v krajinách s potenciálom vyššieho počtu návštevníkov Slovenska. Dôležitá prezentácia Slovensko by sa malo prezentovať prostredníctvom členstva v medzinárodných inštitúciách a organizáciách cestovného ruchu (Svetová organizácia turistiky, Svetová organizácia cestovného ruchu - WTO, Medzinárodné združenie podunajských krajín - Die Donau, Európska komisia pre cestovný ruch - ETC, Stredoeurópska iniciatíva a pod.) a prostredníctvom účasti na iniciatívach stredoeurópskych štátov, najmä na tretích trhoch. Zanedbať by sme nemali ani spoluprácu so Svetovým kongresom Slovákov, prezentovať Slovensko ako cieľovú krajinu, rovnocennú s inými štátmi v regióne a usilovať sa získať klientelu zo vzdialenejších štátov (USA, Kanada, Austrália, Japonsko, Izrael). Na koordináciu týchto aktivít by bolo dobré uvažovať o zriadení prierezového ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cestovného ruchu, vytvoriť v oblasti cestovného ruchu spoločnú organizáciu asociácií a združení s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá by efektívne a účinne obhajovala a presadzovala ich potreby v rozvoji cestovného ruchu v SR. Urýchliť výstavbu dopravných komunikácií, vytvoriť podmienky na tvorbu a uplatňovanie rýchlych informačných nosičov a zavádzanie kvalitnej výpočtovej techniky. (so) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
