|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
O etike politikov a dobehnutí občanov Prečo sa vláda bráni výmene dlhopisov FNM za akcie strategických podnikov? V niektorých prípadoch vláda veľmi úzkostlivo šetrí, inde zasa vyhadzuje milióny bez mihnutia oka - takto by sa v krátkosti dali charakterizovať niektoré z desiatich spôsobov na umorenie dlhopisov FNM SR, ktoré kabinet schválil začiatkom tohto roka. Do 31. 12. 2001 sa kabinet M. Dzurindu zaviazal občanom preplatiť dlhopisy FNM SR asi za 33 mld. Sk. Z makroekonomického hľadiska by to bolo neúnosné, ak odhliadneme od faktu, že štát či FNM SR tieto peniaze aj tak nemá. Preto úlohou spomínanej desiatky spôsobov je hľadať cesty, ako túto sumu znížiť na minimum. Po ich schválení vo vláde akoby sa problém vyriešil, nastalo ticho, hoci v skutočnosti je stále živý a je čo zlepšovať. Pretože väčšina navrhnutých spôsobov nie je ničím iným ako dobehnutím občanov. Vláda napríklad počíta so splácaním pohľadávok FNM SR (podobne to platí aj v prípade pohľadávok Slovenského pozemkového fondu) pomocou dlhopisov. Podnikatelia by takto mohli platiť splátky za privatizované podniky. Morálny problém v tomto prípade spočíva v tom, že súčasná vládna koalícia kritizovala privatizovanie podnikov za nižšie ceny ako v skutočnosti je ich hodnota a ešte navyše v odložených splátkach. Teraz už akoby na svoju kritiku zabudla, keď chce umožniť privatizátorom opätovne znížiť ich výdavky na kúpu podnikov. Tí v súčasnosti asi za 8000 Sk môžu nakúpiť na kapitálovom trhu dlhopisy a takto fondu (ktorý ich bude akceptovať za plnú nominálnu hodnotu asi 14 000 Sk) zaplatiť to, čo mali splácať v hotovosti a vyšlo by ich drahšie. Čiže okrem kritizovaných nízkych cien (ktoré boli znižované o budúce investície a podobne) získavajú majitelia podnikov osoh druhýkrát. Nestáva sa takto vládna koalícia spolupáchateľom pri tých činoch, ktoré nazvala sama (za Mečiarovej vlády) krádežami? Kritika vlády však môže byť vyslovená aj inak: predchádzajúca vládna garnitúra ju navliekla do takých problémov, že inak ako za cenu straty svojej morálky sa z nich nevie dostať. Vláda predpokladá, že takýmto spôsobom môže umoriť až 350-tisíc dlhopisov, v nominálnej hodnote to znamená asi 10 mld. Sk. Ak teda zoberieme rozdiel nominálnej ceny dlhopisu a jeho súčasnej trhovej hodnoty, teda 5000 Sk, vychádza, že FNM SR takto príde zo začiatočného impulzu mečiarovcov a pod taktovkou dzurindovcov o 1,7 mld. Sk. Tie by pri riadnych splátkach fondu mohol použiť na preplatenie za dlhopisy. Všetko alebo lacno? No súčasne je vláda až veľmi úzkostlivá a chce ušetriť doslova každú korunu. No opäť v neprospech občanov SR. Šporovlivosť dzurindovcov naznačujú výroky ekonomických ministrov. Hovoria: čím väčší balík akcií strategických podnikov predáme zahraničným investorom, o to viac budú ochotní zaplatiť za akciu. Takýto postup vláda už použila v prípade VÚB či Slovenskej sporiteľne, kde uvoľnila v prospech zahraničných investorov až 90-percentné balíky týchto firiem. V mene tejto vyššej ceny vylúčila z procesu privatizácie tých, ktorí by si nejakú tú korunu najviac zaslúžili: občanov SR. Ide o to, že ceny akcií po vstupe zahraničných spoločností vzrastú, no slovenský občan pritom nebude. Čiže stratí. Pritom by sa nič nestalo, keby dostali na výmenu za dlhopisy 10 alebo 15 % akcií. Názorový vývoj Kým pred rokom hovorila súčasná koalícia, že to zahraniční investori akceptujú, postupne sa jej názor vyvíjal k opačnému pólu... Podľa toho, ako im to momentálne vyhovuje. Neakceptuje tak občanov, ktorí viacerými spôsobmi dali najavo svoj jednoznačný záujem o akcie strategických podnikov. Namiesto vypočutia tohto hlasu ľudu minulý týždeň ministerka financií B. Schmögnerová opäť vytiahla do boja proti nebankovým subjektom. Ale prečo chce vláda takýmto spôsobom šetriť? Naznačila to v prípade Slovenských telekomunikácií, keď predpokladané výnosy z ich predaja zahrnula do tohtoročného štátneho rozpočtu. Teda namiesto investovania použije tieto peniaze na prejedanie. Tým chce vykryť diery v štátnom rozpočte, ktoré nie je schopná zaplátať sľubovanými reformnými krokmi. Pritom napríklad Slovenský plynárenský priemysel, š. p., je klasickým príkladom toho, ako by sa dali do privatizácie vpustiť občania SR. No vláda vôbec o tom ani neuvažuje. Pohľad zhora O akomsi pohľade na občana zvrchu svedčí aj vyjadrenie ministerky Márie Machovej. Na začiatku roka hovorila o možnosti výmeny dlhopisov za akcie podnikov. Ale ako vzápätí pripomenula, nepôjde o strategické alebo významné podniky, ale iba o tie, ktorých sa FNM SR nemôže dlhé roky zbaviť. Čiže z toho vidno, ako uvažujú politici: dať občanom to, čo nie je kvalitné. Ako inak nazvať bonitu tých podnikov, ktoré fond chce rýchlo predať a už niekoľko rokov nie je o ne záujem? Tento príklad naznačuje, že zbavenie sa ťarchy dlhopisov je prioritou najvyššou. Odvrátená tvár FNM Okrem toho FNM, teda vláda, chce občanov SR v súlade so zákonom a svojimi stratégiami dobehnúť aj inak. Na kapitálovom trhu môže za aktuálnu cenu (asi 8000 Sk) nakupovať svoje dlhopisy. Vláda predpokladá, že takto môže FNM SR umoriť až 600 000 dlhopisov. Pritom ušetrí rozdiel do nominálnej hodnoty dlhopisu, teda 5000 Sk. Aj tu sa prejavuje nemorálnosť politiky. Jednoducho fond, ktorý by mal mať záujem na tom, ako čo najskôr a v plnej miere vyplatiť občanom ich peniaze, použije svoje zdroje získané z privatizácie (teda z predaja majetku nás všetkých ) na to, aby na nich zarobil. V tomto prípade 3,2 mld. Sk. Bieda a nedôvera Okrem toho, prečo ľudia predávajú dlhopisy FNM SR lacnejšie už teraz, hoci im vláda garantovala, že na konci roku 2001 ich preplatí v plnej nominálnej hodnote? Odpoveď je prostá: lebo sú v nejednom prípade odkázaní na oných 7000 až 8000 korún. Kto ich však dostal do tejto situácie? Slovenskí politici, ktorí im dnes ponúkajú možnosti, ako sa zbaviť dlhopisu za takmer polovičnú cenu jeho nominálnej hodnoty. Vlastne im dávajú návod, ako túto takmer polovicu prerobiť. Druhý dôvod, prečo občania SR idú teraz predávať dlhopisy na trh za takmer polovičnú cenu, spočíva v ich obozretnosti. Jednoducho neveria vláde, ktorá ich chce dobehnúť a ktovie, čo ešte bude do konca roku 2001. Preto chcú aspoň vrabca v hrsti namiesto holuba na streche. A záver? Napokon sa ukazuje, že celá privatizácie, ktorú odštartovala vláda V. Mečiara a chce ju dokončiť M. Dzurinda so svojimi ministrami, je iba presúvanie peňazí (v hotovosti alebo v cenných papieroch). Hoci každý argumentuje osohom pre občanov, nakoniec však výsledok bude podľa všetkého taký, že práve obyčajný človek na tento cirkus najviac doplatí. Peter Višváder Katarína Šimková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
