|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Marca 2000 | |||||||||||||||||
Nezáujem o výnimkuO pripravenosti Poľska do EÚ Štátny tajomník poľského ministerstva hospodárstva Marcin Swiecicki, ktorý zároveň zodpovedá za negociácie krajiny s EÚ o vstupe, sa včera počas návštevy Slovenska stretol so svojím slovenským rezortným kolegom, aby sa podelil o skúsenosti z vedenia rokovaní začleňovania sa Poľska do únie, ako aj trhovou transformáciou krajiny. Tá sa týka najmä poľnohospodárstva, hoci podľa Swiecického sa chce Poľsko pripojiť k spoločnej poľnohospodárskej politike bez prechodného obdobia, čo znamená vynaloženie úsilia a hlavne financií, ako aj elimináciu niektorých výrobcov, ktorí nebudú schopní spĺňať tieto podmienky. To naráža na problém nezamestnanosti. Najdôležitejšie je vytvárať nové pracovné miesta a pokračovať v prijímaní takých opatrení, ako zníženie priamych daní do 22 % v nasledujúcich rokoch, resp. rozšírenie právnych foriem, ktoré umožňujú prílev zahraničnému kapitálu do Poľska, vydelenie prostriedkov na školenie pracovníkov, program podpory malých a stredných podnikov, liberalizácia procesov v pracovnom práve, kde je zatiaľ zamestnávateľ v nevýhodnom postavení, najmä pokiaľ ide o dlhé výpovedné lehoty pri porušovaní pracovnej zmluvy zamestnancom, uviedol Swiecicki. Na druhej strane sú tu veľké výhody pre poľnohospodárov, ako priame dotácie a otvorenie sa európskeho trhu. M. Swiecicki, podľa ktorého by Poľsko chcelo začať v tomto polroku negociácie v posledných šiestich kapitolách, ďalej pre Hospodársky denník uviedol: Mohli by ste konkretizovať spomínaných šesť kapitol? - Predovšetkým by sme chceli otvoriť kapitolu poľnohospodárstva, ale zároveň aj také kapitoly, ako rozpočtové záležitosti, dane a následne štrukturálna a regionálna politika. Hoci šéf EK Romano Prodi tvrdí, že únia bude prísne skúmať a kontrolovať všetky podmienky, ktoré kandidátom predkladá, zároveň dodal, že to nie je dôvod na spomalenie negociácií. Poľské poľnohospodárstvo sa síce môže cítiť konkurencieschopné, ale po vstupe do EÚ bude čeliť oveľa väčšej konkurencii zo strany EÚ. Aká je tu podpora zo strany vlády? - Momentálne najmä v oblasti ciel. Rokujeme s úniou o takzvanú dvojitú nulu, t. j., aby sme my mohli obmedzovať clá na poľnohospodárske výrobky až do nuly, ale zároveň, aby únia prestávala podporovať vývoz ďalších poľnohospodárskych výrobkov do Poľska. Príprava poľnohospodárov na pričlenenie sa k agrárnej politike únie bez prechodného obdobia si vyžaduje nemalé finančné prostriedky, najmä v mliekarenskom priemysle. - Áno, tam sa hovorí približne o 23 mld. zlotých. Financovanie má byť rozložené asi na päť rokov, teda aj po našom vstupe do únie. Čiastočne bude pokrývané z rozpočtu, čiastočne z výpomocných prostriedkov a čiastočne z úverov pre tieto výrobné mliekarenské podniky. Poľnohospodárstvo je u nás veľmi rozdrobené. Uvediem jeden príklad. Máme 500-tisíc dodávateľov mlieka, pričom po vstupe by z nich malo zostať do 100-tisíc, avšak rovnako, resp. viac konkurencieschopných a zabezpečujúcich rovnaké množstvo výroby. Práve to si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. A aká je dnes podpora vstupu do únie medzi poľnohospodármi? - Najviac podporujú vstup veľkopoľnohospodári. Pokiaľ ide o malých a stredných podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva, tá je asi päťdesiatpercentná, pričom proti je 20 %. Existuje tu aj tzv. skupina Samoobrana, ktorá je tvrdo proti vstupu Poľska do EÚ. Slávka Blazseková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |