|
|
||||||||||||||||
| Streda 15.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nízka politická angažovanosť žienNajvyššie zastúpenie poslankýň má švédsky parlament K základným zmenám v postavení žien v spoločnosti tesne po roku 1989 možno zaradiť zvýšenie morálneho tlaku na ženy, aby sa vrátili k rodinnému kozubu. Aj z oficiálnych miest sa často začiatkom 90. rokov preferoval tradičný model: úlohou ženy je starostlivosť o rodinu a domácnosť, nie pracovná aktivita v zamestnaní. Tento tlak však nemal medzi ženami príliš veľký ohlas, a to prinajmenšom z troch dôvodov. Pre väčšinu domácností sa nezmenila nevyhnutnosť dvoch príjmov na pokrytie jej chodu, príjem ženy zostal naďalej pre rodinu potrebný. Keďže vzdelanostná úroveň slovenských žien je pomerne vysoká, dokonca vyššia ako u mužov, ženy nechceli zostávať doma aj z potreby vlastnej profesionálnej realizácie. Situácia v politickej angažovanosti žien je veľmi nízka. Napriek tomu, že proporcia žien a mužov v našej populácii je takmer jedna k jednej (51,3% ku 48,7 %), zastúpenie oboch skupín na kandidátkach politických strán a hnutí do NR SR vo voľbách 1998 vôbec nezodpovedalo tejto skutočnosti. Samozrejme, nie je žiaduce, aby miesto na kandidátke niekto získal len preto, že je žena. Z 1618 kandidátov bolo 273 žien, čo predstavuje 16,9 %. Proporcia žien a mužov bola teda reprezentovaná pomerom 16,9 ku 83,1 %. V minulých parlamentných voľbách mali ženy ešte nižšie zastúpenie, iba 15 %. K 16. 9. 1999 bol podiel poslankýň v NR SR 14,0 %. Najviac, šesť poslankýň má HZDS, štyri SOP. V porevolučnom období je zastúpenie žien v našom parlamente pomerne vyrovnané a veľmi nízke. Len štyri parlamenty krajín EÚ majú ešte nižšie zastúpenie žien ako Slovensko: Grécko s 5,7 %, Francúzsko 8,9 %, Taliansko 10,8 % a Veľká Británia 11,6 %. Portugalsko a Taliansko majú približne rovnakú proporciu a všetky ostatné krajiny vykazujú vyššie čísla. Najvyššie zastúpenie poslankýň je vo švédskom parlamente, kde zasadá 26,8 % poslankýň. Situácia nie je príliš odlišná ani čo sa týka zastúpenia žien vo vláde. Zloženie súčasného kabinetu premiéra M. Dzurindu nevybočuje z porevolučných tradícií. Počet žien v predchádzajúcich vládach sa pohyboval od 0 do 4, súčasná vláda má dve ženy, čo reprezentuje 10 % z celkového počtu členov. Rovnaký podiel žien vo vláde má z krajín EÚ len Portugalsko, v Grécku je ich zastúpenie dokonca nižšie (7,5 %). Najvyšší podiel má Švédsko, kde z 20 členov vlády je 10 žien, priemer za všetky vlády EÚ je 21,8 % žien. Všetky tieto údaje hovoria o nízkej účasti žien v politickom živote Slovenska. Ich participácia je nízka tak na zákonodarnej, ako aj na výkonnej moci. V čom spočívajú hlavné príčiny konkrétne nízkej angažovanosti žien v politike v súčasnosti ťažko jednoznačne uzavrieť, pretože u nás chýbajú špeciálne zamerané výskumy, a teda údaje. Môže byť determinovaná tak rodinným prostredím a situáciou, ako aj prostredím obce, dôvodom môžu byť vnútrostranícke selekčné mechanizmy na postup v politickej hierarchii, ako aj stereotypy v bežnom vedomí odmietajúce ženy - političky. Z analýzy volebných programov politických strán a hnutí na Slovensku sa zdá, že tzv. ženské témy nepatria práve k obľúbeným. Zo všetkých šiestich politických subjektov zastúpených v súčasnom parlamente len jeden venoval samostatnú časť svojho programu problematike žien (SDK), štyri ďalšie subjekty ju iba spomenuli v rámci rodinnej alebo sociálnej politiky. Šiesta strana, Strana maďarskej koalície sa k problematike žien vo svojom programe explicitne nevyjadrila vôbec. Strana občianskeho porozumenia v rámci svojej rodinnej politiky postavenej na princípe generačnej spolupatričnosti konštatuje, že postavenie žien, hlavne s malými deťmi má často až diskriminačný charakter a že model príjmu domácnosti je založený na dvoch príjmoch, čo komplikuje rozhodovanie žien starať sa o výchovu detí. Strana demokratickej ľavice v časti Sociálne zabezpečenia deklarovala úlohu zabezpečiť rovnoprávnosť všetkých účastníkov sveta práce, a tiež vyššie ocenenie práce žien v zamestnaní a ocenenie hodnoty neplatenej práce, pri starostlivosti a výchove nezaopatrených detí. Slovenská národná strana vo svojom programe spomína len postavenie ženy - matky, keď si kladie za cieľ zvýhodniť postavenie matky a zdôrazniť jej postavenie v štruktúre spoločenských vzťahov. Hnutie za demokratické Slovensko sa vo svojej Zmluve na tretie tisícročie v bode č. 15 v rámci úlohy pozitívne pôsobiť na vyrovnávanie spoločenského a sociálneho postavenia žien zaviazalo podporovať: aktivity žien v pracovnej, rodinnej i spoločenskej oblasti, vytvárať väčší priestor pre ženy v politike, v riadiacich funkciách v hospodárstve i štátnej správe. Najviac pozornosti a miesta dostali ženské témy v programe Slovenskej demokratickej koalície. V samostatnej časti Ženy venuje najprv pozornosť analýze súčasného stavu, ktorá poukázala na problémy súvisiace so zamestnanosťou a odmeňovaním žien, s rodičovským príspevkom a problémami s platením výživného a adopciou, s azylovými domami pre ženy ohrozené násilím v domácnosti a pre drogovo závislé matky. Napriek širokému záberu zostali v programe SDK aj mnohé ženské témy nepokryté. Štruktúre zamestnanosti žien, feminizácii staroby, rastúcej osamelosti starších žien, propagácii rodového videnia, odbúravaniu stereotypov sa nevenoval ani jeden z programov. Ingrid Stránska |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
