Hospodársky denník
USD43,146 Sk
EUR41,569 Sk
CHF25,793 Sk
CZK1,17 Sk
  Streda  15.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prečo nechceme byť doma pánmi?




Ak predáme strategické podniky do zahraničia, stratíme príliš veľa... Za takmer zázračný liek ekonomiky považujú takmer všetci slovenskí politici privatizáciu zostávajúcich štátnych monopolov. Ich videnie problému je však účelovo vyvolané subjektívnou snahou byť v pravý čas pri „tom“, rozumej pri predaji týchto podnikov. O čo silnejú tvrdenia, že štát je najhorší vlastník, o to intenzívnejšieho oživenia politickej scény sme v posledných mesiacoch svedkami. Dominujú na nej dve snahy, poznačené momentálnou pozíciou politických subjektov. Kým koalícia sa usiluje o čo najskoršiu privatizáciu týchto podnikov - VÚB, Slovenská sporiteľňa, Transpetrol, Slovenské elektrárne, Slovenské telekomunikácie či Slovenský plynárenský priemysel, na druhej strane opozícia tlačí na predčasné voľby. S cieľom, aby práve ona rozhodovala o tom, komu a za akých podmienok by prípadne umožnila vstup do týchto podnikov. Preto podobné programy ako Čisté ruky či Boj proti korupcii pôsobia smiešnym dojmom a prakticky sa zastavia hneď na najbližšom stupni od vrcholového vedenia, ktoré tieto veci populisticky hlása. Ak hovoríme o privatizácii strategických podnikov, vládna koalícia sa obracia výlučne smerom k zahraničným investorom. Idealizovaný zahraničný kapitál sa však správa trhovo. Do zlých podnikov nepôjde, záujem má iba o dobré, bonitné. Väčšina strategických podnikov takých naozaj je, minimálne sú perspektívne, ak sa ozdravia. V tom teda problém nie je. Ten nastáva až pri jednoduchej protiotázke: prečo by sme mali predávať dobré, fungujúce podniky výlučne do zahraničia? Prečo by nemohli dostať 10- až 15-percentné balíky akcií občania ako výmenu za dlhopisy FNM SR a rovnaký podiel ďalší domáci investori? Veď ak ich predáme, zinkasujeme síce jednorazovo slušné peniaze, ale v budúcnosti stratíme zisky týchto podnikov, ktoré pravidelne poputujú ich zahraničným vlastníkom. Strategické podniky by teda mohli a mali zostať doma, ale... V prospech koho konajú?
Opäť sú tu politici, ktorí sa jednoducho nedokážu pozrieť na problém z hľadiska potrieb krajiny a jej obyvateľov, ale skôr myslia na seba a svoj vlastný prospech. Vlastné peniaze na kúpu týchto podnikov nemajú, rovnako tak podnikateľského ducha či zábezpeky na úver. Preto lobujú za konkrétny zahraničný kapitál. Preto Slovensko predá 90 % VÚB či SLSP do zahraničia, hoci predtým tieto firmy oddlží na úkor vlastných obyvateľov. Inštitúcie ako MMF a Svetová banka to vláde radia, pretože to hrá do karát vopred vytipovaným zahraničným investorom. Prečo by sme mali predávať niektoré ďalšie podniky, no najmä Slovenský plynárenský priemysel do zahraničia? Pretože fungujú? Aby vláda mala čím nakŕmiť štátny rozpočet, pričom zabúda, že po takýchto jednorazových hodoch príde bruchabôľ? Tohtoročný zámer so Slovenskými telekomunikáciami rozhoraný v štátnom rozpočte to potvrdzuje. Aké majú ambície
Dlhodobou úlohou bohatých a prosperujúcich štátnych podnikov, ako je napríklad SPP, by malo byť dlhodobo držať ceny plynu na únosnej hranici, odvádzať časť zisku do štátneho rozpočtu. Podnik na to má a má byť ambíciou jeho vrcholového manažmentu, aby tieto odvody štátu maximalizoval.Ľudia v jeho vedení dostali príležitosť, aby ukázali svoje schopnosti (a to nie je len SPP, ale i Transpetrol, ST, SE a ďalšie, ktoré sa majú privatizovať). Akoby sa však po zasadnutí na lukratívne stoličky naplnili ich ciele a zrazu zostali bez ambícií. Namiesto ich očakávanej sebarealizácie sme skôr svedkami rozdeľovania až stotisícových platov týmto manažérom sebou samými, politikárčenia, zaujímavých tendrov v prospech - aj - ich súkromných firiem a výmeny na všetkých odborných postoch. Práve takýto postup tieto podniky a nás všetkých stojí veľké peniaze a ťahá ich ku dnu. V tom je jeden z kľúčových problémov slovenského štátneho rozpočtu a hospodárstva. Politické nominácie
A tu sa treba opäť vrátiť do politiky. Korene týchto umelo vyvolávaných a živených problémov sú v politickej nominácii na tieto posty. To je zlo, ktoré sa na Slovensku zakorenilo, lebo vyhovuje politikom a politickým stranám. Každý politicky vrcholový manažment, ktorý bol dosadený politicky, vie, že má životnosť maximálne štyri roky. Za ten čas - ako je to na Slovensku zvykom - musí zabezpečiť seba, svoju rodinu, spriaznené firmy, prípadne svoju firmu, odkiaľ prichádza a kam sa po štyroch rokoch vráti... To sú priame škody. Nepriame sú, že sa nestará o stratégiu podniku. Ako ozdraviť?
Práve v týchto momentoch treba hľadať možnosti ozdravenia či udržania konkurenčnej schopnosti týchto podnikov a ekonomiky a nie v oslavovanej privatizácii výlučne v prospech zahraničného kapitálu. Preto tvrdé daňové kontroly a odborné audity týchto podnikov, ktoré by boli normálne v tlači zverejňované (pretože ľudia majú právo na informácie a na to si tieto manažmenty a politici musia zvyknúť), sú tým pravým liekom na ich ozdravenie. To by bolo účinnejšie ako výlučný vstup zahraničného kapitálu, ktorý nie je nevyhnutný. Tieto podniky totiž nie sú na tom ani technologicky ani z iných stránok tak zle, že by boli odkázané na výlučný predaj zahraničnému investorovi. A urobiť v nich poriadok by sme mali dokázať aj sami. Alebo si vari nedôverujeme? Extrémy záhubou
Možno aj áno, ale takáto normálna cesta predsa nevedie k tomu, aby z týchto podnikov mohli profitovať politické strany a niektorí jednotlivci. To je dôvod, pre ktorý sa jednostranne upierame k zahraničiu. Isteže, nepopierame potrebu vstupu strategického zahraničného investora, veď predstavuje nové trhy, toky surovín či iné globalizačné prínosy, ale netreba predávať vždy majoritné podiely. Nevyhnutnosť diverzifikácie vlastníctva - či už na úrovni domáci - zahraničný kapitál alebo štátny - súkromný, je nevyhnutná a vo svete normálna. Absolutizácia ktorejkoľvek zložky je však škodlivá. No, žiaľ, je slovenskou realitou. Peter Višváder

Amsterdam prehánky7
Aténydážď14
Belehraddážď10
Berlínprehánky5
Bratislavaprehánky6
Bruselprehánky6
Budapešťdážď8
Bukurešťpolojasno13
Frankfurtoblačno7
Helsinkioblačno2
Istanbulpolojasno15
Kodaňdážď6
Kyjevdážď4
Lisabonpolojasno16
Londýndážď11
Madridpolojasno18
Moskvasneženie-2
Oslo snehové prehánky1
Parížoblačno10
Prahaoblačno3
Rímoblačno14
Sofiapolojasno12
Štokholmprehánky4
Varšavaprehánky4
Viedeňprehánky7
Záhrebdážď11
Ženevadážď7

počasie

Dnes predpokladáme na našom území prevládanie nepriaznivých vplyvov počasia. U ľudí citlivých na počasie sa môžu zvýšiť ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy (výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice), jaziev a fantómové bolesti. Zvýšiť sa môžu ťažkosti u pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím (anginózne bolesti). Očakávame zhoršený priebeh ochorení dýchacieho systému (zvýšená frekvencia dýchavičnosti, astmatických záchvatov), ako aj pokles telesnej a duševnej výkonnosti a koncentrácie. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a k celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. Je sklon k výskytu tráviacich ťažkostí. n Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí.(zč)

n Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach dážď, od nadmorskej výšky 1000 m sneženie. V priebehu dňa prechod k premenlivej veľkej oblačnosti a na mnohých miestach prehánky, postupne aj v nížinách snehové. Na severnom Slovensku aj trvalejšie sneženie. Najvyššia denná teplota 4 až 8, na severe 0 až 3 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m klesne z 0 na -8 stupňov. Juhozápadný až západný vietor 3 až 6 m/s sa zmení na severozápadný 5 až 8, na juhozápade 8 až 12, v nárazoch 15 až 20 m/s, na horách postupne severozápadný vietor 10 až 15 m/s. n Vo štvrtok a v piatok bude premenlivá veľká oblačnosť a početné prehánky, aj v nížinách väčšinou snehové. Na severe pri zamračenej oblohe trvalejšie sneženie. Veterno. Najnižšia nočná teplota +1 až -3, v horských dolinách miestami okolo -6 stupňov. Najvyššia denná teplota 2 až 6, na severe okolo 0 stupňov.n Slnko vyjde zajtra o 6.04 a zapadne o 17.57 hod.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.