Európa sa už necíti zamatovo v americkom náručí Po ôsmich rokoch expanzie americkej ekonomiky a unipolárnej politiky dosiahlo sebavedomie globálnej veľmoci rozmer, ktorý začína omínať nielen Rusko, Čínu, Japonsko, ale aj najbližšieho spojenca, Európsku úniu. Ešte neuschla spomienka na razanciu, s ktorou Washington so zanedbateľným ohľadom na návrhy členských štátov vymenoval Javiera Solanu na čelo NATO a poveril velením južného krídla paktu tiež svojho človeka a už je tu nový prípad politiky America first. Prezident Clinton odmietol prijať na čelo Medzinárodného menového fondu nemeckého kandidáta, odsúhlaseného krajinami EÚ, štátneho tajomníka v ministerstve financií NSR, Koch-Wesera s poznámkou, že tam musí byť silná osobnosť. Hoci Washington napokon pristal na iného nemeckého kandidáta, prezidenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj Horsta Köhlera, v NSR sa pozastavili nad spôsobmi, ktorými USA dirigujú západné spojenectvo i ostatný svet. Nielen v MMF. Amerika rozhodne a ostatní nasledujú, ponosuje sa hamburský Die Zeit. Podľa tejto paradigmy sa však nedajú riešiť dnešné problémy sveta. Takmer celý svet súhlasí s medzinárodnou dohodou o ochrane klímy, o zastavení jadrových pokusov, o zákaze pozemných mín, o potrestaní vojnových zločinov Medzinárodným súdnym dvorom. USA to však blokujú, lebo sa obávajú pre nich nevýhodného vývoja. Právo silnejšieho povyšujú nad právo národov, píše týždenník. Trest smrti, väzenie pre deti. Európa protestuje, Washington si vyprosuje, aby ho kritizovali. Najčastejšia odpoveď znie: No. Časopis sa pozastavuje nad tým, že USA nezasahujú len do významných záležitostí, ale aj do parciálnych vecí, napr. ktoré krajiny prijať do Európskej únie, alebo ovplyvňujú skladbu prejavu, ktorým sa prezident NSR Johannes Rau ospravedlňuje obetiam nútených prác v Tretej ríši. Aj pri tom, ako povedie ulica okolo americkej ambasády v Berlíne, chce mať Biely dom posledné slovo. Západoeurópania sa v čase studenej vojny cítili v náručí veľkého brata pohodlne. Časy sa však menia. Po hospodárskej a menovej únii prichádza na starom kontinente čas únie politickej a vojenskej. Značne to mení strategické siločiary. Miznú obavy pred vlastnými názormi, ktoré sa doteraz radšej zametali pod koberec. Letecká vojna proti Juhoslávii ukázala rozpory. USA znevážili výzbroj a vojenské schopnosti spojencov, tí zasa frflali na americkú dominantnosť. Kosovo urýchlilo kreáciu obranného aparátu EÚ, na strane USA sa zasa stalo predobrazom ďalších operácií NATO pod velením Pentagónu. To v čase technického pokroku vyvoláva riziko teroristickej odpovede sofistikovanými bombami. Politika uvoľnenia zmizla z amerického slovníka. Presadzuje sa paranoický scenár individuálnej ochrany USA pred raketami teroristických krajín, ako je Irán, Irak, KĽDR, pomocou národného raketového obranného systému (NMDS), ktorý však, ako píše Die Welt, Európu chrániť nebude. V Európe navyše vyzerajú rizikové scenáre celkom inak. Európu páli perspektíva sťahovania národov, občania sa obávajú ekologických problémov na svojom husto zaľudnenom teritóriu, ba nebezpečia implózie štátov, ale nie Saddámových bômb. Viac ako rakety teroristických krajín vystupuje ako hrozba pre Európu krach protiraketovej zmluvy ABM medzi USA a Ruskom, čo znepokojuje nielen Moskvu a Peking. NMDS má všetky predpoklady stať sa zápalkou nových pretekov v strategickom zbrojení podľa resuscitovanej Brzezinského zásady uzbrojme ich na smrť, čo zvyšuje latku destabilizácie na ruskej európskej hranici. Väčšina Američanov sa podľa nemeckej tlače málo zaujíma o problémy vzdialených krajín. Amerika je modelom a basta! Hoci veľa z novej ekonomiky, ktorú Washington ordinuje svetu, ešte neprešlo ohňom krízy, kapitálový trh USA je nebezpečne nafúknutý a zahraničné zadlženie prekročilo únosnú mieru. Do 60 percent zahraničných investícií v USA pochádza z Európy, ktorá tak spolufinancuje s Japonskom americký hospodársky rozvoj, zatiaľ čo 45 percent zahraničných investícií USA smeruje zasa do Európy. To je tmel euro-americkej spolupráce. Do popredia sa však predierajú čoraz nástojčivejšie rozdielne postoje. Jaroslav Brabec
Predpokladáme prevládanie mierne dráždivého počasia, ktoré môže podmieniť zvýšený výskyt niektorých zdravotných ťažkostí u meteosenzitívnych ľudí. Zhoršenie zdravotného stavu sa môže prejaviť u osôb s ochoreniami pohybového systému, predovšetkým reumatického pôvodu. Slabo zvýšený môže byť sklon k bolestiam hlavy, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení, k zvýšeniu únavy a u psychicky labilných jednotlivcov k depresívnym stavom. n Zajtra predpokladáme pretrvávanie zdravotných ťažkostí podmienených počasím bez podstatnejšej zmeny. (zč)
n Dnes bude premenlivá, cez deň časom veľká oblačnosť. Početné snehové prehánky, najmä cez deň. Najvyššia denná teplota 2 až 7, na severe okolo 0, na horách vo výške 1500 m okolo -10 stupňov. Severný vietor 4 až 8, na hrebeňoch hôr 10 až 15 m/s. n V piatok a sobotu bude premenlivá veľká oblačnosť a početné prehánky. Veterno. Najnižšia nočná teplota 0 až -4, v horských dolinách miestami okolo -7, najvyššia denná 2 až 6, na severe okolo 0 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.02 a zapadne o 17.59 hod.
