|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
V železnom zovretí štátu, ale niektoré krajiny sú úspešnéOECD o príčinách nezamestnanostiMedzinárodné porovnávania sú zvyčajne užitočné pri zisťovaní ekonomickej kvality krajiny. K dôležitým určujúcim faktorom iste patria fiskálne pomery. V tomto zmysle je významná posledná štatistika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o zaťažení práce daňami zo mzdy a sociálnymi odvodmi. Ako pri každej medzinárodnej štúdii, aj k tej treba pristupovať opatrne. Do určitej miery síce informuje o daňovej klíme v jednotlivých členských štátoch OECD, avšak v oblasti sociálnych odvodov sa čiastočne porovnávajú hrušky s jablkami. Na ilustráciu jeden príklad. Vo Švajčiarsku sa naďalej neberú do úvahy poplatky do nemocenského poistenia, v iných krajinách sú obsiahnuté v sociálnych odvodoch. A čo sa týka zaťaženia faktoru práca daňou zo mzdy, prípadne daňou z príjmov, štúdia informuje iba o zdanení istej príjmovej kategórie, a to priemerne zarábajúceho robotníka. Bez ohľadu na všetky tieto obmedzenia a porovnávania zostávajú realitou enormné rozdiely zaťažovania v krajinách OECD. V politických diskusiách sa vždy nanovo poukazuje na súvislosť medzi vedľajšími mzdovými nákladmi, teda sociálnymi odvodmi a nezamestnanosťou, a preto na summite predstaviteľov EÚ podporili zníženie vedľajších mzdových nákladov. Na prvý pohľad sa zdá, že takáto súvislosť nie je daná. Ak však zohľadníme nielen sociálne odvody, ktoré znášajú zamestnanci, ale aj dávky zamestnávateľov, sotva sa vyskytnú pochybnosti, ako to ukazuje analýza OECD. Vo Švajčiarsku, v krajine s nízkou kvótou nezamestnanosti, sú nízke aj vedľajšie mzdové náklady s objemom 20 percent pracovných nákladov v pomere k porovnateľným priemyselným krajinám. Podobne to platí pre Dánsko a ešte výraznejšie pre USA, kde je podiel vedľajších mzdových nákladov na pracovných nákladoch iba 14 percent. Na druhej strane spektra sú krajiny s vysokou nezamestnanosťou a adekvátne vysokým podielom na vedľajších mzdových nákladoch. Napríklad 34 percent v Nemecku a v Taliansku, 36 percent v Belgicku a 37 percent vo Francúzsku. Z tohto radu vybočuje iba Holandsko, kde sú vedľajšie mzdové náklady vysoké, kým oficiálne vykazovaná nezamestnanosť je skromná. Poučná je štúdia OECD i z hľadiska rozdielu medzi mzdovými nákladmi zamestnávateľa a príspevkom, ktorý sa vypláca zamestnancovi po zrážke daní zo mzdy a sociálnych odvodov (efektívne disponibilný príjem). Tento coin fiscal predstavuje 57 percent v Belgicku, 52 percent v Nemecku, 48 vo Francúzsku, 45 v Taliansku, po 44 percent v Dánsku a v Holandsku, ale len 31 v USA a 30 percent vo Švajčiarsku. Aj tento rebríček pomáha vysvetliť, prečo niektoré krajiny lepšie riešia problém nezamestnanosti ako iné krajiny. Detailná 358-stranová štúdia OECD Les impôts sur les salaires 1998 - 1999 ozrejmuje, že v mnohých krajinách Európy je okrem reforiem trhu práce potrebná aj nová orientácia vo fiskálnom smere, ak chceme vyhrať boj so štrukturálne podmienenou nezamestnanosťou. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
