|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Geneticky upravené potraviny, to je nádej i strach Chceme byť opatrní, ale nechceme zmeškať vlak Vďaka prenosu genetických informácií na rastliny, sa dajú vypestovať plodiny veľmi odolné proti škodcom. Niektorí laici aj odborníci sa však obávajú, že geneticky upravené plodiny môžu postupne vytlačiť prirodzené druhy a môže prísť k narušeniu prírodnej rovnováhy. Geneticky modifikované rastliny sú ošetrené, aby bola výroba kvalitnejšia, lacnejšia, aby sa vyprodukovalo viac za menej nákladov a aby sa chránilo životné prostredie. Aká je situácia s geneticky modifikovanými plodinami a potravinami na Slovensku, spýtali sme sa riaditeľa odboru rastlinných komodít Ministerstva pôdohospodárstva SR Štefana Palacku. Na Slovensku nepestujeme geneticky modifikované rastliny a ani ich neskúšame pestovať. Skôr, ako by sa mohla u nás odroda pestovať, potrebuje na to povolenie od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Bratislave. Každý, kto požiada o odskúšanie novej odrody, či je to geneticky modifikovaná alebo konvenčná, musí požiadať o dobrozdanie tento ústav, vysvetľuje Š. Palacka. Zatiaľ nemáme predpis, ktorý by umožňoval odskúšavanie takýchto modifikovaných rastlín. Čaká sa na zákon o geneticky modifikovaných organizmoch, ktorý pripravuje MŽP SR spolu s MP SR a ďalšími inštitúciami. Jeho účinnosť sa predpokladá v roku 2002. Od zákona sa budú odvodzovať vykonávacie predpisy a na ich základe sa stanoví metodika na odskúšavanie aj pre ÚKSÚP. Podľa našich predpisov všetko, čo bude povolené, musí byť odskúšané v našich klimatických podmienkach. Čo sa týka dovozu potravín, pripravuje sa novelizácia potravinového kódexu, hlavy 19, ktorá bude hovoriť o označovaní potravín, v ktorých sú použité suroviny z geneticky modifikovaných organizmov. Komponenty do kŕmnych zmesí, ide najmä o sójové pokrutiny, sa testujú na ÚKSÚP-e. V tejto súvislosti nás zaujímalo, či sa na Slovensku ráta s využívaním genetickej modifikácie, lebo niektoré informácie hovoria, že takto upravované potraviny môžu spôsobovať napríklad alergie. V tomto skúsenosti nemám, ale podľa dostupných poznatkov citlivosť na alergény súvisiace s genetikou sú skôr v polohe úvah. Zatiaľ to nemáme ani potvrdené, ani vyvrátené. Chceli by sme na Slovensku priebežne odskúšavať nové veci v poľnohospodárstve vrátane geneticky modifikovaných rastlín, ale na druhej strane nechceme občanov vystaviť prípadnému riziku, ktoré môže, ale aj nemusí byť, hovorí Š. Palacka. Modifikované poľnohospodárske plodiny sa k nám nedovážajú. Naše predpisy sú a budú harmonizované s predpismi EÚ, kde sa vyžaduje označovanie takýchto potravín. V USA, kde sa asi 50 % kukurice a sóje pestuje ako geneticky modifikované, za šesť rokov nezistili nepriaznivý dosah na životné prostredie a spotrebiteľa. Šesť rokov je však veľmi krátky čas. Ako príklad možno použiť objav DDT. V tom čase to bol hit a úspech a po piatich desaťročiach sa zistil negatívny vplyv DDT na organizmy vrátane človeka, takže, ako sa to skončí s geneticky modifikovanými potravinami, je skôr otázka pre futurológa. V súvislosti s USA Š. Palacka parafrázoval názor Andyho Bensona - predstaviteľa združenia amerických spotrebiteľov. Ten hovorí, že to, čo sa má v USA právne schváliť, ide najprv na verejnú diskusiu. Výsledok je spravidla taký, že to, čo vedecké inštitúcie prezentujú verejnosti, je prijaté s dôverou, nie s podozrievaním a klamstvom. Občania veria štátnej správe a jej orgánom. V každom prípade by sme chceli na Slovensku odskúšavať a sledovať takto modifikované komodity, pokračuje riaditeľ odboru rastlinných komodít ministerstva pôdohospodárstva. Keď nastane poznanie, že je to prínosom, budeme pripravení a budeme môcť nové poznatky uviesť do praxe. Nechceli by sme zmeškať vlak. V roku 1997 slovenská vláda schválila program biotechnológií, do ktorého patrí aj program geneticky modifikovaných organizmov. Na Slovensku by prichádzala do úvahy geneticky modifikovaná kukurica, sója a zemiaky. Kukurica ošetrená proti kukuričnej húsenici prežierajúcej sa steblom a napádajúcej plod, by bola modifikovaná génom - molekulou bielkoviny získanej z prírody, z bacilu sturigenzis (huba nepriaznivo pôsobiaca na húsenicu, ktorej je prirodzeným nepriateľom). Napríklad zemiaky by mohli byť tak vybavené, že túto plodinu by nenapádala mandelinka. Genetickou modifikáciou sa dá eliminovať používanie chemických prípravkov na ošetrovanie plodín. Myslím si, že genetická modifikácia je úspechom vedcov, šľachtiteľov a vývojárov. Na druhej strane je namieste opatrnosť, lebo opatrnosťou je už Európa skúšaná, a to v prípadoch dioxínov, choroby šialených kráv..., zdôraznil Š. Palacka. Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
