Hospodársky denník
USD42,896 Sk
EUR41,564 Sk
CHF25,78 Sk
CZK1,169 Sk
  Piatok  17.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Hrozba planetárneho smädu


Cynická záchrana prostredníctvom liberalizácie cien vody
Ľudstvu hrozia Tantalove muky. Doslovne. Hoci je až 71 percent zemského povrchu pokryté vodou, sme čoraz smädnejší. Dnes asi miliarda ľudí nemá prístup k pitnej vode, čo je približne 16 percent populácie. Na porovnanie: ešte v roku 1990 nedostatkom základnej životnej tekutiny trpelo len 6,4 percenta obyvateľov. Ak sa nič nezmení, o päťdesiat rokov bez pitnej vody bude až 4,4 miliardy ľudí alebo 44 percent vtedajšej populácie. Fenomén je ľahko pochopiť, no omnoho ťažšie je vyrovnať sa s ním. Až 97,5 percenta vody na našej planéte je slanej, čiže nedá sa využiť na pitie. Zo zvyšku sú dve tretiny zamrznuté v ľadovcoch. Okrem toho sa mnoho vody nachádza v príliš vzdialených oblastiach, nedostupných človeku, ďalšia je umiestnená v nevýhodnom čase na nevýhodných miestach. Keď si k tomu domyslíme permanentný rast ľudskej populácie, v dôsledku ktorého by mal dopyt po vode vzrásť o 40 percent v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí, obrysy krízy sú jasné. Na otázku, ako uhasiť toľký smäd, už presná a jednoznačná odpoveď neexistuje, čo však neznamená, že ju netreba hľadať. Už tento víkend sa v holandskom Haagu stretnú odborníci a politici z celého sveta, aby sa na druhom Svetovom fóre o vode pokúsili aspoň načrtnúť možné východiská. Jedným z najdôležitejších podkladov k diskusiám by mala byť v utorok zverejnená komplexná správa, ktorú vypracovala Svetová komisia o vode s podporou Svetovej banky a OSN. Autori dokumentu tvrdia, že pri súčasnom objeme investícií do vodných zariadení smädní ľudia v rozvojovom svete to vôbec nebudú mať vyhraté. Aby sa počet ľudí trpiacich nedostatkom pitnej vody znížil na 330 miliónov do roku 2025, je potrebné hodnotu ročných investícii zvýšiť zo súčasných 70 - 80 na 180 miliárd USD. Keďže vlády nie sú schopné zohnať taký veľký objem finančných prostriedkov, musia motivovať súkromný sektor - ktorý v rozvojovom svete zákazníkom zabezpečuje menej než 5 percent vody -, aby zaplnil medzeru. Najefektívnejší spôsob ako stimulovať privátny kapitál, je umožniť tvorbu cien vody a príslušných služieb podľa úplných nákladov, uvádza sa ďalej v správe, podľa ktorej dodávky čistej vody a sanitárnych služieb majú vo väčšine krajín na starosti ťažko dotované štátne a komunálne spoločnosti. Svetová komisia o vode sa preto domnieva, že bez liberalizácie cien vody bude „cyklus plytvania , neefektivity a absencie služieb pre chudobných pokračovať“.

K takémuto názoru sa pripája aj britský denník Financial Times. „Privatizácia svetovej vody nemusí byť len príťažlivý slogan, ale aj spôsob, ako najlepšie využiť obmedzené zdroje a zabrániť, aby sa predpovede o kríze nenaplnili,“ tvrdí v komentári. V každom prípade ide o pragmatické uvažovanie. Vychádza z pravidiel, podľa ktorých funguje súčasný svet. V čase globalizácie a krátenia štátnych rozpočtov majú zrejme reálnu nádej na úspech iba trhové riešenia. Nemožno sa však nepozastaviť nad morálnym aspektom takéhoto smerovania. Zoberme si hypotetický príklad, že o niekoľko desaťročí sa pomocou súkromného kapitálu situácia so zásobovaním pitnej vody v mestách rozvojového sveta výrazne zlepší. Mnoho ľudí sa potom ocitne v ešte tantalovskejšej situácii. Pitnú vodu budú mať síce na dosah, no nebudú mať na ňu peniaze. Kto v takomto prípade bude mať väčší osoh z vybudovaného? Rozvojový svet alebo hŕstka spoločností podnikajúcich v tejto oblasti, ako sú francúzske Vivendi a Suez Lyonnaise des Eaux, britská Thame Water a či americká Auzurix group? Niekto môže namietať, že problém vody a chudoby nemožno zlučovať. Veď napríklad mnoho ľudí umiera preto, lebo nemá peniaze na lieky, a málokto sa pozastavuje nad tým, či je morálne zarábať na výrobe medikamentov. Na druhej strane však čísla jasne ukazujú, že v systéme, v ktorom žijeme, sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými neodstraňujú. Naopak, priepasť sa stále zväčšuje. Takže, ak problémy typu pitnej vody chceme vyriešiť trhovými mechanizmami, nemôžeme počítať s odstránením chudoby. A vôbec. Asi koľko bude o zopár desaťročí stáť poriadny nádych? Rastislav Boldocký

počasie

Na väčšine nášho územia očakávame prevládanie počasia, ktoré môže podmieniť intenzívnejšie ťažkosti u osôb s vysokým tlakom krvi (anginózne bolesti), ako aj bolesti kĺbov, starších poranení a jaziev. Je sklon k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k depresívnym stavom. Spánok je zväčša hlboký s dobrou regeneráciou síl organizmu. Pri vegetatívnej dystónii je zvýšená potreba spánku. Predpokladáme, že uvedené zdravotné ťažkosti budú zväčša miernej intenzity. Je náchylnosť k dýchacím a tráviacim ťažkostiam. n Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí na severe a východe územia, na juhozápade očakávame ich ústup. (zč)

n Dnes bude premenlivá oblačnosť a na mnohých miestach sa vyskytnú snehové prehánky, najmä cez deň. Najvyššia denná teplota 2 až 6 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -10 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s. n V sobotu a nedeľu bude premenlivá veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť a početné snehové prehánky. Najnižšia nočná teplota -2 až -6, v horských dolinách okolo -9 stupňov. Najvyššia denná teplota +1 až +5 stupňov, na severe lokálne slabo pod nulou. n Slnko vyjde zajtra o 6.00 a zapadne o 18.00 hod.

Amsterdam zamračené9
Aténydážď15
Belehraddážď12
Berlíndážď6
Bratislavaprehánky4
Bruselzamračené9
Budapešťprehánky8
Bukurešťdážď9
Frankfurtdážď9
Helsinkipolooblačno-2
Istanbuldážď8
Kodaňoblačno7
Kyjevdážď3
Lisabonjasno22
Londýnoblačno13
Madridjasno21
Moskvasneženie0
Oslo zamračené-1
Parížoblačno11
Prahaobčasný dážď3
Rímpolooblačno15
Sofiazamračené5
Štokholmjasno3
Varšavaprehánky4
Viedeňdážď4
Záhrebdážď8
Ženevaoblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.