|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 2.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Úskalia územného plánovaniaBeda, keď záujmy skupín potlačia logiku myslenia Cieľom územného plánovania je využívať územie v súlade s prírodnými a civilizačnými hodnotami. Určité plochy, časti územia sú svojimi prirodzenými vlastnosťami a polohou objektívne vhodné na využitie, napríklad na výstavbu priemyslu, bytov, vybavenosti. Iné zase pre extrémny sklon terénu sú nezastaviteľné a niektoré je vhodné ponechať poľnohospodárom alebo na lesné hospodárstvo. Vhodnosť plôch na využitie nemožno spoľahlivo zistiť územno-technickými analýzami. Napriek tomu sa jednotlivci, ale aj skupiny snažili a snažia využiť územné plánovanie, aby presadili vlastné záujmy bez ohľadu na objektívne kritériá. Ing. arch. Anna Tomašáková nedávno v súvislosti s výstavbou Bratislavy vyslovila v tlači ľútosť, že mesto zrušilo funkciu hlavného architekta ako koordinátora územných plánov, ktorá by bola ... zárukou, že chaos v meste nebudú vytvárať finanční a obchodní magnáti. V posledných rokoch došlo k atomizácii a deštrukcii systému územného plánovania u nás aj preto, že územné plány sa riešia iba v katastrálnych hraniciach sídel, bez koordinácie s okolím, čo vystupuje ako problém najmä v prípade väčších miest. Problémy Bratislavy ako veľkého mesta, sú na očiach mnohých občanov. Chcem poukázať na všeobecné ťažkosti na príklade menšieho mesta, tie sú rovnako akútne, aj keď nie sú všeobecne známe. Mesto Martin zaznamenalo v ostatných desaťročiach výrazný rast počtu obyvateľstva. Hoci leží uprostred typicky členitého zázemia, poloha v priestrannej Turčianskej kotline mu umožňuje, ako to preukázali viaceré analýzy, značný perspektívny rozvoj. V medzivojnovom období na terénnej terase na východnom okraji mesta vyrástla kultúrna štvrť s nadregionálnym významom. V susedstve tejto štvrte, ďalej na východ, sú rozsiahle plochy na ďalší rozvoj vybavenosti, ktorá mestu tejto veľkosti a významu prirodzene patrí. Desaťročia sa preferoval predovšetkým monofunkčný rozvoj mesta ako priemyselného centra a rozvoj vybavenosti zanedbávali. Preto projektant územného plánu uvedené plochy, ktoré svojimi prírodnými aj polohovými vlastnosťami sú optimálne vhodné na takéto využitie, samozrejme, navrhol ako rezervu pre vybavenosť, pričom nie je dôležité, či sa využijú o päť alebo desať rokov. To je však tŕňom v oku niektorým skupinám, ktoré by toto územie rady využili pre svoje záujmy vo forme parcelácie a speňaženia na výstavbu rodinných domov, hoci v okolí sú omnoho rozsiahlejšie plochy určené na výstavbu rodinných domov, dokonca riešené súťažou. Mesto teda je na križovatke: uprednostniť vo verejnom záujme vlastnú rozvojovú perspektívu, alebo sa stať služobníkom úzkych krátkodobých záujmov. Martin prekonal v minulých desaťročiach búrlivý rast ako priemyselné centrum, pričom strojársky gigant budovali na západnom okraji mesta, bez možnosti perspektívneho rozširovania. Túto polohu pokladali za omyl už projektanti územného plánu z roku 1951 a navrhovali pre priemyselnú výstavbu využiť rozsiahlu plochu medzi Vrútkami a Sučanmi. Myšlienka využiť túto plochu pre priemysel je stará 80 rokov a pred druhou svetovou vojnou už priemysel na nej začali budovať. V poslednom čase sem umiestnili nový závod Volkswagen. Od roku 1963 sa vo všetkých územných plánoch s využitím tejto plochy na výstavbu priemyslu rátalo. Je úplne rovná, s výbornou únosnosťou pôdy, prístupná diaľkovými komunikáciami, zavlečkovaná. Je to plocha pre výstavbu s nadregionálnym významom. V ostatnom čase sa však začalo uvažovať o tom, že by priečne cez ňu viedol jeden z variantov diaľnice, hoci s trasou diaľnice sa donedávna vždy rátalo iba severne od tejto plochy, bez kolízie s jej hospodárskym využitím. Ide teda o to, či sa jedna z najvýhodnejších hospodársky využiteľných plôch s nadregionálnym významom znehodnotí výstavbou diaľničného úseku, ktorý možno postaviť aj v inej polohe, alebo nie. Uvedené príklady sú jedny z mnohých, ilustrujúcich, že územné plánovanie má svoje úskalia. Je to odbor, vyžadujúci si komplexný prístup a nadhľad, kde sa nemožno uspokojiť s krátkodobým a úzko zameraným prístupom, ak nemajú vzniknúť škody s celospoločenským vplyvom. Územný plán sa nemôže dostať do polohy hasiča požiarov, ktoré vznikajú z ľahostajnosti a zanedbávania problémov, ani služobníka skupinových záujmov. Nevyhnutne musí rešpektovať prirodzené rozvojové vlastnosti územia, s pohľadom dopredu, s perspektívou a víziou. Ing. arch. Igor Thurzo |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
