Vrchní velitelia sa skrývajú

Partizánsku vojnu Rusko nebude môcť vyhrať
Moskva (TASR) - Čečenský prezident Aslan Maschadov a traja najvplyvnejší poľní velitelia sa deň po dobytí poslednej čečenskej bašty - dediny Šatoj - ruskými vojskami, zdržujú na neznámom mieste, ktoré ruská rozviedka nepozná. Maschadov, Ruslan, Gilajev, Šamiľ Basajev a Chattáb podľa ruskej rozviedky prežili útok ruských jednotiek na Šatoj v Argunskom údolí, poslednú baštu separatistov na juhu republiky. Spolu s nimi Šatoj opustilo aj niekoľko desiatok ozbrojencov, s ktorými sa ukryli v horách. „Nevieme, kde sú, ale je jasné, že sa celý čas presúvajú a nikdy nestrávia noc na tom istom mieste,“ povedal Nikolaj Staškov, zástupca veliteľa ruských leteckých síl. V horách Argunskej doliny operuje približne 1500 povstalcov, priznal včera poradca prezidenta Sergej Jastržembskij, podľa ktorého sú však títo zo všetkých strán blokovaní. Je však možné, že Čečeni majú ešte k dispozícii 3000 mužov. Ruská tlač včera upozornila, že dobytím Šatoja sa vojna nekončí, lebo stovky ozbrojencov a poľných veliteľov zostali nažive a nikto nevie, kde sú. Podľa denníka Izvestija existuje riziko, že čečenská vojenská elita prejde cez hory do Gruzínska alebo Dagestanu. Denník Kommersant prichádza s dohadom, že Čečeni nebudú z hôr podnikať zatiaľ žiadne aktívne operácie, zostanú tam kým sa neroztopí sneh, potom zídu do republík susediacich s Čečenskom, kde sa „pokúsia splynúť s davom“. Viacerí však zostanú v horách a budú klásť ozbrojený odpor. Denník pripomína, že sovietske vedenie po deportáciách Čečenov v roku 1944 muselo bojovať proti čečenským povstalcom desiatky rokov. Posledného partizána sovietske jednotky na Kaukaze zadržali v roku 1974. Väzenie a cenzúra vo vlastnom vnútri
Známy ruský obhajca ľudských práv Sergej Kovaľov, ktorý strávil v časoch Sovietskeho zväzu niekoľko rokov vo väzenských táboroch, označovaný aj za svedomie Ruska, sa obáva návratu svojej krajiny k diktatúre, ktorá v nej vládla v minulosti. Kovaľov, ktorý počas prvej rusko-čečenskej vojny pôsobil v komisii dohliadajúcej na dodržiavanie ľudských práv v Čečensku, považuje najnovšiu operáciu na severnom Kaukaze za najbrutálnejší príklad všeobecného odklonu od demokracie. „Nemyslím si, že niekto má moc na to, aby oživil gulagy, to však vôbec nie je potrebné. V Rusku absentuje občianska spoločnosť, a to znamená, že väzenský dozorca a cenzúra sú v našom vnútri,“ povedal Kovaľov. Dodal, že prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa úspešne darí pripomínať Rusom túto cenzúru. Kovaľov vyjadril pesimizmus v súvislosti s Putinovým politickým smerovaním a poznamenal, že úradujúci prezident ako výkonný pracovník sovietskej tajnej služby KGB hľadí iba dva alebo tri dni dopredu. Kovaľov je jedným z mála domácich kritikov vojenského zásahu v Čečensku. „Táto vojna sa stane partizánskou vojnou, ktorú jednoducho je nemožné vyhrať,“ domnieva sa. Zabitý reportér
Čečenskí separatisti zastrelili 51-ročného fotoreportéra ruskej agentúry ITAR-TASS Vladimira Jacinu, ktorý sa v ich rukách nachádzal od vlaňajšieho júla. Správu o jeho zavraždení potvrdil jeden z ďalších rukojemníkov, ktorému sa podarilo dostať na slobodu. Podľa výpovede 22-ročného občana Kazachstanu Ališera Orazalijeva, ktorého Čečeni zadržiavali spolu s Vladimirom Jacinom, fotoreportér mal byť zastrelený ešte 20. februára pri presune do Šatoja - a to len preto, že pre bolesti nôh nebol schopný udržiavať tempo spolu s ostatnými.