|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 2.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomika väzňom valutových trhovPád eura ďalším alarmom pred lavínou finančných špekulácií Hlboký pondelkový prepad eura znovu oprášil závažnú otázku vzťahu ekonomiky a kurzu príslušnej meny. Učebnice klasickej ekonómie klamú: v čase diktátu finančného kapitálu dávno neplatí axióma, podľa ktorej je silná mena produktom silnej ekonomiky. Slovenská ekonomika vlani stratila tri percentá rastu a oproti roku 1997 dokonca 5,1 percenta a pristála na úbohých 1,4 percenta rastu HDP, čo sa očakáva aj tento rok. O čo je menšia hospodárska dynamika, o to je drzejšia inflácia, ktorá sa z predvlaňajších 6,7 percenta vypracovala vlani na 10,5 percenta, tento rok to má byť ešte horšie. Masívny zostal vlani deficit zahraničnoobchodnej bilancie, hoci ho balíčky a dovozná prirážka zrazili takmer na polovicu (na 45 mld. Sk). Platobnú bilanciu nezlepšil nenaplnený prísľub vstupu zahraničného kapitálu, devízové rezervy sa stenčili, narástol zahraničný dlh. V tomto prostredí by každý klasický ekonóm očakával len ďalšie oslabenie slovenskej koruny. Nič podobné sa však na prelome rokov nestalo. Naopak. Národná banka mala plné ruky práce, aby nepripustila posilňovanie koruny. Rovnako málo rešpektu ku klasickej axióme predvádza novorodené euro. Hospodárstvo eurozóny šliape, zahraničný obchod je v plusoch, inflácia a rozpočtové deficity nízke. A euro sa na začiatku roka sklonilo nielen pred dolárom, ale aj pred jenom, hoci japonská ekonomika je roky malátna. Dokonca slovenská koruna sa posilňuje oproti euru! Priama úmera zdravotného stavu ekonomiky a meny teda nefunguje. Skôr súvislosť medzi úrokovými sadzbami, emisiami lukratívnych dlhopisov, privatizačných zámerov a pohybom kurzov. Parazitný kapitál Menové a finančné väzby konkrétnej ekonomiky sú zdeformované rozsiahlymi špekuláciami na finančných trhoch. Vznikla alarmujúca situácia, v ktorej svet denne produkuje HDP za 87 mld. dolárov, no podľa Medzinárodnej banky pre platobné vyrovnanie sa denne vymieňajú devízy v rozsahu 1500 mld. dolárov! Aj keby sa celý produkt sveta exportoval, čo je nemysliteľné, stačila by na tovarové a servisné platby jedna sedemnástina dnešného objemu devízovej výmeny. Rozdiel nemožno vysvetliť medzinárodnými investíciami. Finančné trhy sú jednoducho v zajatí burzových špekulácií. O ich rozsahu svedčí aj historický údaj z roku 1973, keď sa denne vymieňali devízy len za 20 mld. dolárov, teda v 75-krát menšom objeme; to je aj pri raste svetového HDP za posledných 27 rokov a strate sily dolára enormný rozdiel. Aktuálnu stratu sily eura nevyvolali teda hospodárske problémy eurozóny, ale masové nákupy americkej a japonskej meny s cieľom dostať sa k americkým akciám a japonským štátnym dlhopisom. Vyvolal ich nadmerný rast burzovej hodnoty amerických firiem na základe výrazného a dlhodobého hospodárskeho rozvoja USA a snaha profitovať z japonských verejných injekcií na povzbudenie ekonomiky. O slabú chvíľu eura sa zaslúžili, pravda, aj špekulácie s cieľom zarobiť na kurzových rozdieloch. Bezbrannosť ekonomiky Vysoké riziko dnešných finančných trhov spočíva v tom, že burzové pohyby nemožno predvídať. Pokúšajú sa o to podľa nemeckého ekonóma Petra Bofingera bez úspechu stovky vedeckých štúdií. Príčiny toho či oného pohybu na finančných trhoch možno spoľahlivo dodatočne analyzovať, vopred je však takmer nemožné zistiť, ktorým smerom sa pohne lavína finančného kapitálu. Smer udávajú mamutie finančné inštitúcie, veľké investičné fondy, poisťovne. Ak sa pustia špekulovať na zoslabení či raste svalov niektorej meny, pridajú sa k nim ovce, ako sa prezýva masa menších fondov a bánk a črieda sa valí tým či oným smerom, bez ohľadu na ekonomický vývoj v krajine či zoskupení, ktoré sa stalo objektom špekulácie. Rozhodujú bleskové informácie. Vo svete pracuje 30-tisíc burzových agentov s devízami a sú prepojení informačnými kanálmi. Neriadia sa ekonomickými štúdiami, ale ich cena je v instantnej informácii, ktorým smerom sa pohybujú rozhodujúce finančné ustanovizne a prečo. Tým sa aj vysvetľuje, prečo v prakticky rovnakej situácii reaguje finančný trh raz tak a inokedy opačne, raz neočakávane vženie exportné firmy do bankrotu, inokedy im nadelí neočakávané profity. Predovšetkým však nadeľuje zisky sebe, bez ohľadu na fyzickú ekonomiku. Finančný trh je držiteľom moci v globalizovanej ekonomike. Kto sú rozhodujúci hráči v tejto rulete? Supranacionáli a fondy Predovšetkým mamutie nadnárodné priemyselné podniky. Hoci sa zdá, že práve ony sú objektom špekulácií, nie je to tak. Veľké priemyselné koncerny prišli na to, že na menových špekuláciách sa dá viac zarobiť ako na produkcii tovarov. Každý z týchto koncernov má svoju banku, investičný fond, alebo aj niekoľko. Napríklad elektrokoncern Siemens dospel pri tom tak ďaleko, že si vyslúžil prezývku Banka s elektrotovarom vo výkladných skriniach. Ďalšími hráčmi na finančných trhoch sú investičné fondy. Bezkonkurenčnú pozíciu medzi nimi si držia veľké americké spoločnosti ako Templeton či Fidelity Investments. Sústreďujú prostriedky od miliónov Američanov, ktorí si tak chcú rozmnožiť svoje úspory, prv ako odídu do dôchodku. Tak sa koncentrujú prostriedky, ktoré rozhodujú o kurzoch mien. Najväčší investičný fond na svete Fidelity Investments spravoval na konci minulého roka 955 mld. USD, uložených v cenných papieroch a menách. Je to šesťdesiatkrát väčšia položka ako ročný HDP Slovenska a len o málo menej ako HDP Číny. V porovnaní s americkými sú ostatné investičné spoločnosti vo svete trochármi. Vo Frankfurte preto s povzdychom konštatujú, že kurz eura sa tvorí predovšetkým v USA. Nafúknuté obry Odtiaľ tiež zväčša pochádzajú tzv. hedge-fonds, teda fondy, ktoré sa poisťujú diverzifikovanými finančnými operáciami. V skutočnosti sú to vyložene špekulatívne inštitúcie, pracujúce s enormnými bankovými pôžičkami, ktoré získavajú na kapitál svojich vkladateľov. Sú preto označované za vzduchom nafúknuté obry. Ako ukázal známy útok Sorosa na britskú libru, na čom zarobil takmer miliardu dolárov, umožňuje im to destabilizačné špekulácie proti menám. Je to komplikovaná hra, v ktorej uplatňujú svoje úlohy obchodníci s devízami, manažéri fondov, analytici, finanční experti i zákazníci. Nestačí len vedieť, ktorý devízový obchodník, banka vo veľkom rozsahu nakupujú práve tú a nie inú menu. Treba rozobrať aj to, či je na operáciu dostatočne silný, aby dostal čriedu burzových oviec do behu svojím smerom, poznať, či v minulosti bol úspešný alebo prehrával. To je hlavná múdrosť makléra na burze, viac ako znalosť sily príslušnej ekonomiky. Špekulácie na internete V USA dospieva čoraz viac fondov k názoru, že treba trh demokratizovať. Zriaďujú internetové stránky, umožňujúce vlastníkovi finančných prostriedkov špekulovať nielen prostredníctvom fondov, ale priamo doma, z obývacej izby. Každý môže pomocou internetu meniť svoje prostriedky za devízy, nakupovať a predávať. Na tieto špekulácie si môže, tak ako hedge-fonds, aj vypožičať peniaze v banke. Internetom sa počet devízových hráčov zmnohonásobuje. Sú to vraj dostihy budúcnosti. Keďže v ňom netreba mať prístup na burzu, budú vznikať aj tisícky malých spoločností, každá, povedzme, len s tisíckou členov, ktorí vložia prostriedky iba v rozsahu niekoľkotisíc dolárov každý a vznikne nový kumulovaný trh okolo bilióna dolárov. Objaví sa na devízových trhoch nová veľmoc, ktorá bude spolurozhodovať o pozícii mien a umožní, aby veľké, skúsené a dobre informované fondy mohli ešte lepšie ostrihať tieto malé ovce, ktoré dostanú svojimi impulzmi do pohybu. Jaroslav Brabec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
