Ruže pre ministerku financií

Majú politici na to, aby sa dopracovali k takémuto poznaniu? - Ak nie, nastane tu vláda chaosu, pretože 20-percentná nezamestnanosť je alarmujúca. Podnikanie je o prístupe ku kapitálu a o jeho cene. Kedy budú naše banky schopné dať peniaze na základe dobrého podnikateľského projektu a nie až po 150-percentnom zaručení požičiavanej sumy nehnuteľnosťami? - Banky musia byť zabezpečené rovnako, ako sú banky vo svete. To však nie je problém, pretože na financovaní nových či existujúcich podnikov „vo svete“ sa podieľajú v priemere len od 20 do 40 %. Zvyšok dá podnikom kapitálový trh. To sú peniaze „zadarmo a navždy“. Tak majú podniky pri financovaní svojho zámeru diverzifikované riziko a nestáva sa to, čo u nás, že musia na 100 percent financovať podnikateľské zámery z veľmi drahých peňazí. Veď u nás už v prvom roku musí podnikateľ z požičaného milióna vrátiť vyše pol milióna korún. To je nereálne a pre banky životunebezpečné. Ale nespôsobili to oni. Problém pri fungovaní kapitálového trhu je v tom, že ministerstvo financií je úzkostlivé, pokiaľ ide o jeho kontrolu. - Bolo by dobré pozrieť sa do sveta, ako funguje napríklad Wall Street alebo londýnske burzy. Tam sa prevody z jedného konca krajiny na druhý, rádovo v miliardách, udejú v priebehu sekundy. To predsa nik nemôže skontrolovať. Urobiť to možno iba vtedy, keď je „čierny“ piatok,
keď všetko padne a hľadá sa chyba: či problémy spôsobila chyba systému alebo úmyselný útok. Tým, že sa na svetových burzách prešlo na obchodovanie prostredníctvom internetu, masa obeživa, ktoré je k dispozícii na podnikateľské zámery, sa zvýšila o 5 percent. Kontrolovať tento tok znamená spomaľovať ho. A to je zasa boj proti globalizácii. Jednoducho povedané, globalizácia a ekonomická sloboda podnikania nemajú alternatívu. Iba ak v biede. Dokáže takto myslieť slovenská vláda? Vari iba ak vicepremiér Ivan Mikloš. - Musí predvídať, pretože potom iný variant, okrem spomenutej biedy, neexistuje. Ako teda podľa vás treba oživiť kapitálový trh?
- Predovšetkým sa nesmie proti nemu viesť taká vojna, ako to bolo doteraz. Vo svete sa 60 - 70 percent podnikateľských zámerov financuje prostredníctvom mimobankových subjektov, prostredníctvom rôznych fondov, združení a podobne. Lenže u nás sú kriminalizované a všetko sa točí okolo ochoty a možnosti bánk úverovať. O tom predsa nie je podnikanie. Vklady občanov do fondov, to je takisto určitá forma podnikania. Ľudia by si mali dobre preštudovať projekty a na základe toho sa rozhodovať, kam a za akých podmienok svoje peniaze vložia. Je to ich riziko,
treba konečne prestať s likvidovaním kapitálového trhu pod rúškom ochrany malých akcionárov. Výsledok je taký, že nik im nepomohol a kapitálový trh prakticky zanikol. Hovoríte, že ak sa nezmení prístup vlády, ak neumožní rozvoj podnikania a kapitálového trhu, naša ekonomika bude mať problémy. Ale ona ich už má. Môžu byť ešte väčšie? - Bol som na Ukrajine a presvedčil som sa, že veru máme ešte kam padať. Ale bol som aj v rozvojových krajinách, napríklad v Afrike. Videl som tam pevnú menu. To znamená, že nemajú infláciu, majú relatívne vyrovnanú zahraničnú a obchodnú bilanciu a napriek tomu je tam katastrofálna životná úroveň. Čiže sústrediť sa na niekoľko makroekonomických ukazovateľov, ako to robí naša vláda, to nestačí. Ako môže napríklad nechať tak rýchlo - až hazardérsky - posilňovať menu? To predsa znamená ďalší prepad
slovenského exportu, zníženie konkurencieschopnosti slovenských výrobkov. Národná banka Slovenska predsa intervenuje proti posilňovaniu koruny. - Áno, správa sa zodpovedne.
... hoci ministerka financií Brigita Schmögnerová tvrdí, že intervencie Národnej banky Slovenska by nemuseli byť také razantné. - Ale podnikatelia ich potrebujú. Názorne to bolo vidieť v Kórei pred dvoma rokmi, keď tam mali finančnú krízu. Tá im pomohla, pretože vývoj meny urobil ich výrobky natoľko konkurencieschopné, že vlani mali asi 17-percentný rast hrubého domáceho produktu. A s tým potom konkrétne súvisí aj životná úroveň. My nepotrebujeme hrubý domáci produkt ako nejaký ukazovateľ. My potrebujeme, aby vyprodukované tovary a služby mal kto kupovať.
Až vtedy sa totiž výrobky podnikov stávajú tovarom a službami. Z toho potom vzniká nadstavba - štátny rozpočet, ktorý môže rozdávať ľuďom, ktorí to potrebujú, napríklad deťom a študentom, dôchodcom, sociálne slabým, sociálne odkázaným, chorým, školstvu, zdravotníctvu, vede a podobne. Ale nemôžeme favorizovať štátny rozpočet na úkor základne - podnikateľskej a výrobnej sféry. Budem veľmi rád, keď sa podarí ekonomiku stabilizovať a ja budem môcť priniesť Brigite Schmögnerovej avizovanú kyticu ruží. Urobím to vtedy, keď ľudia budú mať peniaze a ja ako podnikateľ im budem môcť svoje tovary predávať, teda oni si budú môcť dovoliť ich kupovať. V roku 1998 ste politické strany, z ktorých vzišla súčasná vláda, podporovali. Dnes ste ich kritikom. - Predovšetkým som diplomat, ktorý sa im v náznakoch snaží povedať ako skončia, ak nezmenia svoju politiku. Je to v ich záujme. Takými krokmi, ako oni aplikujú - rozvadenosťou, kauzami a bez koncepcie - sa ešte žiadna krajina dopredu nedostala. Keď som vtedy politikov podporoval, nie zaslepene.
Je mi jedno, aká tu bude vláda, či pravá alebo ľavá. Len nesmie byť extrémistická, musí dodržiavať ľudské práva, všeobecné zásady demokracie, zaručiť bezpečnosť a životnú úroveň. Okrem poslednej oblasti však urobila pokrok. Súhlasíte?
- V oblasti kriminality sa problémy po začiatočnom zlepšení vracajú do starých koľají. Vrážd a výbuchov pribúda. Čo sa týka ľudských práv, to uznávam a kvitujem, urobili veľký pokrok. Ale ešte musia pracovať, pretože exemplárnym príkladom ich porušenia je napríklad spomínané rozhodnutie o tom, že Všeobecnú úverovú banku a Slovenskú sporiteľňu môžu privatizovať len zahraniční investori. Iným príkladom z oblasti daní je napríklad to, že do nákladov si možno započítať na daňové účely len 85 % ceny pohonných látok. Alebo, že auto, ktoré máte v osobnom vlastníctve, ale s ním podnikáte, si nemôžete amortizovať a odpisovať, ale musíte si uhrádzať všetky opravy sám. Takéto defekty daňového zákona zmazali efekt, ktorý sa vláda snaží dosiahnuť napríklad znížením sadzby daní. Je to doslova diskriminácia a súvisí to s ľudskými právami a hlavne s ekonomickou slobodou. Prečo vo vás potom vláda vidí, ak nechceme povedať nepriateľa, tak minimálne veľkého kritika? - Je to omyl a ich osobný problém, nie môj. Stačí si len medzi riadkami prečítať, čo píšem a hovorím a pochopia, že to nie je pravda. Takisto niektorí bankári pochopili Vašu vlnu privatizácie, že ideme proti bankám. To je predsa nezmysel, veď peniaze a banky sú krvou ekonomiky. Práve naopak, treba ich posilniť a ochrániť, sú veľmi potrebné. Ak to niekto berie inak, tak je to vyslovene jeho osobný problém neschopnosti pochopiť realitu a to čo vravím. Peter Višváder
Snímka archív
Text pod snímku:
František Mojžiš