Ako je to s možnosťou odpustiť časť dlhu
Slovenská sporiteľňa v roku 1999 posielala klientom, ktorým poskytla úver (sociálnu pôžičku), dohodu, podľa ktorej im odpúšťa časť dlhu (vo výške 30 alebo 35 %) s tou podmienkou, že dlžník okamžite vyplatí zvyšný zostatok úveru. Na tom by nebolo nič zvláštne, avšak sporiteľňa súčasne v dohode píše, že výška odpusteného dlhu sa v zmysle zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov považuje za príjem podliehajúci zdaneniu. Osoby, ktorých sa tento problém týka, sa oprávnene pýtajú, či sú povinní podať z tohto príjmu daňové priznanie za rok 1999? O aký druh príjmu ide? Ak sme mali príjem len zo zamestnania, môže nám zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 1999? V poslednom čase ide o pomerne častú otázku občanov. Slovenská sporiteľňa tým, že vykladá daňový zákon, narobila v podstate fyzickým osobám problém. Ide o to, že tento príjem by nemal vôbec spadať pod režim zákona o daniach z príjmov. Nemalo by ísť o príjem, ktorý je predmetom tejto dane. Fakticky ide o dodatočnú zmenu úverových podmienok. Na porovnanie: ak v jednom obchode dostaneme tovar za určitú cenu a za niekoľko dní za cenu nižšiu, tak rozdiel predsa nepodlieha dani z príjmov. V tomto prípade by bolo možné hovoriť o zmene úverových podmienok (za skoršie zaplatenie časti dlhu sa časť z neho odpustí). Z uvedeného vyplýva, že daňové priznanie k daniam z príjmov fyzických osôb by nebolo potrebné z tohto plnenia podávať. Existujú i názory, že by mohlo ísť o plnenie, ktoré podlieha režimu darovacej dane. Predmetom darovacej dane je však bezodplatné nadobudnutie hnuteľného a nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv na základe právneho úkonu a inak než smrťou občana. Podľa môjho názoru však princíp bezodplatnosti tu nie je celkom dodržaný. Veď odpustenie časti dlhu je podmienené zaplatením zvyšného zostatku úveru naraz. Ide o kompenzáciu za to, že časť dlhu sa zaplatí naraz (podľa pôvodných úverových podmienok by sa pôžička ešte ďalej splácala postupne). Iná by bola situácia, ak by zamestnávateľ zamestnancovi odpustil časť poskytnutej pôžičky. Tu ide o vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pre ktorého vykonáva závislú činnosť (prácu, výkon). Tu každé plnenie, okrem takého, ktoré je od dane oslobodené alebo ktoré je vyhlásené, že nie je predmetom dane, podlieha zdaneniu. V prípade sporiteľne a bežného občana nejde o vzťah závislý, ale občianskoprávny, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka-OZ). Rozsah plnení medzi nimi sa riadi trhom. Na podporu týchto myšlienok by bolo možné pripomenúť ustanovenie § 570 OZ, podľa ktorého, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový. Jana Zátopková
|
