Predávať film je umenie
V Európe sa každoročne vyrobí okolo päťsto filmov, na plátna kín sa ich dostanú asi dve stovky - a iba niektorým z nich sa podarí dosiahnuť komerčný úspech aspoň vo vlastnej zemi. Za posledných desať rokov stratili európske filmy v Európe dve tretiny divákov. Ako najdrastickejší je uvádzaný pokles divákov v kinách - za pätnásť rokov z 1,2 miliardy na 550 miliónov. To všetko nie sú iba problémy tvorivého rázu - teda prazákladnou otázkou, prečo sa ten-ktorý film nakrúca a komu je určený, ale najmä problémy spojené s propagáciou, marketingom a distribúciou. Kým americkí distribútori podnikajú na Európu kobercové nálety a zaplavujú ju lacnými filmami kategórie B, C, ku ktorým do balíka pridávajú vždy bonbónik vyššej kvality, európske filmy väčšinou neprekročia hranicu krajiny vzniku. Nie je to bolesť iba malých kinematografií, ale s rovnakými problémami zápasia niekdajšie filmové veľmoci, ako je Francúzsko, Taliansko, Španielsko. I tam v súčasnosti dominuje v audiovizuálnych prostriedkoch priemysel Spojených štátov. Vždy to tak však nebolo. V šesťdesiatych i sedemdesiatych rokoch vzťahy medzi USA a Európou boli vyvážené. V zlatom veku americkej televízie v rokoch päťdesiatych zažíval krízu aj Hollywood a americký filmový priemysel. Za cenu obrovských peňazí a rizík však americkí producenti našli riešenie. Nepostavili úspech amerického filmu na jeho kvalite. Popri strategických projektoch už od začiatku myslia na koniec výrobného reťazca. Do distribúcie, marketingu a reklamy vkladajú niekedy až polovicu rozpočtu. Vo finále tak prosto presvedčia diváka, že tento týždeň za každú cenu musia vidieť práve onen film. Prvé týždne väčšinou o úspechu rozhodnú, iba niektoré filmy sa dožijú neskorších návratov. Dlhší život má film na videu a potom v televízii. Väčšina projektov je tak zaplatená doma v USA a v Európe už nemusia zarábať. Aj keď je podnikanie vo filme v USA, samozrejme, vecou súkromnou, Hollywood je štát sám pre seba a uplatňuje proti svetu de facto štátnu politiku. Jeho stratégia je komplexná a je úspešná. Na rozdiel od Američanov propagujeme v Európe národnú identitu, národný charakter. Európa je svojou historickou kvalitou, mnohonárodnosťou, bohatosťou kultúry v situácii oveľa zložitejšej ako Spojené štáty. V zúfalých snahách čeliť invázii amerických filmov, nekonečných televíznych seriálov i videoprogramov sa uvažovalo i možnostiach formálnych zábran v podobe kvóty, ktorú si v jednotlivých zemiach stanovia pre nákup americkej produkcie. Ani to však nie je riešenie. Je to do istej miery neprirodzený zásah. Zaujímavú formu kvotácie uplatňujú napr. v Taliansku a Španielsku, kde je zvykom premietať filmy iba v materčine, a teda obmedzujú počet filmov určených pre dabing. Na udržanie európskych kinematografií a audiovizuálneho priemyslu pri živote bolo vytvorených už niekoľko nadnárodných programov, ktoré pod rôznymi podmienkami sľubujú finančné pomoc kvalitnej filmovej, resp. mediálnej tvorbe. Napr. pri Rade Európy pôsobí medzinárodný koprodukčný Fond Eurimages, ktorý môže podporiť hodnotový filmový projekt za predpokladu, že vznikne v trojkoprodukcii s ďalšími dvoma národnými producentmi. Takýto projekt získa finančnú dotáciu na výrobu a zároveň sa má automaticky distribuovať prinajmenšom v oných troch krajinách. Pri EÚ pracuje komisia Európskeho spoločenstva pre sféru kultúry s programom Media, ktorá ročne investuje do podporu európskej audiovízie 400 miliónov ECU. Čas, keď bol film v Európe kráľom, pominul. Minulosťou sú i slávne časy filmových hviezd, keď ich meno stačilo ako dôvod, prečo divák išiel do kina a ich sláva preniesla film hladko cez hranice štátov. I napriek tomu je skoro isté, že národné kinematografie nezahynú. V mnohých krajinách je štátna podpora filmovej a audiovizuálnej tvorby zakotvená a funguje - aspoň na teritóriu vlastnej krajiny. Pokiaľ však má film prekračovať hranice, ako to bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi celkom bežné, musia sa obchodníci s filmom v Európe kdečomu priučiť od zámorských kolegov. (mb)
|
PočasieNa našom území očakávame mierne dráždivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Je sklon k depresívnym stavom a k zvýšeniu krvného tlaku, prípadne k anginóznym ťažkostiam. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. Zajtra očakávame ešte pretrvávanie intenzívnejších reumatických bolestí, bolestí jaziev a starších poranení, sklonu k depresii a k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení. Neskôr sa môže prejaviť tendencia k ústupu zdravotných ťažkostí podmienených počasím.(zč)Dnes bude prevažne veľká, na západe cez deň zmenšená oblačnosť. Miestami občasné sneženie, najmä na severe. Najvyššia denná teplota 2 až 6 stupňov, na juhozápade pri zmenšenej oblačnosti okolo 8 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 metrov okolo -7 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s. V utorok bude polojasno až oblačno, na severe a východe sa miestami vyskytnú slabé zrážky. V stredu očakávame, že bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 0 až -5 stupňov, v údoliach pri vyjasnení okolo -7 stupňov. Najvyššia denná teplota v utorok 4 až 8 stupňov, na juhozápade a miestami aj na juhu stredného Slovenska okolo 11 stupňov, v stredu bude asi o 3 stupne teplejšie. Slnko vyjde zajtra o 5.54 a zapadne o 18.05 hod.Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.TlakÚdaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 16. 3. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 97,77, Košice 98,73, Poprad 93,05, za 17. 3.: Bratislava 99,89, Sliač 97,64, Košice 98,61, Poprad 92,92, za 18. 3: Bratislava 100,36, Sliač 97,97, Košice 98,89, Poprad 93,21. .| Amsterdam | oblačno | 10 |
| Atény | polojasno | 12 |
| Belehrad | sneženie | 2 |
| Berlín | zamračené | 9 |
| Bratislava | oblačno | 5 |
| Brusel | oblačno | 10 |
| Budapešť | zamračené | 5 |
| Bukurešť | oblačno | 4 |
| Frankfurt | zamračené | 9 |
| Helsinki | zamračené | 4 |
| Istanbul | oblačno | 7 |
| Kodaň | polooblačno | 10 |
| Kyjev | sneženie | 0 |
| Lisabon | jasno | 21 |
| Londýn | oblačno | 12 |
| Madrid | jasno | 20 |
| Miláno | polooblačno | 15 |
| Moskva | sneženie | 0 |
| Oslo | jasno | 8 |
| Paríž | polojasno | 10 |
| Praha | oblačno | 6 |
| Rím | dážď | 12 |
| Sofia | oblačno | 0 |
| Štokholm | jasno | 9 |
| Varšava | polooblačno | 5 |
| Viedeň | oblačno | 6 |
| Záhreb | zamračené | 5 |
| Ženeva | jasno | 11 |
|
|
|
