Úspechom transformácie mala byť privatizácia

Stala sa však rozhodujúcim vnútorným rozporom

Dá sa na ňu pozerať optikou makroekonomického prístupu, ktorý ju vidí ako najväčší presun vlastníctva v histórii modernej ekonómie. Dnes ju však skôr vnímame ako výsledok hazardných hier špekulantov, pre ktorých sa stala vstupenkou do raja bohatstva. Od začiatku ju sprevádzala neprehľadnosť, podozrenia z nedodržiavania zákonov... Pokiaľ sa na privatizáciu spoliehalo ako na zázračný liek na všetky neduhy, pochopiteľne prišlo sklamanie. Niektorí ministri ju videli ako cestu k vyriešeniu obrovských dier v deficitných verejných rozpočtoch, ktoré by sa upchali prostredníctvom dobre zaplateného rozpredaja štátnych aktív, alebo ako prostriedok k injekciám do spustošených penzijných systémov. Politici však celkom inštinktívne vytušili, že privatizácia je záležitosťou moci rovnako ako efektívnosti a snažili sa - a dodnes sa snažia - zvrátiť privatizačný proces vo vlastný prospech. Aj dnes pracovníci štátnych podnikov chcú privatizovať štátne podniky do svojich rúk. Dôchodcovia a štátni zamestnanci vyžadujú kompenzácie. Bývali vlastníci vyhlasujú, že iba reštitúcia vlastníckych práv môžu priniesť spravodlivosť. Aj radoví občania sa chcú podieľať na delení vojnovej koristi. Z daných očakávaní nevyhnutne nevyplynulo nič iné ako sklamanie. Mnohí vlastníci, žiaľ, nevyužili svoje aktíva oveľa produktívnejším spôsobom, ako to robil štát. Isto aj preto, že viaceré perspektívne a zisky prinášajúce podniky boli vlastne politicky darované... Podľa viacerých analýz nepriniesla doterajšia privatizácia toľko očakávaný finančný efekt, ktorý mal byť východiskom z biedy slovenskej ekonomiky. Na netransparentnosti privatizačných krokov profitovali lojálni k vládnucej moci a sociálne sa priepasť zväčšovala. A tak je len pochopiteľné, že obavy z doprivatizovania zvyšku majetku narastajú a aj slová o náprave chýb minulosti zostávajú iba úvahami a doterajší priebeh jednotlivých káuz iba potvrdzuje nepripravenosť súčasného kabinetu na radikálnu nápravu. Diskusia o zákone o privatizácii strategických podnikov je mimoriadne kontroverzná. Každý subjekt vládneho zoskupenie má na tento krok iný názor a dohodnúť sa zatiaľ nedokázali ani v základnej otázke - čo je vlastne strategickým podnikom. Nad pripravovanou privatizáciou - okrem rôznych pohľadov na jej rozsah a obsah - sa vznáša aj Damoklov meč viac ako 30-miliardového záväzku Mečiarových dlhopisov, ktorých splatnosť klope na dvere štátnej pokladnice. Privatizácia bola od začiatku úlohou, ktorá vyvolávala strach a obavy. Skončila sa fiaskom a dnes ohrozuje stabilitu krajiny. Mali by sme sa teda aspoň poučiť pri poslednej etape - delení strategických subjektov. Eleonóra Bujačková