Paroplyn alebo dostavba ?

Na výstavbe sa bude podieľať konzorcium ECO 300. Tvoria ho tri zahraničné spoločnosti - APP, Siemens, Vattenfall. Investičné náklady na výstavbu paroplynového cyklu s výkonom 375 MW si vyžiadajú 231 miliónov EUR. Začať by mala už na budúci rok a od roku 2002 sa zariadenie spustí do prevádzky. Keďže z elektrární v Jaslovských Bohuniciach sa využíva para na vykurovanie v okolitých mestách, vznikajú pochybnosti, ako tú, ktorá vznikne pri prevádzke paroplynu, využije plánované zariadenie. Paroplyny totiž predstavujú perspektívu práve preto, že účinnosť využitia média pri spaľovaní v nich je vysoká. Podľa dostupných informácií sa investorom vyplatí postaviť paroplyn aj napriek tomu, že para „pôjde“ von komínom, teda zariadenie bude fungovať ako plynová elektráreň. Výstavba takéhoto diela podlieha zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, príslušný odbor MŽP SR sa už problematikou zaoberá.

Udeľovanie licencií na prevádzku jadrových elektrární zahŕňa aj posúdenie rôznych vplyvov v okolí. Kto bude za nové analýzy a posudky platiť? Podľa zákona všetky riziká znáša navrhovateľ, čiže uvedené konzorcium. Čo je však zaujímavé, zámer predložený na MŽP SR hovorí, že „stavba elektrárne sa skladá zo stavby elektrárne s kombinovaným cyklom s tepelným výkonom 662 MW“. Keďže podľa niektorých odborníkov bude elektráreň stavaná kazetovým spôsobom, nevylučujú rozšírenie výkonu v prípade potreby. Ak zoberieme do úvahy fakt, že jeden z dvoch bohunických blokov elektrárne V-1 má výkon 440 MW, tak vlastne pôvodne predložený projekt paroplynu s deklarovaným výkonom by ho mal takmer nahradiť. Na základe predbežných informácií plánuje konzorcium súkromných firiem vyrobenú elektrinu predávať v prvom rade v zahraničí, a ak sa v SR otvorí trh s energiami, bude na nové podmienky včas a dobre pripravené. No z dobre informovaných kruhov sme sa dozvedeli, že aj keď práce na posúdení projektu plynovej elektrárne pokračujú, jej výstavba závisí od toho, či sa dostavia tretí a štvrtý mochovský blok. Zahraničné spoločnosti síce nevylučujú investičný vstup pri dostavbe Mochoviec, ale len vtedy, ak by na úvery štát poskytol záruku. A práve garancia štátu, uznanie dosiaľ prestavaných prostriedkov, ako aj privysoké náklady na výrobu 1 kWh elektrickej energie budú pravdepodobne dôvodom, prečo MH SR opätovne - teda aj po podrobnej analýze - neodporučí Mochovce dostavať. Zdena Rabayová