|
|
||||||||||||||||
| Utorok 21.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dobrý zákon pokazilo jedno zlé vládne nariadenieSľubované zjednodušenie postupov uvádzania tovarov do obehu zákonom o zhode sa v prípade potravín a kozmetiky zmenilo na ešte rozsiahlejšiu byrokraciu Zatiaľ čo zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody (zákon o zhode) posunul SR bližšie k vyspelej Európe, o nariadení vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na tzv. ostatné určené výrobky (ďalej iba Nariadenie) to práve povedať nemožno. Aspoň to tvrdia členovia Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV), ktoré v súčasnosti združuje 28 významných producentov značkového tovaru. O probléme sme besedovali s Andreou Milošovičovou (Coca-Cola Beverages), Adrianou Polákovou (Vitana Slovensko), Miroslavou Remenárovou (PEPSI-COLA SR, s. r. o.), Ingrid Vyskočovou (Jacobs Suchard Figaro), Ivanom Krejčím (Procter & Gamble) a Dušanom Pleškom, výkonným riaditeľom SZZV. Ako hodnotíte zákon o zhode? V čom spočíva jeho podstata? M. Remenárová: Je pozitívom, že zákon o zhode má byť krokom k harmonizácii s legislatívou EÚ. Určuje základné pravidlá, v našom prípade moduly posudzovania zhody a používanie značky zhody. Nariadeniami vlády, ktorých je viac a ktoré sa týkajú alebo budú týkať niektorých komodít, sa vydávajú zoznamy tzv. určených výrobkov. Nariadenia určujú výrobcovi alebo dovozcovi, aký modul posudzovania zhody má pri nich použiť. V oblasti týkajúcej sa členov SZZV, ktorá zahŕňa oblasť potravín, kozmetiky a tabaku, tak bolo 99 % výrobkov, určených Nariadením vlády č. 400/1999, zaradených pod povinnosť posudzovania zhody podľa modulu b+c. Medzi ne nepatria len finálne výrobky, ale aj suroviny, napr. fľaše, uzávery, prepravné obaly, strojové zariadenia. A. Poláková: Pri snahe zjednodušiť dovoz výrobkov na Slovensko sa zdvojnásobila administratívna časť. Dovozca musí vypracovať Vyhlásenie o zhode v ktorom porovná jednotlivé výrobky podľa STN, určí technické požiadavky, právne predpisy a normy ako i špecifikáciu obalového materiálu. Ako dnes vyzerá proces potrebný na uvedenie výrobku na trh? M. Remenárová: V prípade dovozu tovaru musí výrobok prejsť laboratórnym vyšetrením. Ďalej musí dovozca ísť na Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré vydáva povolenie na dovoz. Po získaní povolenia sa podáva žiadosť o posúdenie typu výrobku na akreditované skúšobne. Spolu s žiadosťou sa predkladá aj dokumentácia v slovenskom jazyku a výrobok sa opäť testuje. Na základe výsledkov sa udeľuje certifikát. Až potom možno vyhlásiť zhodu. Pre potravinárske výrobky, kozmetiku a niektorý drogériový tovar sa teda nič nezmenilo. Naopak, pribudol prvok vyhlásenia o zhode a priestor na byrokratické lavírovanie. Pokiaľ výrobok vyrábate v SR a dovážate surovinu, absolvujete rovnaký proces. Ani výrobcovia to nemajú o nič jednoduchšie. Povolenie na dovoz vystrieda príprava a schválenie podnikovej normy opäť na MZ SR. O koľko sa predĺži proces uvádzania tovarov do obehu v porovnaní s uplynulým obdobím? M. Remenárová: To možno teraz ťažko povedať, pretože do marca trvá prechodné obdobie a stačí vyhlásenie o zhode. To, že Nariadenie bolo prijaté 22. 12., samo o sebe hovorí, že bol nedostatočný čas na to, aby sa s ním mohli štátne orgány a priemysel zoznámiť. Je pravda, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) aktívne komunikoval o zákone o zhode. Výkladu vykonávacích predpisov sa však takmer nikto nevenoval. Pritom práve tie určujú konkrétne uplatnenie zákona v D. Pleško: Spomínané nariadenie sa dostalo do tlače až začiatkom t. r. K dispozícii bolo až po siedmom januári, hoci platilo od prvého dňa roka. Preto kompetentné orgány pochopiteľne zaujali stanovisko radšej neurobiť nič, ako niečo pokaziť. M. Remenárová: Vznikla situácia, keď ešte v polovici januára nebolo jasné ani podnikateľským subjektom ani kompetentným štátnym orgánom, ako postupovať. Takisto colníci od viacerých firiem požadovali po 1. 1. dokumenty, ktoré sa v tom čase už alebo ešte nevydávali, napr. rozhodnutie o zastavení konania alebo certifikát. Spôsobil to najmä neskorý prístup k Nariadeniu a jeho výkladu. D. Pleško: To, že rozsah výrobkov, pri ktorých sa v rámci vyhlasovania zhody vyžaduje povinný certifikát sa oproti uplynulému obdobiu rozšíril, je pre nás nepochopiteľné. Na jednej strane hovoríme o zjednodušovaní, ku ktorému zákon o zhode smeruje, na druhej strane prijaté nariadenie pôvodný úmysel mení. Môžete byť konkrétnejší? M. Remenárová: Napríklad v minulosti suroviny, pomocné materiály, stroje, prístroje a náhradné dielce, pokiaľ ich dovozca dovážal iba pre svoju potrebu a spotrebu, automaticky získavali od štátnych orgánov rozhodnutie o zastavení konania. Podľa nového Nariadenia sa situácia mení a všetky uvedené prípady podliehajú vyhláseniu o zhode podľa modelov b+c, teda je potrebný certifikát. Nepovažujeme to za prínos pre firmy, ktoré v SR podnikajú. Surovinová a strojová základňa SR nie je taká široká, aby sa nič nemuselo dovážať. A táto potreba sa týka nielen výrobcov so zahraničným kapitálom, ale aj výrobcov so stopercentným slovenským kapitálom. A. Milošovičová: Problematickú situáciu spôsobuje kombinácia ustanovení zákona o zhode a Nariadenia vlády, kde je definovaný zoznam určených výrobkov. Uvedením výrobku na trh je podľa zákona výroba a dovoz výrobkov aj pre vlastnú spotrebu. V praxi to vyzerá tak, že by sa mali posudzovať a certifikovať vstupné suroviny a z nich vyrobené finálne výrobky, vlastné strojové zariadenia, materiál pre výrobnú spotrebu. V zozname sú napr. zadefinované aj drevené palety, ktoré slúžia ako prepravný materiál. D. Pleško: Zaradenie paliet do zoznamu určených výrobkov u ktorých treba po novom vyhlasovať zhodu na základe certifikácie, možno skutočne považovať za perličku. Výrobcov paliet je nespočetné množstvo. Nikto v procese výroby a distribúcie nevie presne povedať, ktorému výrobcovi konkrétna paleta patrí. Pritom podľa Nariadenia treba mať na každú paletu od výrobcu potvrdenie. Ťažko povedať, či to vôbec možno v praxi zabezpečiť a skontrolovať. I. Krejčí: Nariadeniu podliehajú dokonca aj aviváže, ktoré sa nikdy ani v SR necertifikovali. Teraz sú zaradené na rovnakú úroveň posudzovania podľa modulov b+c ako napr. výbušniny. Čo sa týka rýchloobrátkového tovaru, nikde v EÚ saponáty, pracie a čistiace prostriedky, kozmetika, ale ani bežné potraviny nepodliehajú zákonu na schvaľovanie zhody. Sú to výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh voľne bez predtrhovej kontroly. Podliehajú však prísnej kontrole na trhu. V SR však aj naďalej zostáva ťažisko na predtrhovej kontrole. Stále sa hovorí o ochrane zákazníka. Táto však nespočíva v tom, že výrobca nechá produkt otestovať a potom je na trhu bez vážnejšej kontroly, ako je to bežné práve napríklad v EÚ. Seriózne firmy si nedovolia, aby sa do predaja dostal nekvalitný výrobok. V predaji je však rad falzifikátov. Ich kvalita je podstatne nižšia ako pri pôvodnom výrobku a môžu teda poškodiť spotrebiteľa ako aj serióznych výrobcov, ktorí investovali do výskumu a vývoja nemalé finančné prostriedky. Rád by som zdôraznil ešte jeden aspekt. Inovačný cyklus u rýchloobrátkového tovaru predstavuje štyri až šesť mesiacov. V SR musíme rovnako dlhý čas žiadať o rôzne povolenia, certifikáty a rozhodnutia. Kým to všetko zabezpečíme, výrobok je zastaraný a slovenský zákazník je v nevýhode. Dostáva nielen zastaranejší výrobok, ale aj drahší výrobok, pretože v cene musia byť zahrnuté nie práve nízke poplatky za celý schvaľovací proces. Koľko tvoria poplatky? I. Krejčí: Pri nepotravinárskom rýchloobrátkovom tovare 7500 až 15 000 Sk. M. Remenárová: V potravinárstve je to menej, ale napr. pri obaloch je niekedy výška poplatkov porovnateľná. Netreba však zabúdať ešte na jeden fakt. Zákon o zhode vytvára priestor pre vznik súkromných akreditovaných skúšobní. Každá z nich musí byť dostatočne vybavená, čo vyžaduje obrovské náklady. Je preto možné domnievať sa, že poplatky za testovanie budú narastať. I. Vyskočová: Nielen to. Skúšobňa, ako autorizovaná osoba, by mala výrobcovi alebo dovozcovi, ktorý žiada o vykonanie skúšok odporučiť, aký typ a počet skúšok je pre konkrétny výrobok potrebný. Pokiaľ však žiadateľ nebude dostatočne v problematike zorientovaný a nebude presne vedieť definovať, na základe ktorých harmonizovaných slovenských technických noriem alebo slovenských technických noriem vhodných na posudzovanie zhody postupovať, môže sa stať, že skúšobňa odporučí aj nejaké skúšky navyše, keďže sa podľa zákona 264/1999 stala podnikateľským subjektom. Vráťme sa k výrobným zariadeniam a preukazovaniu ich zhody. Neexistujú výnimky? I. Vyskočová: Doteraz platilo, že ak sme dovážali zariadenia pre tzv. vlastnú potrebu, častokrát stačilo iba rozhodnutie o zastavení certifikácie. Teraz väčšina nami dovážaných zariadení spadá do kategórie určených výrobkov. Treba teda zabezpečiť certifikáciu typu a následne vyhlásiť zhodu. Áno, zákon pripúšťa aj určité výnimky. ÚNMS môže na základe žiadosti ministerstva určiť, že výrobok sa nepovažuje za určený v prípade, že hrozí hospodárska škoda alebo ohrozenie zdravia. Na túto výnimku nás upozornili na školení pracovníci ÚNMS. Poradili nám, aby sme týmto spôsobom postupovali aj pri dovoze použitých zariadení. Nevyhnutné je však preukázať oprávnenosť žiadosti o výnimku. Túto možnosť sme využili. Uvidíme, či tento proces bude rýchlejší. Obávame sa však, že výrobcovia v snahe vyhnúť sa spomínaným komplikáciám, začnú tento spôsob využívať aj v neodôvodnených prípadoch a tento kanál sa stane nefunkčným pre skutočne naliehavé prípady. Podľa posledných informácií z Ministerstva hospodárstva (MH) SR sa podobné žiadosti už začínajú hromadiť. Aké sú vaše návrhy na riešenie? I. Krejčí: Prijatú podobu zákona možno z hľadiska rýchloobrátkového tovaru považovať iba za prechodnú, platnú iba na niekoľko málo rokov. Ako budú postupne prijímané jednotlivé komoditné hlavy zákona o potravinách, pod ne spadajúce výrobky budú vynímané z pôsobnosti zákona o zhode a budú podliehať inej legislatíve. Zatiaľ sa na niektoré komodity vzťahuje dokonca niekoľko zákonov naraz. Výrobu a predaj kozmetiky tak napr. upravuje zákon o potravinách, zákon o zhode, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o slovenskom jazyku, zákon o ochrane zdravia a zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom. Dúfame, a to platí pre kozmetiku rovnako ako pre potraviny, že po zavedení komoditnej legislatívy nastane plná harmonizácia s EÚ. Je to krok, ktorý SR môže ešte urobiť a ktorý ju môže zaradiť k štátom skutočne harmonizujúcim legislatívu. Pokiaľ však napr. očakávaná novelizácia vyhlášky č. 36 z 12. decembra 1996 o ohlasovaní výroby a uvádzaní výrobkov do obehu avizovaná v prvej polovici t. r., ponechá súčasné bariéry, ťažko možno o harmonizácii v tejto oblasti hovoriť. M. Remenárová: V rámci potravín by sme videli možnosť riešenia aj v koncentrovaní potravinárskeho priemyslu pod jeden primárny rezort. V súčasnosti sa o potravinárstvo delia Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo hospodárstva SR a našu činnosť výrazne ovplyvňuje aj ÚNMS. Tento fakt často komplikuje efektívnu a flexibilnú komunikáciu. Pritom si myslíme, že profesijné zväzy majú čo ponúknuť. Zatiaľ čo štátna správa musí kompletne riešiť celý systém, my máme odborníkov, ktorí sa úzko zameriavajú na potrebné oblasti a majú o nich dobrý prehľad. Iba pri funkčnej komunikácii možno predchádzať napr. novelizáciám zákonov, ktoré sú iba krátko v platnosti. Halka Tytykalová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
