|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 23.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pílime si pod sebou konárVymizne profesia hatiara či poriečneho? Transformácia podnikov vodární a kanalizácií a ich bezodplatný prevod z majetku štátu do majetku obcí a miest prinesie so sebou potrebu širokého spektra odborníkov - vodárov. Ako jediné svojho druhu na Slovensku vychováva už od roku 1984 Stredné odborné učilište vodohospodárske v Piešťanoch okrem iných odborov v trojročnom štúdiu práve profesie inštalatérov, vodárov-meliorátorov a strojníkov na vodohospodárskych zariadeniach. Tieto učebné odbory majú možnosť nadstavbového dvojročného štúdia s maturitou. Kým špecializované a zo všetkých stránok vynikajúce vybavenie učňovského zariadenia malo so svojimi 220 miestami v komplexe s internátom, dielňami praktického vyučovania, so športovým areálom v minulosti celoslovenský charakter a štúdium väčšinou hradili jednotlivé povodia, podniky, prevádzkujúce vodné toky, čistiarne odpadových vôd, priehrady atď., dnes má učilište problém v rámci regiónu stavy učňov naplniť a medzi súčasnými učňami je len jediný vodár, ktorému štúdium hradí konkrétny podnik z Ružomberka. Navyše v učebnom odbore vodár - meliorátor, ktorý vykonáva činnosť v prevádzke vodných tokov a zabezpečuje stavebno-montážne práce na vodných tokoch, sa v súčasnosti neučí ani jeden žiak. Zdá sa teda, že v blízkej budúcnosti vymiznú funkcie hatiara či poriečneho. Na perspektívy a východiská z tohto neradostného stavu sme sa opýtali riaditeľky školy Aleny Kšinantovej. Zriaďovateľom učilišťa ako príspevkovej organizácie je ministerstvo pôdohospodárstva a bolo založené z potrieb praxe, pretože žiadna iná škola nevychovávala a dodnes ani nevychováva odborníkov vo vodnom hospodárstve. Zo štatistiky vyplýva, že v tomto rezorte pracuje v kategórii robotníckych kádrov 11-tisíc ľudí. Náš priemer absolventov klesá, preto v praxi je zjavná zamestnanosť nekvalifikovaných síl. Preto posledných šesť rokov ustavične apelujem, aby sa posilnili učebné odbory súvisiace s potrebami rezortu vodohospodárstva. Podniky tvrdia, že nemajú dostatok financií na perspektívne vyučenie vlastných odborníkov a nemajú ani záruky, že sa im tieto kádre, a tým aj prostriedky do nich investované, vrátia. Je to pravda. Chybou je škrípajúca legislatíva. Ďalším problémom učilišťa sú chýbajúce financie. Štúdium je hradené príspevkom od štátu prostredníctvom krajského úradu. Jeho výška je daná stupňom náročnosti jednotlivých učebných odborov podľa kategorizácie, vypracovanej ministerstvom školstva. Napríklad stredne nákladný učebný odbor, v našom prípade murár, bol v šesťstupňovej stupnici zaradený do štvorky, čo predstavuje 350 Sk na jedného žiaka mesačne. Stolári sú zaradení v päťke s výškou mesačnej dotácie 450 Sk, náročné vodohospodárske učebné odbory, kde je potreba ťažkých mechanizmov, sú v šestke. Tu dosahuje dotácia výšku 566 Sk mesačne. Pri celkových prevádzkových nákladoch školy 9,98 mil. Sk je príspevok spolu 5,95 mil. Sk a jeho výška z roka na rok klesá. Rozdiel je škola nútená kompenzovať rôznymi aktivitami, ako je využívanie ubytovacích kapacít, zabezpečovanie malých zákaziek na profesionálnej úrovni pre potreby verejnosti pod dozorom desiatich majstrov odborného výcviku v rámci ďalších učebných odborov, ktoré sú na učilišti - čalúnnik, murár, maliar, tesár, stolár na výrobu nábytku a zariadení s možnosťou dvojročného nadstavbového štúdia. Riaditeľke robí starosť aj odchod kvalifikovaných pedagogických odborníkov i majstrov, ktorým v súčasnosti škola nemôže zabezpečiť dostatočný úväzok. Na Slovensku je 50 učilíšť pre oblasť poľnohospodárstva, päť učilíšť lesníckych, naše jediné má jednoznačne svoje opodstatnenie. Dôležitá je skutočnosť, aby si starostovia, primátori a vedúci pracovníci pôsobiaci v rezorte vodného hospodárstva uvedomili, že po transformácii podnikov vodární a kanalizácií zrazu vznikne požiadavka stoviek odborníkov, ktorí však v danej chvíli nebudú k dispozícii, pretože sme ich neprezieravo nevychovali. V súčasnosti je v trojročnom učebnom odbore strojník vodohospodárskych zariadení len 12 žiakov a 11 v nadstavbovom štúdiu s maturitou, čo je pre potreby celého Slovenska zanedbateľné množstvo. Pritom vďaka dobre prepracovaným učebným osnovám sú veľmi flexibilní so širokým záberom teoretických i praktických vedomostí vrátane manažmentu, techniky administratívy aj výpočtovej techniky. Hoci pre školu záťaž udržať nákladné vodohospodárske učebné odbory, podľa riaditeľky sú veľmi perspektívne, pretože bude o ne už v krátkom čase veľký záujem. Dokonca z analýzy Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, ktorý je akýmsi metodickým článkom, vyplýva, že učilište by malo ročne vychovať 80 absolventov, aby sa pokryla celoslovenská potreba. Dôrazne tlačím na naše ministerstvo, aby boli do funkcií prijímaní len absolventi s potrebným učňovským či stredoškolským vodohospodárskym vzdelaním. Obrátila som sa na ZMOS, aby informovali starostov o budúcich potrebách, plynúcich z transformácie. Práve na perspektívne potreby našich absolventov a konkrétne kroky riešenia tejto problematiky chcem poukázať aj pri stretnutí kompetentných odborníkov z celého Slovenska, ktorým osud vodného hospodárstva nie je ľahostajný. Zora Petrášová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
