|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 23.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krátka prezidentská históriaVyše 70 rokov bol Rusku Inštitút prezidentskej moci cudzí Moskva (TASR) - Inštitút prezidentskej moci má vo vývoji ruskej štátnosti relatívne krátku históriu. Sovietskej republike, akou komunistické Rusko bolo počas vyše sedemdesiatich rokov 20. storočia, bol takýto inštitút cudzí, pretože v nej platil princíp jednoty zákonodarnej a výkonnej moci. Narušil ho až Michail Gorbačov, ktorý sa v roku 1990 nechal na Zjazde ľudových poslancov zvoliť za prvého prezidenta ZSSR. Podobne ako viaceré iné jeho predchádzajúce demokratizačné zmeny aj táto však narazila na odpor konzervatívnej časti vtedajšej nomenklatúry, čo spolu s ostatnými faktormi viedlo k násilnému pokusu o jeho zosadenie a vzápätí aj k rozpadu samého Sovietskeho zväzu. Paralelne so zriadením postu prezidenta ZSSR sa rovnaké inštitúty začali formovať aj v jednotlivých zväzových republikách vrátane Ruska. Na rozdiel od Michaila Gorbačova bol však Boris Jeľcin v júni 1991 zvolený do prezidentskej funkcie nie parlamentom, ale všeľudovým hlasovaním. Obrovské právomoci Ústava prijatá v decembri 1993 dala do rúk najvyššieho predstaviteľa Ruska obrovské právomoci. S postom viceprezidenta ústava krajiny neráta. Prezident stojí na čele výkonnej moci, no zároveň aj nad ňou, pretože v celom systéme orgánov štátnej moci má podľa ústavy osobitné postavenie. Prezident Ruskej federácie určuje základnú líniu domácej aj zahraničnej politiky, so súhlasom Štátnej dumy vymenuje predsedu vlády, spolu s premiérom potom formuje vládny kabinet, Rade federácie (hornej komore parlamentu) predkladá kandidatúry generálneho prokurátora a predsedov troch najvyšších súdnych inštancií. Je vrchným veliteľom ozbrojených síl, vymenúva a odvoláva ich najvyššie velenie, rozhoduje o vyhlásení vojenského alebo výnimočného stavu. Môže odvolať vládu a v ústavou stanovených prípadoch rozpustiť aj Štátnu dumu. Ústavné predpisy Prezident RF je volený v priamych voľbách a jeho funkčné obdobie je štvorročné. Hlavou štátu sa môže stať občan Ruskej federácie starší ako 35 rokov. Vrchná veková hranica nie je stanovená. Voľby sa môžu konať iba v prípade, ak sú zaregistrovaní minimálne dvaja kandidáti, pričom volebná účasť musí presiahnuť 50 %. Ak táto podmienka nie je splnená, voľby sú vyhlásené za neplatné a do štyroch mesiacov sa musia zopakovať. Za zvoleného je považovaný kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu zo všetkých právoplatne odovzdaných hlasov. Ak sa to v 1. kole volieb žiadnemu nepodarí, musí sa konať 2. kolo, v ktorom už o priazeň voličov súperia iba dvaja najúspešnejší kandidáti. Jedna a tá istá osoba môže post hlavy štátu zastávať nanajvýš dve funkčné obdobia za sebou. Novozvolený prezident je do svojej funkcie inaugurovaný na 30. deň od oficiálneho vyhlásenia výsledkov volieb, keď prednáša aj slávnostnú prísahu. Prezident disponuje nedotknuteľnosťou, no ústava ráta aj s ústavnou možnosťou jeho odstránenia od moci (tzv. procedúra impeachmentu). V prípade predčasného odchodu hlavy štátu zo svojho postu, čo je situácia, v akej sa Rusko po nečakanej Jeľcinovej abdikácii ocitlo 31. decembra 1999, sa predčasné prezidentské voľby musia konať najneskôr do troch mesiacov. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
