|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 23.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dary a riziká novej ekonomikyBurzové šialenstvo vratkým základom ekonomickej expanzie Európy sa zmocňuje akciová horúčka. Pri internacionalizácii a internetizácii ekonomík, ktoré priniesli rozprávkové bohatstvo nadnárodným koncernom a viacerým firmám, ktorých vari jediným štartovým kapitálom bola stránka na internete, sa ľudia zo strednej spoločenskej triedy vrhajú na akcie. Každý chce rýchlo zbohatnúť. Aj tie vrstvy obyvateľov, ktoré svoje úspory ešte nedávno ukladali na sporiteľných knižkách či do štátnych dlhopisov, sa stávajú akcionármi. Kto by nechcel akcie francúzskej Vivendi, ktoré stáli vlani v novembri 60 EUR a za krátke štyri mesiace expandovali na dnešných 140 EUR? Ako magnet priťahuje trhová kapitalizácia nemeckých akcioviek, ktorá napr. pri firme Adva Optical vzrástla od roku 1999 na neuveriteľných 2588 %, Qualcomm na 2220 %, Intershop 1391 %, Kabel New Media 1136 %, Oracle 582 %, Tomorrow Internet 538 %, EM.TV 424 %, Nokia 315 %, Apple 257 %, Philips na 254 %... Ani finanční odborníci nevychádzajú z údivu: Ľudia prichádzajú k priehradke, hovorí poradkyňa Mníchovskej mestskej sporiteľne, a žiadajú akcie Infineon, alebo vraj ako sa to volá. Ešte nedávno si mysleli, že Infineon sú nejaké tabletky proti bolesti hrdla či proti hnačke, po reklamnej kampani za sto miliónov mariek však vedia, že ide o dcérsku firmu Siemens, vyrábajúcu v Drážďanoch polovodiče, a to im stačí. Siemens je seriózna firma a polovodiče majú budúcnosť. V Nemecku je dnes vyše 5 miliónov akcionárov s účastinami v celkovej hodnote 500 mld. DEM. Národ prepadol burzovému šialenstvu, konštatuje Die Welt. Džin sa dostal z fľaše uprostred osemdesiatych rokov. V roku 1980 tvoril obrat na nemeckom akciovom trhu skromných 32,9 mld. DEM, v roku 1990 už 1656 mld. DEM, vlani 5640 mld. DEM, čo sa rovná hodnote nemeckého HDP! Ak v roku 1987 predstavovala trhová kapitalizácia nemeckých akciových spoločností 345,5 mld. DEM, vlani to už bolo 2794,6 mld. DEM. Šialenstvo má číselnú podobu: Od roku 1988 riadiaci pracovníci a úradníci v NSR zväčšili svoje balíky akcií o 37 % (na celkový podiel trhu akcií 17,4 %, samostatní a v slobodných povolaniach o 40 % (16,1 %), iní zamestnanci a úradníci o 93 % (10,9 %), robotníci o 157 % (4,9 %). Burza kontra banky V investičnej sfére preberá burza do veľkej miery niekdajšiu úlohu bánk. Kapitál prominentných firiem sa zvyšuje rastom kurzu ich akcií, čo hrá značnú úlohu pri súčasných megafúziách a preberaní slabších podnikov. Koncerny, ktoré pohlcujú menšie ryby, neplatia za ne na drevo, ale akciami vlastnej firmy. Čím je trhový kurz týchto akcií vyšší, tým rýchlejšie možno preglgnúť ďalšie firmy. Tento proces poháňa aj bič nových možností, ktoré ponúka v podnikaní internet a ďalšie nové technológie informačnej spoločnosti. Štruktúra ekonomiky sa mení, jej podoba nadobúda čoraz viac čŕt špekulatívnej expanzie. Sociálny štát, jeho garancie a istoty ustupujú do pozadia, všetko, aj človek, sa stáva objektom voľnej hry trhových síl. Zrútenie Sovietskeho zväzu, ktorý sa pociťoval ako prekážka pre odbrzdenie neškrupulózneho kapitalizmu, lebo bolo z politických dôvodov potrebné udržiavať v chode sociálny štát, tento vývoj urýchlilo. Ako jarný sneh sa roztápajú koncepcie zabezpečeného zamestnania, sociálnych výhod, dôstojných starobných dôchodkov. Odbrzdený kapitalizmus sa vrútil na trať najprv v USA, potom v Thatcherovej Británii, teraz sa chytajú aj v Nemecku a vo Francúzsku. Náskok USA v tejto novej ekonomike pred európskym kapitalizmom sociálneho štátu vidno najlepšie na parametroch USA a Nemecka. Zmena vízie Zarábať peniaze v zamestnaní je v novej ekonomike pre stredné vrstvy čoraz menej populárne, keď k nim možno rýchlejšie prísť na burze, a to bez zdanenia, ak vlastníš akcie vyše jeden rok. Vízia akcionára vytláča víziu odborníka v zamestnaní. Hrdinami sa stávajú mladí ľudia, ktorí internetovými firmami získali v krátkom čase multimiliónové majetky. Radikálne sa súčasne v burzovom kapitalizme prehlbuje priepasť medzi bedármi a boháčmi. Prestáva platiť zásada Ludwiga Erharda blahobyt pre všetkých. Nemecký inštitút pre výskum hospodárstva (DIW) už nejaký čas monitoruje, že sa v NSR vyvíja veľmi rozporná spoločnosť. Situácia nadobúda schizofrenické črty. Ten istý občan ako akcionár má záujem, aby firma ušetrila jeho miesto ako zamestnanca, ktorého plat znižuje kurz akcií, ktoré on sám vlastní. V USA, kde 50 % obyvateľov má podiely vo firmách, už schizofrenické situácie zažívajú. Penzijné fondy, ktoré zhromažďujú peniaze zamestnancov na ich starobné dôchodky a investujú ich do podnikov, žiadajú odbúranie pracovných miest, aby kurzy akcií išli hore. Osemročná konjunktúra USA stojí na burzovom kapitalizme. Burza dodáva investičné prostriedky a Spojené štáty v uplynulom desaťročí zdvojnásobili svoje investície, najmä do nových technológií, zatiaľ čo v EÚ tento rast predstavuje len 17 %. Z novej ekonomiky však vôbec neprofitujú všetci. Podľa ankety Newsweeku 70 % opýtaných nevidí šancu vo svojom zamestnaní zbohatnúť. Aj v známej Silicon Valley, kde sa rodí väčšina internetových milionárov, príjem 1 % najbohatších sa medzi rokmi 1993 a 1997 zvýšil o 57 %, ale štvrtina najslabšie platených zamestnancov len o 10 %, čo pri zohľadnení inflácie bolo 13 % pod reálnym príjmom z roku 1989. Medzi štyridsiatymi a sedemdesiatymi rokmi naopak rástol v USA príjem bohatých i chudobných Američanov rovnomerne vyjadrené v percentách. Ešte v roku 1988 tam zarábal šéf firmy 40-krát viac ako jeho priemerný zamestnanec, dnes je to podľa newyorského profesora E. Wolffa 400-násobok. V dôsledku burzového a internetového kapitalizmu sa spoločnosti zmocnila mentalita víťaz berie všetko. Je to faktické vyústenie novej ekonomiky. Výstražné signály V materskej krajine novej ekonomiky sa už hlásia prvé výstražné signály. Burza, ktorá poháňa americkú ekonomiku dopredu, pracuje s fiktívnym kapitálom. Akcionári, dychtiví rýchlo zbohatnúť, sa zadlžili v brokerských firmách NYSE 243,5 mld. USD. Ak by došlo k drastickejšiemu prerušeniu burzových aktivít a následne k obavám akcionárov, životodarný kruh vyšší konzum, vyššia výroba a vyššie akciové kurzy sa preruší, a to s fatálnymi dôsledkami. Časopis Der Spiegel, ktorý sa nad tým zamýšľa, uvádza varovanie nositeľa Nobelovej ceny Miltona Friedmana o podobnostiach terajšieho vývoja na akciovom trhu s tým, čo sa odohralo v dvadsiatych rokoch na NYSE. Aj vtedy sa niesol silný rast na vlne technického pokroku. Čo dnes ekonomickému pohybu poskytuje technika internetu, v dvadsiatych rokoch poskytoval rozhlas, autá a lietadlá. Vtedy tiež rástli akciové kurzy do nebies. Aj vtedy sa hovorilo, že trvalý rast sa postará o zisky podnikov, a tie zasa o ďalší rast kurzov akcií. Potom však prišiel, celkom nečakane, 24. október 1929. Kurzy sa zrútili, nastala reťazová reakcia. Všetci sa začali zbavovať cenných papierov, ktoré sa čoskoro stali bezcenné. Index Dow Jones stratil do mesiaca 50 %. Čo bolo potom, na to sa optimisti novej ekonomiky už nepamätajú Veľká kríza a ešte väčšia vojna. Jaroslav Brabec |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
