Hospodársky denník
USD43,357 Sk
EUR41,677 Sk
CHF25,874 Sk
CZK1,172 Sk
  Štvrtok  23.Marca 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Hľadanie konsenzu stojí koalíciu čas


Napriek tomu, že všetky čísla charakterizujúce makroekonomický vývoj Slovenska v uplynulom roku nie sú ešte známe, postupne uverejníme názory nielen niektorých predstaviteľov vlády SR, ale aj analytikov. Prvým je Ivan Mikloš, podpredseda vlády SR. Aké je vaše hodnotenie výsledkov slovenskej ekonomiky v uplynulom roku? - Veľmi jasne a pozitívne možno hodnotiť zásadný pokles deficitu bežného účtu platobnej bilancie na takmer 50-percentnú úroveň z hodnoty v roku 1998. Pozitívne sa vyvíjala aj obchodná bilancia, nielenže oproti predchádzajúcemu roku výrazne poklesol deficit, ale významne vzrástol export, pričom vyše päťdesiat percent tvorili vývozy komodít s vysokou pridanou hodnotou, ako sú automobily, stroje, elektronika a pod. Napriek tomu, že ešte nie sú známe definitívne výsledky za celý fiskálny rok, možno povedať, že aj schodok verejných financií v uplynulom roku klesol. Potešiteľné je aj výrazné zníženie úrokových sadzieb nielen na domácom medzibankovom peňažnom trhu, na ktorom si požičiava prostriedky aj štát na vykrytie fiskálneho deficitu, ale aj spreadov rizikovej prirážky zo siedmich percent na dve, za ktoré si Slovensko požičiava v zahraničí. To všetko jasne signalizuje pozitívne zmeny nielen v ekonomickom, ale aj politickom vývoji v Slovenskej republike. Rast hrubého domáceho produktu sa v uplynulom roku spomalil na 1,9 %. - Je síce pravda, že hrubý domáci produkt nerástol v uplynulom roku tak, ako sme predpokladali. Ak porovnáme náš rast s ekonomickou recesiou v Česku v rokoch 1997 a 1998, pokles hospodárskeho rastu v Maďarsku na 1,4 % v rokoch 1995 a 1996, teda v čase, keď uvedené krajiny robili analogické hospodárske reformy ako naša vláda vlani, tak môžeme byť spokojní. Ak navyše vezmeme do úvahy to, že sme boli vystavení tlakom kombinácie makroekonomickej nestability a mikroekonomických problémov ako dôsledku predchádzajúcej privatizácie, nedostatočného prílevu investícií, nedostatočnej vynutiteľnosti práva a meškajúcu reštrukturalizáciu a privatizáciu bánk, tak vlaňajší ekonomický rast možno hodnotiť ako dobrý. Nedali sa však niektoré problémy riešiť rýchlejšie a efektívnejšie? Nemám pritom na mysli iba tzv. balíček ekonomických opatrení, ale napríklad aj problémy okolo Národnej banky Slovenska a pod. - Nechcem tvrdiť, že niektoré veci sa nedali a nedajú robiť efektívnejšie a rýchlejšie, napríklad aj vymenovanie guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ale tu platí to, čo povedal Churchil – parlamentná demokracia je najhorší spôsob vládnutia, ale aj najlepší,
aký poznáme. Hľadanie konsenzu vo vládnej koalícii stojí čas. Za bývalej vlády síce rozhodovacie procesy boli rýchlejšie, aký však bol výsledok! Na druhej strane treba ešte povedať, že sme zdedili množstvo problémov, ktoré treba riešiť naraz. Robíme reformu verejnej správy, redukujeme štátnu správu, reformujeme školstvo, zdravotníctvo, ale aj penzijný systém. Reštrukturalizujeme a privatizujeme banky, reformujeme proces bankrotov – teda všetko čo sme mali a mohli urobiť skôr, prinajmenej za predchádzajúcej vlády. Navyše, množstvo problémov, ktoré musíme riešiť, je také veľké, že presahuje kapacitu štátnej správy – napríklad príprava zákonov a pod. Avšak ani rozbeh súčasnej vlády nebol vždy najlepší.
- Pomalšie sa rozbehla makroekonomická stabilizácia, razantnejšie boli májové opatrenia, priniesli už jasné pozitívne výsledky, ktoré napokon potvrdili správnosť prijatých opatrení. Pomalšie sa postupovalo aj v oblasti vytvárania predpokladov na reštrukturalizáciu mikroekonomickej sféry. Mám na mysli najmä tzv. zákon o konkurze a vyrovnaní. Predpokladali sme, že bude platiť od začiatku tohto roka, avšak na prerokovanie vo vláde sa dostáva až v týchto dňoch. Čo očakávate od tohto roka?
- Každá ekonomická prognóza je podmienená. Ak budeme dostatočne rýchlo a efektívne postupovať v tých krokoch, ktoré sme začali, tak možno predpokladať ekonomický rast na vlaňajšej úrovni. Postupne by sa mala znižovať
miera inflácie - na medziročnej báze by sa koncom roka mohla pohybovať na úrovni 10 % - a klesať miera nezamestnanosti. Postupné znižovanie nezamestnanosti je reálne ak sa príjmu opatrenia na zníženie súčasných značných deformácií trhu práce, ktoré som predložil vláde. Môžete ich konkretizovať?

- Ide o opatrenia, ktoré by mali priniesť zvýšenie záujmu hľadať si prácu (dočasné poberanie časti príspevku aj po zamestnaní sa), flexibilitu trhu práce najmä z hľadiska deregulácie nájomného, zníženia nadmernej ochrany neplatičov, čo by malo znížiť pokles nájomného – potvrdili to skúsenosti z krajín, kde tieto veci fungujú. Ďalej by to malo byť viazanie poberania príspevkov na verejnoprospešné práce, čo by mohol byť jeden z nástrojov na odstraňovanie čiernej práce. Predpokladám zníženie nákladov zamestnávateľov na pracovnú silu, napríklad zmenou systému nemocenského poistenia. Vráťme sa však k tomuto roku.
- Z hľadiska roku 2000 je kľúčové, že už v druhej polovici roka by sa mali začať postupne prejavovať znaky oživovania ekonomiky, aj stavebníctva a priemyslu. Pritom predpokladáme taký ekonomický rast, ktorý bude udržateľný aj v budúcich rokoch. Vlaňajší pokles deficitu obchodnej bilancie je pravdepodobne neopakovateľný. - Treba si uvedomiť, že aj
rastúci vývoz,
ktorý sa v značnej miere podieľal na vlaňajšom poklese deficitu obchodnej bilancie, významnou mierou závisí od dovozu. Aj preto možno považovať deficit obchodnej bilancie na úrovni 4 – 5 % z HDP za prijateľný. Ďalšie oživenie ekonomiky v najbližších dvoch rokoch však môže deficit znížiť na úroveň okolo 2 % z HDP. Ako bude v tomto roku postupovať privatizácia?
- Proces privatizácie Slovenských telekomunikácií je rozbehnutý, do uzávierky výberového konania sa prihlásili traja záujemcovia o kúpu 51-percentného podielu na ich majetku (Telekom Austria, Deutsche Telekom a holandský KPN Royal Dutch Telecom). Celý proces privatizácie by sa mohol skončiť v prvom tohtoročnom polroku. V súvislosti s privatizáciou Slovenských telekomunikácii je nevyhnutné prijať telekomunikačný zákon. V tomto roku by sa mohol privatizovať Transpetrol a Slovenský plynárenský priemysel (minoritné podiely, ktoré podľa zákona možno privatizovať). Komplikovanejšia situácia je s privatizáciou elektroenergetiky - privatizácii bude musieť predchádzať reštrukturalizácia. Mohli nby sme ju urobiť v priebehu tohto roka, privatizáciu v budúcom roku. Privatizácia bánk je rozbehnutý proces, pripravuje sa informačné memorandum a uzatvoriť by sme ho mohli najneskôr do polovice budúceho roka. V súvislosti s privatizáciou tzv. prirodzených monopolov sa ráta so schválením zákona o ich regulácii. - Vláda sa dohodla, že sa utvorí jeden úrad pre reguláciu prirodzených monopolov – sme malá a už aj tak dosť prebyrokratizovaná krajina, aby sme mali špeciálne inštitúcie. Navyše, technologický pokrok vedie k zmenšovaniu oblastí, v ktorých pôsobia prirodzené monopoly – vidno to aj na príklade telekomunikácií. Pri budovaní tejto inštitúcie chceme využiť najnovšie poznatky, aby sa vytváral ekonomický tlak
na zvyšovanie efektívnosti a znižovanie nákladov. Dôležité je, aby tento úrad bol nezávislý. Jeho činnosť by sme mali financovať z príspevkov regulovaných spoločností. S vážnymi problémami sa borí školstvo a zdravotníctvo, pričom to nie sú iba mzdové problémy. Klesá objem prostriedkov venovaných na vedu a výskum. - Riešenie problémov týchto dvoch odvetví súvisí nielen s ekonomickou situáciou krajiny, ale aj s ich reformou. Vláda je presvedčená, že školstvo musí byť jednou priorít aj z hľadiska financií, nevyhnutná je však reforma školstva – návrh takejto reformy by malo ministerstvo školstva predložiť do konca tohto roka. Základným pilierom tejto reformy musí byť viaczložkové financovanie, teda do školstva musia prúdiť prostriedky aj z iných ako štátnych zdrojov. V tomto smere sme dosiahli konsenzus, časť koalície sa totiž základnej myšlienke viaczdrojového financovania donedávna bránila. Situácia v školstve je kľúčovou aj z hľadiska riešenia problému nezamestnanosti, vzdelanejší majú väčšie možnosti zamestnať sa. Aj preto hľadáme cesty ako zvýšiť kapacitu hlavne vysokých škôl, pretože dopyt po vzdelanej pracovnej sile je stále veľký. Samozrejme, že to nepôjde bez zvýšenia kvality vysokoškolského vzdelávania. Podobná situácia je aj v zdravotníctve. Naliať viac peňazí,
ktoré napokon ani nemáme, do súčasného systému, by malo efekt vody v piesku. Práce na reforme systému zdravotníctva prebiehajú od začiatku pôsobenia súčasnej vlády – pripravuje sa nielen zvýšenie váhy mimoštátneho financovania zdravotníctva, ale aj redukcia lôžok, veľa by mohli priniesť aj osobné účty. Informačný systém sa pripravuje v spolupráci so Svetovou bankou. Pred niekoľkými dňami bola podpísaná generálna dohoda, ktorú vypracovala tripartita. Formulácie niektorých jej častí sú dosť flexibilné. Nepredpokladáte problémy s jej dodržiavaním jednotlivými partnermi? - Myslím si, že problémy nebudú. Môžu byť síce diskusie o výklade niektorých častí generálnej dohody, podstatné však je, že je vôľa na všetkých troch stranách dospieť k dohode. Aj keď rokovania boli ťažké a zdĺhavé, podarilo sa vyriešiť všetky sporné body. Anton Legéň

počasie

Počasie prevládajúce na našom území má zväčša priaznivý a povzbudzujúci vplyv na meteosenzitívnych ľudí. Pozitívne sú účinky na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Spánok je pokojný a osviežujúci. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily - majú sa vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresom. Je tendencia k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia, citliví na počasie môžu reagovať sklonom k migrénam a miernym pocitom závratu. Ojedinele v ranných hodinách možnosť zvýšenia niektorých dýchacích ťažkostí. n Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí, prípadne slabé zníženie výkonnosti a koncentrácie. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno. Na severovýchode miestami oblačno. Zrána v nižších polohách miestami hmla. Najvyššia denná teplota 10 až 14, na juhozápade okolo 16 stupňov. Na horách vo výške 1500 m 6 stupňov. Slabý premenlivý vietor.n V piatok a sobotu bude prevažne veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najnižšia nočná teplota 4 až 0 stupňov, v údoliach miestami ešte slabý mráz. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na severe okolo 10 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.48 a zapadne o 18.09 hod.

Amsterdamdážď8
Atényjasno16
Belehradjasno 9
Berlínpolooblačno9
Bratislavapolooblačno13
Bruseldážď 9
Budapešťpolooblačno13
Bukurešťslnečno10
Frankfurtdážď11
Helsinkipolooblačno5
Istanbuljasno10
Kodaňslnečno14
Kyjevoblačno5
Lisabonslnečno20
Londýnzamračené14
Madridslnečno15
Moskvaprehánky4
Osloslnečno10
Parížzamračené13
Prahadážď8
Rímoblačno13
Sofiaslnečno5
Štokholmpolooblačno10
Varšavapolooblačno8
Viedeňpolooblačno12
Záhrebslnečno11
Ženevadážď10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.