|
|||||||||||||||||
Štvrtok 23.Marca 2000 |
Hľadanie konsenzu stojí koalíciu časNapriek tomu, že všetky čísla charakterizujúce makroekonomický vývoj Slovenska v uplynulom roku nie sú ešte známe, postupne uverejníme názory nielen niektorých predstaviteľov vlády SR, ale aj analytikov. Prvým je Ivan Mikloš, podpredseda vlády SR. Aké je vaše hodnotenie výsledkov slovenskej ekonomiky v uplynulom roku? - Veľmi jasne a pozitívne možno hodnotiť zásadný pokles deficitu bežného účtu platobnej bilancie na takmer 50-percentnú úroveň z hodnoty v roku 1998. Pozitívne sa vyvíjala aj obchodná bilancia, nielenže oproti predchádzajúcemu roku výrazne poklesol deficit, ale významne vzrástol export, pričom vyše päťdesiat percent tvorili vývozy komodít s vysokou pridanou hodnotou, ako sú automobily, stroje, elektronika a pod. Napriek tomu, že ešte nie sú známe definitívne výsledky za celý fiskálny rok, možno povedať, že aj schodok verejných financií v uplynulom roku klesol. Potešiteľné je aj výrazné zníženie úrokových sadzieb nielen na domácom medzibankovom peňažnom trhu, na ktorom si požičiava prostriedky aj štát na vykrytie fiskálneho deficitu, ale aj spreadov rizikovej prirážky zo siedmich percent na dve, za ktoré si Slovensko požičiava v zahraničí. To všetko jasne signalizuje pozitívne zmeny nielen v ekonomickom, ale aj politickom vývoji v Slovenskej republike. Rast hrubého domáceho produktu sa v uplynulom roku spomalil na 1,9 %. - Je síce pravda, že hrubý domáci produkt nerástol v uplynulom roku tak, ako sme predpokladali. Ak porovnáme náš rast s ekonomickou recesiou v Česku v rokoch 1997 a 1998, pokles hospodárskeho rastu v Maďarsku na 1,4 % v rokoch 1995 a 1996, teda v čase, keď uvedené krajiny robili analogické hospodárske reformy ako naša vláda vlani, tak môžeme byť spokojní. Ak navyše vezmeme do úvahy to, že sme boli vystavení tlakom kombinácie makroekonomickej nestability a mikroekonomických problémov ako dôsledku predchádzajúcej privatizácie, nedostatočného prílevu investícií, nedostatočnej vynutiteľnosti práva a meškajúcu reštrukturalizáciu a privatizáciu bánk, tak vlaňajší ekonomický rast možno hodnotiť ako dobrý. Nedali sa však niektoré problémy riešiť rýchlejšie a efektívnejšie? Nemám pritom na mysli iba tzv. balíček ekonomických opatrení, ale napríklad aj problémy okolo Národnej banky Slovenska a pod. - Nechcem tvrdiť, že niektoré veci sa nedali a nedajú robiť efektívnejšie a rýchlejšie, napríklad aj vymenovanie guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ale tu platí to, čo povedal Churchil parlamentná demokracia je najhorší spôsob vládnutia, ale aj najlepší, aký poznáme. Hľadanie konsenzu vo vládnej koalícii stojí čas. Za bývalej vlády síce rozhodovacie procesy boli rýchlejšie, aký však bol výsledok! Na druhej strane treba ešte povedať, že sme zdedili množstvo problémov, ktoré treba riešiť naraz. Robíme reformu verejnej správy, redukujeme štátnu správu, reformujeme školstvo, zdravotníctvo, ale aj penzijný systém. Reštrukturalizujeme a privatizujeme banky, reformujeme proces bankrotov teda všetko čo sme mali a mohli urobiť skôr, prinajmenej za predchádzajúcej vlády. Navyše, množstvo problémov, ktoré musíme riešiť, je také veľké, že presahuje kapacitu štátnej správy napríklad príprava zákonov a pod. Avšak ani rozbeh súčasnej vlády nebol vždy najlepší. - Pomalšie sa rozbehla makroekonomická stabilizácia, razantnejšie boli májové opatrenia, priniesli už jasné pozitívne výsledky, ktoré napokon potvrdili správnosť prijatých opatrení. Pomalšie sa postupovalo aj v oblasti vytvárania predpokladov na reštrukturalizáciu mikroekonomickej sféry. Mám na mysli najmä tzv. zákon o konkurze a vyrovnaní. Predpokladali sme, že bude platiť od začiatku tohto roka, avšak na prerokovanie vo vláde sa dostáva až v týchto dňoch. Čo očakávate od tohto roka? - Každá ekonomická prognóza je podmienená. Ak budeme dostatočne rýchlo a efektívne postupovať v tých krokoch, ktoré sme začali, tak možno predpokladať ekonomický rast na vlaňajšej úrovni. Postupne by sa mala znižovať miera inflácie - na medziročnej báze by sa koncom roka mohla pohybovať na úrovni 10 % - a klesať miera nezamestnanosti. Postupné znižovanie nezamestnanosti je reálne ak sa príjmu opatrenia na zníženie súčasných značných deformácií trhu práce, ktoré som predložil vláde. Môžete ich konkretizovať? - Ide o opatrenia, ktoré by mali priniesť zvýšenie záujmu hľadať si prácu (dočasné poberanie časti príspevku aj po zamestnaní sa), flexibilitu trhu práce najmä z hľadiska deregulácie nájomného, zníženia nadmernej ochrany neplatičov, čo by malo znížiť pokles nájomného potvrdili to skúsenosti z krajín, kde tieto veci fungujú. Ďalej by to malo byť viazanie poberania príspevkov na verejnoprospešné práce, čo by mohol byť jeden z nástrojov na odstraňovanie čiernej práce. Predpokladám zníženie nákladov zamestnávateľov na pracovnú silu, napríklad zmenou systému nemocenského poistenia. Vráťme sa však k tomuto roku. |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |