Hrozba krachu vysokých škôl
Jedinou cestou je vecné riešenie, bez straníckych sporov
Dnes už je neodmysliteľnou súčasťou Banskej Bystrice Univerzita Mateja Bella (UMB), druhý najväčší zamestnávateľ v meste a v jeho okolí po Rooseveltovej nemocnici. V súčasnosti má osem fakúlt, na ktorých študuje viac ako 12-tisíc študentov. Akademický senát volil nového rektora, ktorý si do kresla zasadne od mája 2000. Stal sa ním doc. Ing. Milan Murgaš, CSc., doterajší prorektor pre rozvoj. Byť rektorom je česť, ale najmä veľká zodpovednosť. Ako využijete ponúknutú šancu, kam nasmerujete ďalšie formovanie univerzity a čo očakávate od vysokého školstva v ďalších rokoch? Nie je tajomstvom, že dnes nemá vážnosť, akú by si zaslúžilo. - V rámci spolupráce s mestom by sa do budúcnosti mala vytvoriť personálna únia, aby učitelia, odborníci, omnoho viac podieľali na odbornej či poradenskej činnosti smerom k mestu v rozhodovacích procesoch strategického vývoja, ale aby aj na druhej strane topmanažment mesta bol zase zastúpený v samosprávnych orgánoch UMB. Na úrovni MŠ SR sa pripravuje koncepcia rozvoja vysokého školstva, kde sa do nového zákona navrhuje, aby aj vysoké školy mali správnu radu a v nej by mali byť zastúpení aj predstavitelia samého mesta. Od roku 1990 ide vôbec o prvú ucelenú koncepciu vysokého školstva pre 21. storočie. Načo kladie najväčší dôraz? - Ku kľúčovým oblastiam patria: poslanie a funkcie vysokoškolského vzdelávania, prístup k vzdelávaniu, poslanie vedy a výskumu, sieť vysokých škôl, sústava študijných odborov a programov, zabezpečenie kvality vzdelávania, učitelia a pracovníci, študenti, úloha nových informačných technológií, financovanie a manažment, spolupráca s hospodárskou praxou a medzinárodná oblasť a spolupráca. V súčasnosti je pripravený prvý variant koncepcie a pripravuje sa druhý. Do apríla dostanú vedenia vysokých škôl materiál na pripomienkovanie. Po ich zapracovaní by sa ním mala zaoberať v máji vláda SR a do parlamentu by sa nové dva zákony mali dostať v septembri 2000. Ide o Zákon o vysokých školách a Zákon o financovaní vysokých škôl. Od 1. januára 2001 by vysoké školy mali nabehnúť už podľa tejto koncepcie v praxi. Za najdôležitejšie považujem zmeniť financovanie a manažovanie vysokých škôl. Pokiaľ nedôjde k zmene financovania z jednozdrojového na viaczdrojové, dôjde k ďalšiemu prehlbovaniu krízy a riziko zaostávania za západoeurópskymi a americkými univerzitami bude také neúnosné, že sa bude strácať kvalita a dôjde k funkčnému zrúteniu sa vysokých škôl v SR. Je na politikoch, aby si to uvedomili a uprednostnili v tejto sfére vecné riešenie pred ideologickými aspektmi. Školstvo u nás stále zápasí s nedostatkom financií a už dávno nie je pravdou, že je bezplatné. Ako vnímate avizované školné? - V tejto etape je to nevyhnutné, aj keď nepopulárne opatrenie. Je pravdou, že v SR sa vzdelanie považovalo za povinnosť štátu, avšak aj vzdelanie sa platí z peňazí daňových poplatníkov. Mnoho študentov sa, žiaľ, k tomu i tak stavia. Nejde im o kvalitu, ale často len o získanie diplomu. Vysokoškolské vzdelanie treba chápať ako investíciu do seba či detí, a to si vyžaduje náklady a preto zriadenie príspevku považujem za nevyhnutné. Uplatňuje sa všade v okolitých krajinách. Pokiaľ bude o štúdium malý záujem, zrejme nie všetky vysoké školy budú príspevok inkasovať. Takto sa však i vysoké školy rozdelia, budú špičkové, vysokokvalitné i menej kvalitné. V tých prvých bude nevyhnutnosťou, aby financie prúdili aj zo súkromného sektora. Na druhej strane bude treba vytvoriť systém sociálnej siete, aby vynikajúci študenti z menej majetných vrstiev mali tiež možnosť študovať. V tom prípade bude mať rektor právomoc poplatok odpustiť. Na to súbežne nadväzuje vytvorenie premysleného systému pôžičiek, štipendií či výhodných úverov. Eva Berčíková
|
počasie Počasie prevládajúce na našom území má na väčšine územia priaznivý a povzbudzujúci vplyv. Pozitívne sú účinky na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa, na západe územia však môže byť tolerancia telesnej a duševnej námahy a koncentrácia nižšia. Spánok v oddychových fázach je občerstvujúci a pomáha dobrému zotaveniu organizmu. Osoby s kardiovaskulárnym postihnutím však nemajú preceňovať svoje sily, lebo pri väčšej námahe a stresoch by sa mohol zhoršiť ich zdravotný stav. Ustupujú reumatické ťažkosti. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať sklonom k migrénam a miernym pocitom závratu. Na západe územia je mierne zvýšený sklon k dýchacím ťažkostiam. n Zajtra neočakávame podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)n Dnes bude jasno až polojasno, zrána miestami hmla. Popoludní na západe postupne oblačno. Najvyššia denná teplota 13 až 17, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 11 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m napoludnie okolo 5 stupňov. Slabý vietor. n V sobotu a nedeľu bude prevažne veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najnižšia nočná teplota väčšinou 5 až 1 stupeň. Najvyššia denná teplota 10 až 15 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.46 a zapadne o 18.11 hod. | Amsterdam | dážď | 14 |
| Atény | polojasno | 14 |
| Belehrad | takmer jasno | 16 |
| Berlín | zamračené | 13 |
| Bratislava | polojasno | 16 |
| Brusel | dážď | 10 |
| Budapešť | polojasno | 16 |
| Bukurešť | jasno | 13 |
| Frankfurt | dážď | 15 |
| Helsinki | oblačno | 4 |
| Istanbul | polooblačno | 10 |
| Kodaň | oblačno | 9 |
| Kyjev | oblačno | 5 |
| Lisabon | prehánky | 14 |
| Londýn | prehánky | 13 |
| Madrid | slnečno | 14 |
| Moskva | sneženie | 2 |
| Oslo | polojasno | 6 |
| Paríž | dážď | 14 |
| Praha | dážď | 14 |
| Rím | polojasno | 16 |
| Sofia | jasno | 9 |
| Štokholm | polojasno | 5 |
| Varšava | oblačno | 10 |
| Viedeň | slnečno | 17 |
| Záhreb | polojasno | 18 |
| Ženeva | dážď | 14 |
|
|
|
