|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vlak naberá rýchlosťPoľnohospodárstvo v zrkadle ročnej štatistiky V agropotravinárskej koncepcii Slovenska sme položili podmienky na udržanie rovnovážnosti a stability potravinového trhu. Kľúčovým bodom bolo hospodárne využívanie technologického a stavebného potenciálu, poľnohospodárskej pôdy a ľudských zdrojov. Ako sa tieto ciele napĺňajú, vnesú svetlo údaje Štatistického úradu SR. Máme k dispozícii rozhodujúce makroekonomické ukazovatele za rok 1999. Pozitívne sa naďalej vyvíjala tvorba hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý vzrástol v porovnaní s rokom 1998 v stálych cenách o 1,9 % (v bežných cenách o 8,6 %). Zmiernila sa však dynamika jeho rastu. Tempo rastu bolo o 2,5 bodu pomalšie ako v roku 1998. Hlavnou príčinou spomalenia jeho rastu bol pokles domáceho dopytu. Na strane dopytu na rast HDP pôsobilo zvýšenie zahraničného dopytu o 7 %. Domáci dopyt medziročne klesol o 4,3 % a jeho pokles ovplyvnila hlavne nižšia tvorba hrubého fixného kapitálu o 18,2 %. V pôdohospodárstve vzrástol HDP v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 o 5,1 % (v bežných cenách) a v poľnohospodárstve o 3,2 % (v bežných cenách). Potešiteľné je, že zahraničný obchod, ktorý je významný na výkonnosť hospodárstva, sa v porovnaní s rokom 1998 zvýšil. Tempo rastu vývozu spolu v FCO v roku 1999/1998 bolo 111,8 % a tempo rastu dovozu spolu v OP za rok 1999/1998 bolo 101,6 %. Tempo rastu vývozu bolo vyššie o 10,2 bodu. Je potrebné poznamenať, že sa znížila dovozná náročnosť vytvoreného HDP a kleslo pasívne saldo tovarov a služieb v porovnaní s rokom 1998 o 50,7 %. Zamestnanosť v celej ekonomike bola o 3 % nižšia ako v roku 1998. V poľnohospodárstve sme zaznamenali ďalší úbytok počtu zamestnancov o 13,6 bodu. Zhoršujúca sa situácia v poľnohospodárskych podnikateľských subjektoch viedla k poklesu zamestnanosti, pričom rastúci počet nezamestnaných vytvára dodatočné náklady verejného sektora, ktorému sa tak odčerpávajú zdroje na prípadné adresné riešenie problémov v podnikovej sfére. Efekt práce poľnohospodárov je potrebné organickejšie spájať s pridanou hodnotou, ktorá by mala byť zdrojom reprodukcie všetkých výrobných faktorov. V poľnohospodárstve sa v roku 1999 vytvoril o 9,7 % nižší objem pridanej hodnoty (v bežných cenách) v porovnaní s rokom 1998. Za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov (vrátane osív a sadív) poľnohospodári získali o 11,8 % vyššie tržby (rastlinná výroba), čiže o 2,5 nižšie tržby (živočíšna výroba). Objemovo najvýznamnejšie vzrástol v rastlinnej výrobe predaj olejnín o 58,3 %, pri poklese zemiakov o 16,1 %. V živočíšnej výrobe objemovo najväčšmi vzrástol predaj jatočnej hydiny o 8,9 %, pri poklese konzumných vajec o 6,4 %. Poľnohospodárske právne subjekty zamerané na tvorbu zisku vyprodukovali v roku 1999 stratu 2,04 mld. Sk. Uvedená skutočnosť znamená prehĺbenie straty z roku 1998 o 30,2 %. Platí, že 488 podnikateľských subjektov dosiahlo za uvedené obdobie zisk 1,632 mld. Sk a 727 stratových subjektov vyprodukovalo stratu 3,671 mld. Sk. Jedným z negatívnych dosahov na stratovosť uvedených 727 podnikov poľnohospodárskej prvovýroby je cenová disparita medzi vývojom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov a cien rozhodujúcich vstupov. Stratovosť významne súvisí aj s nevyužívaním produkčného potenciálu pôdy i hospodárskych zvierat, čo sa premieta v raste nákladovosti na základné komodity. V priemere za rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 sa ceny poľnohospodárskych výrobkov znížili o 1,8 bodu (ceny rastlinných výrobkov vrátane zeleniny a ovocia sa znížili o 3,3 bodu, ceny živočíšnych výrobkov sa znížili o 1,2 bodu). Naproti tomu ceny priemyselných výrobkov, stavebných prác, stavebného materiálu sa zvýšili o 3,4, 11,0 či 1,8 bodu. Problémovým miestom transformácie v poľnohospodárstve sú financie. Dôsledkom toho pretrvávajú zhoršené podmienky financovania a úverovania výrobného procesu, rastie zadlženosť, znižuje sa hodnota majetku podnikov, spomaľuje sa finančný obeh. V poľnohospodárskej prvovýrobe sa naďalej prejavuje nedostatok finančných prostriedkov (na nákup intenzifikačných prostriedkov, ale aj na obnovu fixného kapitálu), o čom svedčí pretrvávajúca platobná neschopnosť a pomerne vysoká medzipodniková zadlženosť. Domnievame sa, že bez urýchlenia konkurzov a likvidácie neschopných podnikateľských subjektov nemožno postúpiť v reštrukturalizácii. Na najbližšie roky bude potrebné účelne stimulovať štrukturálne zmeny, ktoré by viedli k znižovaniu nákladovosti poľnohospodárskej výroby a k zvýšeniu konkurencieschopnosti jej produkcie. Treba zdôrazniť, že dôležitým zdrojom financovania poľnohospodárstva je štát, čo možno dokumentovať skutočnosťou, že najväčší objem podľa odvetvového členenia štátneho rozpočtu smeroval do agrokomplexu. Pretože účinnosť dotácií nebola v plnej miere adekvátna ich rozsahu, je potrebné, aby aj podnikateľské subjekty efektívnejšie pristupovali k vlastným problémom a prispeli k zvýšeniu účinnosti tohto ekonomického nástroja. Vzhľadom na skutočnosť, že pri súčasných ešte pomerne vysokých úrokoch poľnohospodárske subjekty nemôžu na financovanie svojich potrieb využívať bankové úvery, nezostáva im nič iné, len väčšinu dotácií použiť na financovanie prevádzky, prípadne prevádzkových vstupov. Menšie množstvo zostáva na investície, čo sa prechodne rešpektuje, aj keď obnova strojov a technológií je nevyhnutná. Snahou slovenskej ekonomiky ako celku je vstúpiť do európskych štruktúr. Neznamená to byť pasívnym, ale rovnocenným partnerom. Na to treba vytvárať adekvátne podmienky v celom národnom hospodárstve, v poľnohospodárstve sa tento proces začal a bude potrebné v ňom intenzívnejšie pokračovať. Milan Mičulík Pavol Krnáč |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
