|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Marca 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Čierne osivá cestou do priepastiNie je to nevedomosť poľnohospodárov, ale boj o prežitie Každý podnikateľ musí vyrábať ekonomicky a cielene, musí už dopredu vedieť o kupcovi svojej produkcie, musí vedieť predať, inak nemá šancu prežiť, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Osivo Zvolen Ing. Rudolf Zajac. Firma je garantom vyšších úrod pestovateľov. Osivársky rok sa začína podstatne skôr, ako sa otvárajú jarné polia. Cieľom firmy je pootvoriť dvierka poznania tak, aby tok informácií trval denne 24 hodín a sedemkrát do týždňa. Poznatky o osivách, sadivách a o obchodných partneroch poskytuje aj na internete. Firma je členom svetového osivárskeho spolku, každoročne sa zúčastňuje na kongresoch, kde sa aktuálne hovorí o problémoch v tejto oblasti. V tomto roku sa osivári zídu v Ríme. Pokiaľ ide o slovenské osivárstvo, nenachádza sa práve v najlepšom stave. Dopredu sa tlačia svetové odrody. Osivo Zvolen sa už etablovalo na európskych a svetových trhoch a ktorémukoľvek zákazníkovi vie zabezpečiť osivo a odrody aké požaduje. Prirodzene, nie sú to lacné služby, ale dôležité je, že sú tu na Slovensku a poľnohospodár, ak chce pestovať najintenzívnejšie odrody pšeníc, jačmeňa alebo zemiakov, si môže prostredníctvom spoločnosti získať. Slovensko nie je členom EÚ a z toho vyplýva, že tu platia v zmysle našich zákonov iné pravidlá osivárstva. Tie napríklad hovoria o tom, že osivá, ktoré sa rozmnožujú a predávajú na Slovensku, musia byť u nás certifikované v zmysle Listiny registrovaných odrôd. Zmena nastane vstupom do EÚ, keď bude platiť rozhodujúca listina registrovaných odrôd, v ktorej sa hovorí o nekonečnom rade odrôd svetového sortimentu. Platiť začína aj tzv. zákazkové poľnohospodárstvo, čo v praxi znamená, že firmy vyrábajúce konkrétny produkt, majú špecifickú požiadavku na nimi určené odrody plodín. V tomto smere Osivo Zvolen otvorilo viaceré komodity, slady, jačmene, repky, slnečnice s cielenými odberateľmi, výrobcami piva, jedlých olejov, zemiakových hranolčekov. S ponukou certifikovaného zemiakového sadiva oslovilo aj malých pestovateľov zemiakov, záhradkárov. Ponuka firmy v tomto smere predstavovala 11 - 12 Sk za kilogram, maloobchod ju znehodnotil neprimeraným navýšením ceny. Preto sa v záhradkárskych osadách predalo len asi 300 ton. Nedostatok zdrojov vrhá slovenské poľnohospodárstvo späť. Poľnohospodárska prvovýroba nemá prostriedky na financovanie vstupov. Napríklad certifikovaných ozimných pšeníc sa na Slovensku dopestuje 90- až 100-tisíc ton, predá sa však len 60 percent tohto množstva. Náhradou sú necertifikované, tzv. čierne osivá, čo je podľa Ing. Rudolfa Zajaca cesta do priepasti. V každom prípade nezaručujú dobrú a kvalitnú úrodu. Slovenský trh umožňuje využívať aj osivá výrobcov, ktorí neplatia licenčné poplatky a na každej tone tým ušetria aspoň 500 600 Sk. Nie je ťažké domyslieť si, že svedomitý osivár v takom prípade stráca schopnosť konkurovať cenou. Vlastníci odrôd v zahraničí si však tieto veci strážia podstatne lepšie, jednoznačne menujú vinníkov a trestajú. Tzv. farmárske osivá sa v skutočnosti môžu vyrábať, ale len na obmedzenej výmere a sú podmienené nákupom certifikovaného materiálu. Zdroje financovania výroby predajcov osív zaujímajú prinajmenšom tak ako pestovateľov. Je celkom logické, ak si častejšie kladú otázku, či poľnohospodári budú mať čím zaplatiť. Jednou z osvedčených ciest je známe pravidlo o platbe dopredu. Osivo Zvolen však nezostalo len pri predfaktúrach, ale ponúka niekoľko možností finančného vyrovnania. Odberatelia osív môžu platiť peniazmi, ale aj komoditami, napríklad kŕmnym a potravinárskym obilím a dokonca aj jatočnými zvieratami. V podstate všetkým, čo sa dá predať a speňažiť. Pracovníci Osiva sa snažia tiež o to, aby sa v poľnohospodárstve aktivizovali najmä úverové zdroje v rámci rôznych programov. Kriticky sa hovorí o zmenkách, ktorých limit pred dvoma rokmi predstavoval v agrorezorte 3 mld. Sk. Keďže sa čerpal len na 50 percent, vlani ho znížili na 2 mld. Sk, pričom ani táto suma sa vôbec nevyčerpala. Keď osivári napríklad partnerom v Liptove ponúkli možnosť, aby za zemiaky zaplatili zmenkami, dostali odpoveď, že sú veľmi opatrní, pretože na ne už údajne doplatili. Chyba je zrejme v tom, že zmenkový zákon sa zle aplikuje. Na príčine je podľa všetkého nevhodný režim z hľadiska poskytovania zmeniek. Poľnohospodár jednoznačne potrebuje takú lehotu splatnosti, aby z osív dopestoval novú úrodu. Ak sa napríklad zmenkou financovalo jatočné mäso, neraz sa stalo, že mäsokombinát síce zvieratá spracoval a tovar predal za dva mesiace, získané prostriedky však použil na vlastnú potrebu a po šiestich mesiacoch, keď bola zmenka splatná, nemal na jej preplatenie. Ako obyčajne, doplatil na to prvovýrobca, pretože banka vymáhala prostriedky od neho. Režimy zmenkových obchodov často nekopírovali tovarové toky. Osivárom zo Zvolena sa však podarilo presadiť v Poľnobanke, aby vstupy do výroby pri osive bolo možné zmenkou financovať nielen tri mesiace, ale pol roka. Podľa odborníkov to však nie je definitívne riešenie, pretože ani šesť mesiacov nestačí na dopestovanie novej úrody. Na jeseň idú do pôdy zakladné vstupy a úroda prichádza až o 9 10 mesiacov. Ideálnym riešením by bolo, ak by sa lehota uplatnenia úverov a konkrétne zmeniek prispôsobila biologickému cyklu. Osivu sa podarilo na novú jar v súčinnosti s Poľnobankou uzavrieť určitú dohodu na uplatnenie zmeniek na financovanie nákupu osív a sadiva. Splatenie zmenky, ktorú si poľnohospodársky podnik zoberie na nákup týchto komodít, by malo byť čiastočne garantované ich kontraktom a v priebehu dvoch týždňov možno naozaj očakávať primerané uvoľnenie zdrojov cez zmenky na nákup osív a sadív. Osivo Zvolen si uvedomuje, že proces, na ktorého konci bude podnikateľský svet vyzerať podstatne inak než dnes, sa dal do pohybu. Duševné vzťahy a vzťahy so zákazníkom sa presúvajú do popredia a nezávisia od aktivít, tie sa často stávajú bremenom. Osivo stále definuje hodnoty ponúkané zákazníkom. Vďaka komunikačným a informačným technológiám sa snaží vytvoriť virtuálnu organizáciu. Nástup informačných technológií neminul ani rezort poľnohospodárstva a výroby potravín. Informačné siete buduje aj rezortné ministerstvo v centre a regiónoch, nikto si však nepoložil otázku, ako sú v tomto smere vybavení tí, ktorí majú tieto služby využívať. Touto problematikou sa zaoberali aj pracovníci Osiva Zvolen - ako vyriešiť plošné nasadenie takejto techniky aj v poľnohospodárskych podnikoch. Je známe, že farmár v západnej Európe a v USA a ani žiadny súkromný obchodník už nekomunikuje inak ako cez internet. Podobné možnosti sú aj u nás, ale na to je potrebné doslova plošné nasadenie výpočtovej techniky. Veľa sa hovorí o vstupe do EÚ a podpore poľnohospodárskeho sektora a vidieka v tejto súvislosti. Bolo by preto žiaduce využiť na financovanie týchto aktivít najmä predvstupové programy EÚ. Mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že vybavenie príslušnou komunikačnou technikou by malo byť dokonca prioritnou úlohou. Dá sa povedať, že slovenskí poľnohospodári v tomto zatiaľ zaostávajú možno najviac. Roky 1998 1999 boli pre Osivo Zvolen ťažké. Banky, až na Poľnobanku, odstúpili od financovania poľnohospodárov, považujúc ich za rizikový sektor. Tejto jari dodá pestovateľom okolo päťtisíc ton jačmeňa a približne rovnaké množstvo certifikovaného zemiakového sadiva. V tejto súvislosti však treba upozorniť, že k dispozícii je sadba len na 10-tisíc hektárov, pričom Slovensko potrebuje certifikovaný biologický materiál na 30-tisíc hektárov. Ak krajina nezachytí trendy výroby osív a sadiva doma, bude ich musieť kupovať v zahraničí, napríklad v Nemecku. Nie však za nejakých 8-tisíc Sk za tonu, ale rádovo vyššie. V súčasnosti pôsobí na Slovensku asi 320 osivárskych firiem, ale len dve z nich robia obrat nad 400 mil. Sk. Osivo Zvolen je jednou z nich. Peter Farárik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
